Pôsobivý príbeh s názvom Krásy Slovenska

Príbeh časopisu Krásy Slovenska je zaujímavý nielen tým, že sa ho jeho tvorcom darí písať už viac ako 90 rokov, ale aj tým, aké peripetie museli neraz prekonávať. Začali takpovediac na zelenej lúke ako zhmotnená idea veľkého obdivovateľa slovenskej prírody, turistu a nadšenca, Liptáka Miloša Janoškou a okuhu jeho priateľov, za ktorých spomeniem aspoň prvého väčšieho sponzora časopisu, amerického Slováka Paula Stacha, starého otca jedného z najznámejších slovenských fotografov, Ľuba, ktorý Vás srdečne pozdravuje zo svojej myjavskej chalupy. Avšak nielen pri svojom vzniku, ale de facto počas celej svojej existencie Krásy   významnou mierou žili z obetavej práce a príspevkov svojich podporovateľov, dobrovoľníkov, prispievateľov a donorov. Napriek tejto neúnavnej podpore sa viackrát ocitli na hranici krachu a zániku, ale vždy sa ich našťastie podarilo na poslednú chvíľu zachrániť. Naposledy, v prvej polovici minulého desaťročia tak, že sa ich ujali naši priatelia z Vydavateľstva DAJAMA, ktorých tu zastupuje Zuzka Kollárová, výkonná redaktorka Krás Slovenska.

Pre mňa sa príbeh Krás Slovenska takmer celoživotne prelína s mojím osobným príbehom. Spôsobili  to už moji starí rodičia, ktorí odoberali Krásy Slovenska od čísla 1/1, teda od roku 1921. Keďže som vyrastal v rodinnom prostredí turistov, horolezcov, lyžiarov, jaskyniarov, krajinárskych fotografov, pamiatkarov a neskôr i ochranárov, stali sa mi od útleho detstva Krásy Slovenska - vrátane ich starších ročníkov -  neodmysliteľnou súčasťou trávenia voľného času. Niektoré príspevky som čítal opakovane a vedel som ich bezmála naspamäť: dodnes sa mi vybavuje pôsobivá grafická úprava i mená autorov najmä zo 70. a 80. rokov minulého storočia. Krásy Slovenska ma mnoho rokov viedli za krásami Slovenska a svoje objavy v tejto oblasti som si konfrontoval s podobnými nadšencami na stránkach krás, na nové číslo ktorých som celé detstvo a mladosť vždy netrpezlivo čakal.

Prvý príspevok s názvom Senníky a salaše ako turistické útulne sme v Krásach, spoločne s Petrom Kresánkom, publikovali v apríli 1981, teda pred viac ako 32 rokmi. Odvtedy tých príspevkov: článkov, rozhovorov, noticiek a pod., boli desiatky. Najmä od chvíle, ako som sa pred takmer desiatimi rokmi stal členom ich redakčnej rady.

Z môjho osobného hľadiska je dôležité aj to, že Krásy Slovenska sa dlhodobo - okrem propagácie prírodných a kultúrnych hodnôt Slovenska - venujú aj ich ochrane. A to nielen od roku 1989, keď sa už dá o všetkom hovoriť viac-menej otvorene, ale aj mnoho rokov predtým, o čom  svedčí aj pravidelná kritická rubrika s názvom Angažované spravodajstvo.

Som veľmi rád, že po dlhom putovaní po Slovensku i Českej republike  môžeme privítať výstavu venovanú 90. rokom časopisu Krásy Slovenska aj na Bratislavskom hrade. Mám na to dôvod dvojnásobný. Nielenže ide o náš najdlhšie nepretržite vychádzajúci časopis, vyznačujúci sa obdivuhodnou kvalitou obsahu aj formy, teda o dôvod takpovediac objektívny, ale aj z dôvodov osobných, teda subjektívnych.

Na záver mi zostáva len poďakovať sa všetkým tvorcom a podporovateľom časopisu Krásy Slovenska a zaželať im a spolu s nimi i nám, všetkým prispievateľom, čitateľom a priaznivcom Krás, aby nás ešte dlho vzdelávali, inšpirovali, kultivovali a obohacovali.

Mikuláš Huba

                                      predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie           (za organizátorov výstavy)

(Odznelo pri otvorení výstavy venovanej 90. výročiu vzniku časopisu Krásy Slovenska, 9. júla 2013. Výstava trvala do 11. júla. Paralelne s ňou bolo vo výstavných priestoroch NR SR na západnej terase Hradu možné vidieť aj výstavu Priateľov Zeme o klimatickej spravodlivosti).