Poslanci Jurinová a Huba sa snažia presnejšie upraviť vzťahy medzi NR SR a mimoparlamentnými ústavnými činiteľmi

Podpredsedníčka NR SR Erika Jurinová a poslanec Mikuláš Huba – predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie (obaja z poslaneckého klubu OĽaNO) aj v súvislosti s práve prebiehajúcou diskusiou o kompetenciách ombudsmanky predkladajú novelu rokovacieho poriadku. Chcú dosiahnuť, aby národná rada mala povinnosť prerokovať aj mimoriadnu správu predloženú ústavnými činiteľmi. Novela má zároveň spresniť, že sa takáto správa hlasovaním berie na vedomie.

Súčasne poslanci hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti navrhujú, aby verejný ochranca práv mal právo – tak ako iní ústavní činitelia - zúčastňovať sa na schôdzi národnej rady. Erika Jurinová kritizovala nedávne správanie kabinetu, ktorý ignoroval ombudsmanku aj  informácie zo správy o zásahu polície v Moldave nad Bodvou a minister Kaliňák dokonca nazval ombudsmanku Dubovcovú klamárkou. „Urazil ju ako ombudsmanku i ženu. Pritom v prípade zásahu už začali trestné stíhania pre podozrenia zo spáchania trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteľa, ublíženia na zdraví a porušovania domovej slobody. Neverím, že minister vnútra nájde odvahu na to, aby sa ospravedlnil,“ tvrdí podpredsedníčka NR SR E. Jurinová.  „Náš  návrh v prípade jeho prijatia teda okrem iného zabezpečí, aby sa už nikdy nezopakoval prípad s takýmto arogantným, nedôstojným a ponižujúcim správaním sa voči ústavnému činiteľovi, zvolenému národnou radou. Ombudsmanka chráni základné práva a slobody občanov, a takéto hrubé spôsoby vlády voči nej si v inom demokratickom štáte nevedia ani predstaviť.“

Ústavní činitelia majú v slovenskom právnom poriadku výsostné postavenie, ich postavenie a právomoci sú zakotvené priamo v ústave. Novela pomôže vytvoriť taký právny rámec, aby ich správa doručená do národnej rady - od prezidenta, premiéra, členov vlády, predsedov ústavného a najvyššieho súdu, generálneho prokurátora alebo od verejného ochrancu práv - nemohla byť ignorovaná, neprerokovaná, či vrátená na dopracovanie. Tieto správy totiž často poukazujú na zásadné spoločenské problémy a najzávažnejšie problémy tejto krajiny, ku ktorým nepochybne patrí aj podozrenie z porušovania základných práv a slobôd. „Nejde nám len o aktuálnu reakciu na práve prebiehajúcu diskusiu o právach a povinnostiach verejného ochrancu práv, ale o systémové a dlhodobé riešenie problému vzťahu ústavných činiteľov a národnej rady. Táto naša legislatívna aktivita nadväzuje na našu snahu zo septembra minulého roka, kedy sme podobné riešenie ponúkli v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu k návrhu novely zákona o rokovacom poriadku,“ zdôraznil spolupredkladateľ návrhu novely zákona Mikuláš Huba a dodal: „Sú to práve poslanci a iní ústavní činitelia, ktorí by mali priamo na pôde zákonodarného zboru o týchto problémoch diskutovať, zaoberať sa nimi a navrhovať riešenia. Tie sa môžu následne premietnuť aj do ich prípadnej budúcej legislatívnej aktivity“.