Pellegrini má druhú šancu. Dali mu ju ochranári

Písal sa rok 2009. Mladý a verejnosti neznámy poslanec za Smer-SD predložil do Národnej rady legislatívny návrh, cieľom ktorého bolo zmeniť znenie vodného zákona tak, aby nestál v ceste výstavbe nového ropovodu, ohrozujúceho podzemné vody Žitného ostrova. Ten poslanec sa volal Peter Pellegrini. Podporil ho v tomto nebezpečnom úsilí aj vtedajší minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek (pozri SME, 22. 10. 2009) asi v tom zmysle, že Žitný ostrov už aj tak ohrozuje Slovnaft a čerpacie stanice, takže jeden ropovod hore - dolu...

Reagoval som na to článkom Ropáci na Žitnom ostrove (SME, 22. 10. 2009), pričom som si pomohol názvom skvelého filmu Jana Svěráka, za ktorý získal študentského Oscara v čase, keď ešte nemohol ani len tušiť, že raz získa aj toho naozajstného. Návrh poslanca Pellegriniho sa stretol s oprávnenou kritikou nielen zo strany ochranárov, vodárov, novinárov, Únie miest Slovenska a opozície, ale dokonca aj od jeho straníckeho kolegu, vtedy zastupujúceho ministra životného prostredia, Dušana Čaploviča.

Pod týmto tlakom poslanec Pellegrini napokon svoj návrh z rokovania parlamentu stiahol, čo som v spomínanom článku komentoval slovami: "...čím je riziko ďalšej ekologickej katastrofy na slovenský spôsob predbežne zažehnané. Niet však pochýb o tom, že protagonisti podobných zámerov len čakajú na svoju príležitosť. Preto je v tomto prípade na mieste slovko predbežne. Kým totiž budú na vysokých miestach v tomto štáte pôsobiť ľudia, ktorí vznik podobných rizík pripúšťajú, ba podporujú, dovtedy nebudeme môcť pokojne spávať". Všeličo sa medzičasom zmenilo. Téma ropovodu cez Žitný ostrov skutočne načas ustúpila do úzadia. To však nemožno povedať o probléme reálneho i potenciálneho ohrozenia podzemných vôd Žitného ostrova (skôr naopak). Médiá i verejnosť sú na podobné environmentálne hrozby citlivejšie, ako pred deviatimi rokmi. A z neznámeho poslanca sa medzičasom stal nominálne najsilnejší muž v štáte.

A Peter Pellegrini naznačil niečo ako pozitívny vývoj v kauze Žitný ostrov. Keď po vlaňajšom vianočnom škandále s atrazínom v studniach Slovenský ochranársky snem požiadal bývalého premiéra Roberta Fica, aby na tému ohrozenia podzemných vôd Žitného ostrova zvolal Bezpečnostnú radu SR, on dal prednosť rokovaniu o absurdnej až grotesknej hrozbe útoku na jeho "Zimný palác" zopár dlažobnými kockami, ktoré dláždiči zabudli na Námestí slobody.

Príchod Petra Pellegriniho do premiérskeho kresla priniesol zmenu. Aspoň v tom zmysle, že 25. apríla sa na programe bezpečnostnej rady náš podnet objavil a vzápätí sme dostali písomne na vedomie stručnú správu o tom, ako celé rokovanie prebehlo a ako sa skončilo vcelku optimistickým konštatovaním v zmysle "všetko máme pod kontrolou".

V reakcii na tento list sme najskôr ocenili väčšiu ústretovosť a zodpovednosť nového predsedu vlády v porovnaní s jeho predchodcom, ale zároveň sme vyjadrili svoju nespokojnosť a znepokojenie z toho, že rada zobrala informácie príslušných ministrov iba na vedomie bez toho, aby prijala zásadné rozhodnutia, či aspoň odporúčania. Toto svoje znepokojenie sme zdôvodnili niekoľkostranovým faktografickým výpočtom hlavných problémov a rizík, ktoré v súvislosti s vodou a Žitným ostrovom registrujeme. Zároveň sme premiéra Pellegriniho otvoreným listom požiadali, aby sa problémom urýchlene zaoberala ako Bezpečnostná rada SR, tak aj vláda.

Je tomu už šesť týždňov a druhá strana tentoraz vytrvalo mlčí, hoci dôvody konať, spomínané v našom liste, sú doslova do neba volajúce a štandardná lehota 30 dní na odpoveď už dávno uplynula.

Staršiu i celkom nedávnu minulosť spomíname nie v snahe rekriminovať, ale ako výzvu na reparát. Lebo reparát nepotrebuje v tomto štáte len kultúra, školstvo či spravodlivosť, ale aj vzťah vlády k prírode, prírodným zdrojom a životnému prostrediu. Zatiaľ k nemu nedošlo a ani sa nerysuje. Ale my, naivní optimisti, chceme veriť, že k nemu raz dôjde. Čím skôr sa tak stane, tým skôr budeme mať nádej, že postúpime do ďalšieho ročníka školy života.

P.S. Ale sú tu aj iné možnosti. Sebakriticky si povedať, že na tú školu jednoducho nemáme, alebo útrpne čakať, kým nás z tej školy - pre zlý prospech a správanie - nevyhodia.

Mikuláš Huba (autor je vedecký pracovník SAV a zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu)

Uverejnené v SME.sk 8. 8. 2018