Otvorený list S-O-S na tému Ekoiuventa

Viac ako šesť desiatok osobností vedeckého, umeleckého a spoločenského života - členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu (S-O-S) - adresovalo kompetentným otvorený list s požiadavkou zachovať areál bývalej Ekoiuventy na Búdkovej ceste (ľudovo nazývaný Mičurin) pre verejnosť. Plné znenie otvoreného listu aj zoznam jeho signatárov je v prílohe.

Ako sa uvádza v liste, oficiálne má tento areál slúžiť deťom a mládeži Slovenska. V skutočnosti slúži všelikomu, len nie tým, pre ktorých je určený. Akokoľvek sa menili vlády či zloženie mestského i miestneho zastupiteľstva, vývoj doteraz smeroval „od desiatich k piatim“. A to ešte skazu Mičurinu s nasadením všetkých síl spomaľujú občania – najmä členky a členovia Občianskeho združenia Hrad - Slavín. V uplynulých rokoch tu išlo o jednu súvislú reťaz zlyhaní, (po)chybných rozhodnutí a viac či menej evidentných podvodov.

Podľa jedného zo signatárov listu, Mikuláša Hubu, práve Mičurin, ktorý sa v minulosti hrdil aj názvom Stanica mladých prírodovedcov a technikov, bol čosi ako predchodca neskorších ekocentier. A tých máme v súčasnosti na Slovensku ako šafranu. Nie náhodou sa toto zariadenie donedávna volalo Ekoiuventa a desaťročia de facto slúžilo aj na to, návrat k čomu sa dnes tak propaguje: a to na duálne vzdelávanie, konkrétne praktické vyučovanie predmetov pestovateľsko-ekologického charakteru. V čase, keď štát na Slovensku nespravuje v tejto sfére takmer nič, bolo by tu zriadenie Národného strediska environmentálnej výchovy a vzdelávania aspoň malým krôčikom smerom k zmierneniu fatálneho deficitu v tejto oblasti. Podobne získavanie vedomostí a zručností v pestovateľských činnostiach môže byť pre budúcnosť nemálo dôležité.

Ďalšia signatárka, Sabina Barborjak, dopĺňa: „V minulosti areál Mičurinu zastrešoval 29 záujmových krúžkov pre deti a mládež, pri mikroskopoch tu vyrastali budúci poprední vedci, v chovateľskom krúžku a v krúžku ochrany prírody sa deti učili prírodu poznávať, ale ju aj obdivovať, milovať a chrániť. Pri pestovaní rastlín v skleníkoch a súťažiach o najlepší herbár tu vyrastali nádejní botanici. Perspektívni včelári sa tu starali o včelíny. No deti sa tu učili aj iným zručnostiam. Nielen prírodovedným ale aj technickým v miestnych dielňach. Boli tu krúžky od výmyslu sveta: od fotografického až po astronomický. Bývali tu detské karnevaly i stužkové. Bez preháňania možno povedať, že tento areál pomáhal formovať rozhľadených a motivovaných mladých ľudí, ktorých Slovensko tak veľmi potrebuje!“

Pre ochranárov má tento areál ešte jednu „pridanú hodnotu“. V apríli 1989 sa tu konala legendárna Bratislavská ochranárska konferencia, o ktorej sa oprávnene traduje, že to bola prvá otvorená a verejná diskusia na Slovensku po 20 rokoch.

Signatári a signatárky otvoreného listu požadujú od kompetentných, aby sa snažili súdnou cestou získať celý areál späť do rúk štátu. Ak sa to nepodarí, nech sporné pozemky štát, resp. mesto odkúpi. Navrhujú tiež urýchlene uvaliť vecné bremeno (v prospech štátu) na prístupovú komunikáciu. Pozastavujú sa aj nad tým prečo nemá štát predkupné právo na kúpu tunajších dražených pozemkov – i keď má na týchto pozemkoch svoje budovy. Na druhej strane za čiastočný úspech považujú, že sa podarilo opraviť a sprevádzkovať tunajšie kúpalisko a tiež to, že žiadosť OZ Hrad – Slavín a OZ Mičurin o vyhlásenie Mičurinu za národnú kultúrnu pamiatku sa v r. 2016 stretla s pozitívnou odozvou. Nedávno v tejto veci aktivisti a aktivistky oslovili aj predsedu vlády, ministra financií, ministerku kultúry, ombudsmanku, bratislavského primátora a starostku bratislavskej MČ Staré Mesto. Teraz opäť pripomínajú, že ide o areál (budova, prístupová komunikácia, kúpalisko a okolité pozemky), ktorý je v prvom rade určený pre deti a mládež Slovenska, pričom podobných zariadení je na Slovensku žalostne málo. Štát, mesto i mestská časť by preto zachovanie tohto areálu pre verejnosť mali považovať za jednu zo svojich prioritných povinností. Pritom tento areál má predpoklady, aby slúžil nielen potrebám mestskej časti či mesta, ale pokojne by mohol plniť i celoslovenské funkcie, napr. v podobe spomínaného Národného strediska.

Ako sa píše v závere listu: „Teší nás, že v poslednom čase pod tlakom verejnej mienky kompetentní deklarujú, že sa vynasnažia mičurinský areál zachrániť a zabezpečiť jeho zmysluplné využívanie. Len je treba tieto zámery dotiahnuť do úspešného konca. Preto na nich opätovne apelujeme, aby v tejto veci urýchlene a efektívne konali v záujme verejnosti, a najmä v prospech okradnutých detí a mládeže Slovenska.“

Viac informácií: Sabina Barborjak, tel.: 0903 653 234, sabina.barborjak@gmail.com

V prílohe:
Otvorený list Slovenského ochranárskeho snemu na tému Ekoiuventa
Zoznam signatárov a signatárok otvoreného listu
Tlačová správa