Opäť chceme pomôcť ľuďom, ktorých obťažuje zápach z priemyslu

... Zhodou okolností novelu zákona o ovzduší navrhujeme v tomto príjemnom piatkovom popoludňajšom ovzduší a v tradične komornej atmosfére. Je to už druhý raz po asi trištvrte roku, čo spolu s kolegom Mičovským prichádzame s týmto návrhom.

V zmysle platného zákona o ovzduší, ale v širšom zmysle aj v intenciách Ústavy SR, ovzdušie musí byť chránené pred vnášaním znečisťujúcich látok, a to najlepšími dostupnými technológiami resp. technikami. Na tom sa zrejme všetci zhodneme, že je žiaduce chrániť ovzdušie pred znečisťujúcimi látkami. Tento právny stav u nás platí už niekoľko desaťročí  a napriek početným novelizáciám zákona o ovzduší sa nemení. Túto zásadu naša spoločnosť logicky akceptuje.

Čo je určitý paradox, medzi znečisťujúce látky sa nepočítajú v zmysle zákona zapáchajúce látky, hoci majú tiež nemalý vplyv na znižovanie kvality života obyvateľov našej krajiny, najmä v niektorých regiónoch alebo v niektorých lokalitách, pričom tento negatívny vplyv sa týka nezanedbateľného počtu obyvateľov.  A preto sme presvedčení, že prísť s takouto novelou zákona je žiaduce a že tým reálne môžeme pomôcť mnohým našim spoluobčanom, ktorí sú touto skutočnosťou obťažovaní.

Možno hlavným dôvodom, prečo sa zatiaľ jednoznačne ani na celoeurópskej úrovni a tobôž už na slovenskej úrovni táto problematika legislatívne neupravovala, je to, že zapáchajúce látky vo väčšine prípadov nemusia mať bezprostredne negatívny alebo výrazne negatívny dosah na zdravie ľudí, dotknutých obyvateľov.  Avšak už samotný fakt, že zapáchajúce látky znepríjemňujú život, obťažujú ľudí v ich každodennom živote a  v niektorých prípadoch vytvárajú priam neznesiteľné prostredie je, myslím si, dostatočným dôvodom na to, aby sme túto problematiku konečne riešili a dostali do zákona o ovzduší také ustanovenia, ktoré  umožnia efektívne znižovať produkciu a následne potom aj dosah zapáchajúcich látok.

Čomu sa venujeme v tomto našom návrhu? V prvom rade naším cieľom je, ako sme už povedali, obmedziť koncentrácie pachových znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia. Náš návrh sa týka len stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia, a to opäť len časti z nich, a to veľkých a stredných zdrojov znečistenia.

Keď sme predkladali prvý raz tento návrh niekedy v septembri, tak médiá sa zaujímali o rôzne  „pikantérie“, čo všetko sa tam bude rátať, medzi tie zapáchajúce látky. Malo to trošku taký bulvárny nádych, ale zrejme si títo páni a dámy žurnalisti neprečítali  dôvodovú správu a znenie návrhu, z čoho by sa boli dozvedeli, že sa to týka naozaj len veľkých a stredných zdrojov znečistenia.

No a ďalším naším cieľom je vytvoriť právny mechanizmus účinnej a efektívnej ochrany a obrany ľudí bývajúcich alebo pracujúcich v oblastiach, v ktorých dochádza k obťažovaniu zápachom.

Netajíme sa tým, že návrh zákona je aj reakciou na početné požiadavky občanov z týchto dotknutých oblastí, ktorí sa mnohokrát na nás obrátili s množstvom podnetov súvisiacich s obťažujúcim zápachom v ovzduší, teda látok produkovaných týmito stacionárnymi zdrojmi znečisťovania. No a práve tento obťažujúci, miestami až neznesiteľný zápach je v niektorých lokalitách a regiónoch dôvodom zníženej kvality života, obmedzuje niektoré každodenné aktivity a niekedy môže byť aj príčinou toho, že ľudia sú nútení tieto lokality dočasne alebo natrvalo opustiť.

Ide o to, aby sme ochránili obyvateľov pred neprípustnou mierou obťažovania zápachom. Postavené je to na predstave, že ak minimálne 20 obyvateľov dotknutej lokality považuje zápach za obťažujúci alebo neznesiteľný, môže dať podnet na konanie obvodnému úradu životného prostredia, ktorý je v zmysle zákona o ovzduší oprávnený konať a prípadne uložiť pokutu prevádzkovateľovi tohto veľkého alebo stredného zdroja znečistenia. Na to, aby sa tento celý proces do istej miery objektivizoval, je však potrebný súhlas príslušného obecného zastupiteľstva, ktoré kvázi zobjektivizuje tento podnet zo strany 20 a viac dotknutých občanov.

Čiže tento cieľ -  cieľ toho nášho návrhu - je kontinuálne zlepšovanie stavu ovzdušia vo vzťahu k zapáchajúcim látkam, minimalizovanie negatívnych vplyvov zápachu a následne zlepšovanie kvality života obyvateľov Slovenska.

My sme tu mali ten prvý raz, keď sme predkladali návrh, pripravenú aj menšiu názornú agitáciu, pretože, ako sa hovorí, sýty hladnému neverí a preto aj väčšina z nás, ktorí žijeme v prostredí, ktoré nie je až tak postihnuté zapáchajúcimi látkami z týchto zdrojov znečistenia, môže mať problém si predstaviť, ako je to žiť v takomto prostredí.  Tak sme pripravili také vzorky zapáchajúcich látok, niektorí z vás ste si ich prevzali. To bola taká neškodná provokácia. Dnes sme to už nestihli zopakovať, ale kolega Mičovský to snáď nejako, aspoň verbálne, znova priblíži.

A naozaj, ak máte pochybnosť o tom, nakoľko je to nepríjemné, tak stačí načas navštíviť, ja neviem, napríklad miestnu časť Ružomberka Hrboltovú, alebo celý rad iných lokalít na Slovensku a veľmi rýchlo sa presvedčite, že takýto návrh zákona je potrebný.

Takže vám vopred ďakujem za podporu a verím, že v rozprave sa vyjadria ďalší k tejto téme.