Odpovede na odpovede, september 2015

V polovici júla t.r. som sa obrátil s interpeláciami na niekoľkých členov vlády. Interpelácie boli „šité na mieru“ toho - ktorého člena, ale inak sa týkali jediného problému, a to IUVENTy - Slovenského inštitútu mládeže a priľahlých pozemkov.

Na Slovensku je veľké množstvo nedoriešených, nevyšetrených a do želateľného konca (upozorňujem že želateľného z pohľadu štátu a verejnosti), nedotiahnutých káuz, pochybení či iných „záhad“, ktoré iritujú a znechucujú občanov. Ale nie je veľa takých, kde by sa na takej relatívne malej ploche koncentrovalo toľko pochybení, záhadných rozhodnutí, konfliktov záujmov a vyhýbavých odpovedí, ako v tomto prípade. Akoby to bolo priamo úmerné lukratívnosti tejto lokality a jej polohy.

Začnem tým pánom ministrom, ktorého nezvyknem interpelovať, ale ktorého stanovisko som v tejto veci považoval a považujem z a veľmi dôležité, a tým je minister spravodlivosti Borec. Najskôr odcitujem aspoň časť z mojej interpelácie:

„Vážený pán minister,

predpokladám, že Vám neunikol masívne medializovaný spor okolo budovy IUVENTy – Slovenského inštitútu mládeže a priľahlých pozemkov na Búdkovej 2 v bratislavskej Mestskej časti Staré Mesto.

Nejde o banálny spor o budovu a pozemok, aké sú na Slovensku na dennom poriadku. Ide o viac ako štvorhektárový pozemok v najlukratívnejšej časti hlavného mesta Slovenska v odhadovanej hodnote cca 30 - 40 mil. eur (teda približne 1 mld. bývalých slovenských korún), ktorý mal dodnes patriť štátu, ale zdá, že niektoré osoby si to vysvetľujú inak. V snahe dozvedieť sa záväzné právne stanovisko k tejto kauze, dopátrať sa spravodlivosti a zasadiť sa za zachovanie štátneho majetku v rukách štátu, ale najmä v snahe prinavrátiť tento areál jeho pôvodnému účelu, teda deťom a mládeži Slovenska, obraciam sa na Vás s touto interpeláciou. Čo sa týka verejne dostupných zdrojov, zrejme najkomplexnejšia informácia na túto tému odznela v televíznej relácii RTVS Reportéri dňa 18. 6. 2015. Odporúčam Vám si ju pozrieť a vypočuť: www.rtvs.sk/televizia/archiv/7814/68323.

Okrem iných nesmierne zaujímavých informácií a faktov v relácii odznel aj zásadný výrok prof. JUDr. Beňa z Právnickej fakulty UK, ktorý si dovolím parafrázovať v tom duchu, že prevody pozemkov v areáli IUVENTy (reštitúcie, náhradné reštitúcie, dedičské konania) sa po roku 1989 udiali v rozpore s platným právom, a preto skutočnosť, že sa niekto snaží spochybniť vlastnícky vzťah štátu k týmto pozemkom, nemôže mať relevantný právny základ. Inými slovami, pán Dr. Beňo aplikoval na túto kauzu známu pravdu, že právo sa nedá budovať na bezpráví.

Dovoľte mi preto, vážený pán minister, aby som sa na Vás obrátil s niekoľkými otázkami:

1. Sú na území Slovenskej republiky naďalej platné Benešove dekréty?
2. Bola konfiškácia majetku Dr. Jablonického v prospech štátu (v areáli ohraničenom ulicami Búdková, Majakovského, Francúzskych partizánov a Stará vinárska) niekedy právoplatne spochybnená?
3. Sú informácie uvedené v relácii Reportéri správne a pravdivé?
4. Aký je oficiálny právny názor Vášho rezortu na súčasný stav v tejto kauze?
5. Aký je Váš právny názor, ako najvyššieho predstaviteľa rezortu spravodlivosti v Slovenskej republike, na túto kauzu?
6. Čo plánuje Ministerstvo spravodlivosti SR v tejto veci urobiť, ak sa potvrdí to, čo odznelo v relácii Reportéri? (pozri vyššie!)

Vopred Vám ďakujem za relevantnú, pravdivú a vyčerpávajúcu odpoveď.“

Od pána ministra som dostal odpoveď v rozsahu necelých 13 riadkov. Konkrétne odpovedal len na jednu z vyššie položených šiestich otázok, ktorá je v tejto veci najmenej dôležitá, a to, že rešpektuje existenciu tzv. Benešových dekrétov, ale aj to s opatrným dôvetkom, že nie je oprávnený posudzovať ich platnosť, alebo neplatnosť. Kto iný je na to oprávnený, ak nie Vy, pán minister spravodlivosti?

Ďalej nasledovalo už len všeobecné konštatovanie, že pán minister nepovažuje za vhodné ani žiaduce, aby sa ako minister spravodlivosti vyjadroval ku konkrétnej právnej veci, prejednanie ktorej patrí do právomoci súdov. A na záver poučenie, ktoré som však od adresáta svojej interpelácie nežiadal a ktoré v čase, keď pán minister písal svoju odpoveď, už ani nebolo celkom pravdou: záujmy Slovenskej republiky v týchto veciach zastupuje príspevková organizácia MŠVVaŠ   IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže. Z tohto dôvodu si Vám dovoľujem odporučiť obrátiť sa s Vašimi otázkami priamo na túto organizáciu, prípadne na jej zriaďovateľa.

Iste uznáte, že nemám inú možnosť, ako vyjadriť z takéhoto prístupu ministra spravodlivosti veľké sklamanie a navrhnúť, aby sme hlasovali o mojej nespokojnosti s jeho odpoveďou.

Na ministra financií a podpredsedu vlády Petra Kažimíra som sa taktiež obrátil s niekoľkými otázkami, ktoré som považoval vo vzťahu k nemu a jeho rezortu za relevantné:

„...V snahe dozvedieť sa záväzné stanovisko rezortu financií k tejto kauze a zasadiť sa za zachovanie štátneho majetku v rukách štátu..., obraciam sa na Vás s touto interpeláciou. Odporúčam Vám pozrieť a vypočuť si reláciu Reportéri z 18. 6. t.r.: link: www.rtvs.sk/televizia/archiv/7814/68323“

Odpoveď podpredsedu vlády a ministra financií v jednej osobe bola o niečo obšírnejšia ako predchádzajúca. Snažil sa odpovedať na všetky moje otázky, aj keď odpoveď na otázky 2. – 6., (teda na 5 otázok) filigránsky zhrnul do jednej odpovede, z ktorej som sa dozvedel známe skutočnosti o tom, kto je aktuálnym správcom IUVENTy, ako aj to, že ministerstvo financií cit. „nie je aktívne legitimované vykonávať akékoľvek právne kroky na preverenie reštitučných konaní, resp. vtedajšej či súčasnej činnosti správcu, pričom autor odpovede sa odvoláva na par. 2 ods 2 zákona č. 278/1993 Z.z.“

Najzaujímavejší je však záver odpovede pána ministra, v ktorom sa konštatuje: „K potenciálnym škodám, ktoré Slovenskej republike podľa poslanca Hubu hrozia, sme toho názoru, že za súčasného právneho stavu nevznikla SR žiadna škoda. Škoda by vznikla až v momente preukázania nesprávnosti, resp. protiprávnosti rozhodnutí príslušných orgánov, na základe ktorých boli príslušné majetky prevedené do vlastníctva tretích osôb. Príslušný správca majetku štátu by v tomto prípade bol oprávnený požadovať náhradu škody, napr. vo forme peňažnej náhrady alebo reálneho vrátenia pozemkov.“ Z citovanej relácie Reportéri som nadobudol presne opačný dojem, preto je tento výklad až podozrivo benevolentný vo vzťahu ku všetkým záhadným krokom, ktoré sa v súvislosti s IUVENTou diali, dejú a s veľkou pravdepodobnosťou aj budú diať. Dosiaľ som si zrejme naivne myslel, že tam, kde je dôvodné podozrenie, že štátu hrozí veľká finančná ujma, bude sa ministerstvo financií – ako správca štátnej pokladne - aktívne o celú záležitosť zaujímať, a nie, na jednej strane tvrdiť, že sa k celej veci nie je kompetentné vyjadriť a napokon sa predsa len vyjadriť, a to tak, že napriek všetkým indíciám a dôvodným podozreniam údajne žiadna škoda Slovenskej republike nevznikla.

Preto ani s touto odpoveďou nemôžem vysloviť súhlas.

Ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, pán Ľubomíra Jahnátka, som adresoval interpeláciu, v ktorej sa o.i. uvádza:

„:..Vzhľadom na to, že ide o. i. aj o problematiku sporných reštitúcií, ktorá spadá pod Váš rezort, dovoľte mi, vážený pán minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, aby som sa na Vás obrátil s niekoľkými otázkami:

1. Aká je reálna trhová cena pozemkov vo vyššie uvedenom areáli?
2. Sú informácie uvedené v relácii Reportéri správne a pravdivé?
3. Aký je oficiálny právny názor Vášho rezortu na ekonomicko-právne aspekty tejto kauzy, s dôrazom na oprávnenosť, resp. neoprávnenosť uskutočnených reštitúcií?
4. Aký je Váš právny názor, ako najvyššieho predstaviteľa rezortu pôdohospodárstva v Slovenskej republike, na dôvodné podozrenie, že štátu v tomto prípade hrozí strata rádovo niekoľkých desiatok miliónov eur?
5. Môže si náš štát, podľa Vás, takúto stratu dovoliť?
6. Čo plánuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v tejto veci urobiť, ak sa potvrdí to, čo odznelo v relácii Reportéri, čiže skutočnosť, že štátu hrozí strata vo výške niekoľkých desiatok miliónov eur?
7. Aké systémové opatrenia plánuje Váš rezort prijať, aby sa predišlo riziku vzniku podobných situácií?...“

Od pána ministra Jahnátka som sa dozvedel, že ním vedené ministerstvo je síce ústredným orgánom štátnej správy, ktorý participuje aj v oblasti reštitúcií, ale právomoc rozhodovania v týchto záležitostiach zveril zákon súčasným okresným úradom, pozemkovým a lesným odborom.

Zaujímavý je aj ďalší citát z odpovede pána ministra: „Mám za to, že Vašu konštrukciu o dôvodnosti podozrenia na vznik „straty rádovo desiatok miliónov eur“ je potrebné riešiť s inými orgánmi, plniacimi funkcie zabezpečovania dodržiavania predpisov a noriem, resp. zisťovania vzniku a výšky škody“.

A s ktorými menovite, pán minister, keď som sa obrátil na všetkých členov vlády, u ktorých som predpokladal, že by som sa od nich mohol dozvedieť aspoň jedinú konkrétnu odpoveď na veľmi znepokojujúce otázky nastolené nielen mnou, miestnymi aktivistami, komunálnymi poslancami ale aj verejnoprávnou televíziou.

Čosi ako iskierku nádeje, pripustenie možnosti pochybenia (či skôr zadné vrátka?) predstavuje táto formulácia z odpovede pána ministra Jahnátka:

„Samozrejme nemôžem vylúčiť, že v rámci riešenia reštitučných nárokov mohlo a môže dochádzať k postupu nesúladnému s legislatívnym zámerom zákonodarcu, avšak nielen v tejto oblasti, a nielen na Slovensku, dôležitú úlohu vždy zohráva ľudský faktor a etický profil každého jednotlivca, zaangažovaného v tomto procese“.

Myslím, že v tomto prípade trafil pán minister klinec po hlavičke len by som očakával, že v intenciách tejto premisy bude v záujme záchrany majetku štátu aj pokračovať.

Aj keď odpoveď pána ministra Jahnátka bola zo všetkých odpovedí členov vlády na túto tému najpodrobnejšia a najkonkrétnejšia, na väčšinu svojich otázok som sa ani od neho dostatočne konkrétne odpovede na moje otázky nedozvedel a tak musím, podobne ako v predchádzajúcich prípadoch navrhnúť, aby sme hlasovali o mojej nespokojnosti s jeho odpoveďou na moju interpeláciu.

A na koniec, ale nie na poslednom mieste, som si nechal odpoveď toho najpovolanejšieho v tejto veci, ministra školstva, vedy, výskumu a športu, pána Juraja Draxlera.

„Vážený pán minister,

Vaše ministerstvo je správcom objektov a pozemkov IUVENTy - Slovenského inštitútu mládeže a priľahlých pozemkov na Búdkovej ceste č. 2 v Bratislave, ktoré v súlade s poslaním spomenutej organizácie tradične slúžili a majú slúžiť verejnosti (najmä deťom a mládeži) na edukačné, osvetové a oddychové činnosti. Verím, že sa zhodneme na tom, že by to tak malo byť aj do budúcnosti.

Medzičasom sme sa dozvedeli, že vláda označila budovu/areál IUVENTy za prebytočný majetok, čo vo mne (a nielen vo mne) vzbudzuje obavy o ďalší osud tohto zariadenia, o jeho budúce využitie i formu vlastníctva.

Dovoľte mi preto, aby som sa na Vás prostredníctvom interpelácie obrátil s nasledujúcimi otázkami:

1. Aké sú zámery Vami vedeného rezortu ohľadom IUVENTy, jej ďalšieho využitia, vlastníckych, resp. užívateľských vzťahov a pod.?
2. Môžete garantovať, že spomínané nehnuteľnosti zostanú naďalej v rukách štátu a budú slúžiť verejnosti?
3. K akým prevodom a prechodom (reálne či fiktívne reštitúcie, reálne či fiktívne dedičstvo, prípadne iné forma prevodu) došlo v celom viac ako štvorhektárovom areáli bývalej Stanice mladých prírodovedcov (neskôr EKOIUVENTA, dnes IUVENTA), ktorý sa stal po roku 1947 ako konfiškát (na základe Benešových dekrétov) majetkom štátu? Aby sme sa vyhli nejednoznačnosti, upresňujem, že ide o areál ohraničený ulicami Búdková, Majakovského, Francúzskych partizánov a Stará vinárska.
4. Prečo vyššie uvedený areál nespravuje naďalej IUVENTA, Váš rezort, resp. štát, keď právoplatnosť Benešových dekrétov a konfiškácie relevantného majetku v prospech štátu nebola nikdy právoplatne spochybnená?“

Z odpovede pána ministra Draxlera som sa o.i. dozvedel, resp. nedozvedel:

Dozvedel som sa, že vo veci momentálne prebiehajú tri súdne spory.

Nedozvedel som sa však, ako je možné, že nedlho po nákladnej rekonštrukcii a prestavbe sa stala budova a areál IUVENT-y prebytočnými, keď naopak, podobných zariadení pre deti a mládež vo vlastníctva štátu máme v Bratislave i na celom Slovensku akútny nedostatok.

To považujem za prvý škandál.

Nedozvedel som sa ani adekvátnu odpoveď na moju otázku, k akým prevodom majetku v pôvodnom areáli IUVENT-y, ktorý bol na základe Benešových dekrétov po r. 1947 pôvodnému vlastníkovi skonfiškovaný, od r. 1947 až po súčasnosť došlo a na základe čoho k ním došlo, keď platnosť Benešových dekrétov a právnych aktov, ktoré sa na ich základe uskutočnili, nebola nikdy spochybnená.

Nedozvedel som sa, ako je možné, že štát v tejto veci vôbec uznal reštitučné nároky. Reštitúcie sa vzťahovali na majetky zhabané po 28.2.1948, Dekréty vzťahujúce sa na dr. Jablonického boli podľa našich vedomostí vydané prevažne v roku 1947 a nevzťahovala sa na ne výnimka zo zákona... Čiže nárok potomkov nemal základnú oporu v zákone od začiatku, takže skúmať iné veci vrátane dátumu smrti dr. Jablonického, je v podstate bezpredmetné. Reštitúcie sa skrátka nevzťahujú na majetky skonfiškované pred 28.2.1948!!! a to je tento prípad.

To považujem za druhý škandál.

Časť pozemkov získal reštituent ako náhradné pozemky za medzičasom zastavané pozemky na obvodovom páse areálu. To mu však nebránilo v tom aby si po rokoch uplatnil dedičstvo. Koľko pozemkov získal vlastne dvakrát a prečo? Koho je to zodpovednosť?

To považujem za tretí škandál.

Úrad boja proti organizovanej kriminalite (UBOK) pred časom konštatoval, že sa stal trestný čin a Slovenská republika prišla o 300.000.000 Sk. Prečo štát   nežiadal o vrátenie podvodom vydaných pozemkov?

To považujem za štvrtý škandál.

Zato som sa dozvedel pre mňa nepochopiteľnú informáciu, že podľa právneho názoru súdov a správnych orgánov údajne nedošlo vo vzťahu k pozemkom v predmetnom areáli k dovŕšeniu procesu konfiškácie, následkom čoho pozemky v uvedenom areáli, ktoré vlastnil JUDr. Ján Jablonický, mu nikdy neboli skonfiškované, a teda vlastnícke právo k týmto pozemkom údajne nikdy neprešlo na štát. Ako dôvod sa uvádza tvrdenie, že dr. Jablonický v čase vydania konfiškačných rozhodnutí už nebol nažive.

Upozorňujem, že opäť ide o konštatovanie, ktoré protirečí informáciám a právnym názorom, ktoré odzneli o.i. v relácii Reportéri.

To považujem za piaty škandál.

Ako je možné, že štát - IUVENTA, účinne nenamietala vydanie pozemkov pod štátnymi budovami a zariadeniami... takéto pozemky sa zo zákona nevydávajú...

Prečo štát a právny zástupcovia v dvadsaťročnom spore nežiadali vecné bremeno a právo prechodu k vlastným objektom? Vyzerá to tak, že štát bude nakoniec musieť za prevádzku svojich budov, prístup k nim a parkovanie platiť veľké peniaze súkromnej osobe.

Na kopci v rámci predmetného areálu stojí tzv. čajovňa, postavili ju reštituenti. V skutočnosti je to rodinný dom a k nemu jazdia motorovými vozidlami cez Borovicový les, ktorý sa nachádza vo 4. stupni ochrany. To je niečo podobné, ako keby jazdili autami po Horskom parku...

To považujem za celú sériu ďalších škandálov.

A za deviaty škandál považujem to, ako sa v uplynulom roku, a hlavne v letnej sezóne, IUVENTA a jej okolie, najmä obľúbený bazén, využívali, či lepšie povedané nevyužívali. Kým počas predchádzajúcich letných sezón bazén slúžil deťom, toto leto, napriek verejne proklamovaným prísľubom, zíval prázdnotou.

A obávam sa, že k poslednému veľkému škandálu sa práve schyľuje. Lebo – opäť napriek sľubom – ako mohutne, intenzívne a urgentne sa bude rokovať so všetkými potenciálnymi budúcimi užívateľmi IUVENTy, vládne, pokiaľ viem, „ticho po pěšine“, ako hovorievajú bratia Česi. Aj ja by som sa skoro s Vami stavil, pán minister školstva, že celá IUVENTA o rok o dva žiadnym deťom a mládeži Slovenska slúžiť nebude, ale bude kompletne v súkromných rukách!

A tým sa séria škandálov dovŕši a dopadne to presne tak, ako s väčšinou podobných vzácnych verejných priestorov v Bratislave a na Slovensku.

Preto už len dodám, že ani s vašou odpoveďou na moju interpeláciu nemôžem byť spokojný a žiadam Národnú radu Slovenskej republiky aby hlasovala o mojej nespokojnosti s vyššie uvedenými odpoveďami členov vlády na moje interpelácie.