Odpovede na odpovede

...V uplynulom období som sa obrátil s interpeláciou na štyroch členov vlády.

Prvým tematickým okruhom, na ktorý som sa zameral, bolo avizované radikálne zníženie rozpočtu Slovenskej akadémie vied. Vo svojich interpeláciách analogického znenia, adresovaných predsedovi vlády, podpredsedovi vlády a zároveň ministrovi financií a napokon ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu, sa píše (prečítam iba tú, ktorú som adresoval pánovi premiérovi):

„Vážený pán predseda vlády,

podľa stratégie EÚ Európa 2020 by mali členské štáty Európskej únie investovať do vedy, výskumu a vývoja minimálne 3 % hrubého domáceho produktu. Na Slovensku sa táto hodnota dlhodobo pohybuje - v závislosti na rôznych zdrojoch a metodikách výpočtu - medzi 0,5 % a 0,6 % HDP, teda na úrovni päť až šesťnásobne nižšej v porovnaní so strategickým odporúčaním Európskej únie, čo nás radí na koniec rebríčka členských štátov EÚ!!!

Tvárou v tvár tejto alarmujúcej situácii, ktorá je Vám iste dobre známa, medializované informácie o tom, že Vláda Slovenskej republiky v návrhu štátneho rozpočtu na r. 2014 pripravuje ďalšie výrazné zníženie rozpočtovej kapitoly Slovenskej akadémie vied, pôsobia priam neuveriteľne. Preto sa Vás chcem v tejto interpelácii v prvom rade opýtať, či sú informácie o navrhovanom výraznom krátení rozpočtu SAV na r. 2014 pravdivé.

Ak sú pravdivé, dovoľujem si Vás požiadať o informáciu, o koľko sa navrhuje znížiť rozpočet SAV na rok 2014 v porovnaní s rokom 2013. Zaujíma ma tiež vecné zdôvodnenie takéhoto postupu vlády SR vo vyššie uvedenom kontexte a v situácii, keď žiadny vzdelaný človek na svete nepochybuje o tom, že práve vo sfére vedy, výskumu a vývoja sa v prvom rade rozhoduje o vyspelosti, konkurencieschopnosti i celkovej budúcnosti krajiny. Ako predsedu vlády sa Vás tiež chcem opýtať, či je takýto postup v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR.

Napokon ma zaujíma Váš postoj ako predsedu vlády i Váš osobný postoj k tejto citlivej problematike. Aby som bol konkrétny, hlasovali ste, respektíve budete hlasovať za radikálne zníženie rozpočtu Slovenskej akadémie vied na rok 2014?...“

Autori všetkých troch odpovedí sa ma snažia ubezpečiť, že im záleží na rozvoji vedy a výskumu a že navrhované opatrenia nie sú namierené proti rozvoju vedy a výskumu na Slovensku. Rád by som tomu veril, ale dlhoročná prax mi v tom bráni. Takže prepáčte, páni, ale myslím si o tom svoje.

Oceňujem skutočnosť, že interpelovaní sa neodvolávajú jeden na druhého, ako som toho bol svedkom v minulosti, ale každý z nich vypracoval viac-menej autentickú odpoveď zo svojho uhlu pohľadu.

Žiaľ, sľub pána premiéra i ministra financií, že v rozpočtovej kapitole SAV nedôjde ku kráteniu, ale naopak, k miernemu nárastu prostriedkov v porovnaní s rokom 2013, sa vo vládou schválenom rozpočte nepotvrdil a rozpočtové prostriedky akadémie sa predsa len krátia. Či je dôvod na oslavu, že sa nekrátia o pôvodne avizovaných bezmála 20 % (čo by bolo pre SAV doslova likvidačné), ale len o necelé 4 %, nechám na kritické posúdenie každému z Vás a každému príslušníkovi/príslušníčke vedeckej komunity na Slovensku.

Pre mňa je takéto pokračovanie v katastrofálnom trende financovania vedy a výskumu na Slovensku, ktoré sa navyše projektuje aj do rokov 2015 a 2016, dôvodom na to, aby som požiadal ctenú snemovňu podporiť môj nesúhlas s odpoveďami na moje uvedené interpelácie.

Na ministra životného prostredia som sa vo svojej interpelácii obrátil s ôsmimi otázkami a moja interpelácia znela:

„Vážený pán minister,

nové a nové alarmujúce informácie z médií, ale aj osobné skúsenosti z návštevy terénu potvrdzujú moje obavy o osud našich národných parkov, s ktorými som sa na Vás obrátil už pred rokom a na ktoré ste reagovali veľmi benevolentne. Ešte vypuklejšie sa to prejavilo vo Vašej reakcii na moju interpeláciu vo veci ambícií slovenskej vlády (ktorej ste členom) usporiadať environmentálne veľmi náročnú časť zimných olympijských hier na území našich národných parkov.

Aktuálne kauzy, ako napríklad akútne ohrozenie Štrbského plesa, či chronické kauzy, ako napríklad obrovské hlučné stavenisko, na ktoré sa premenila oblasť Jasná – Chopok – Srdiečko a tatranské osady (ktoré majú paradoxne dodnes štatút kúpeľných), plne potvrdzujú to, čo desaťročia tvrdia nielen ochrancovia prírody, ale aj veľká väčšina prírodovedcov, urbanistov a územných plánovačov zaoberajúcich sa Tatrami: Tatry sa rozvíjajú bez koncepcie, stavebne, infraštruktúrne a prevádzkovo sú preťažené a veľká väčšina funkcií, ktoré stále viac a viac atakujú a devastujú územie TANAP-u a NAPANT-u, sa mala citlivým a rozumným spôsobom realizovať v ich neďalekom podhorí.

Rozhorčenie verejnosti nad devastáciou národných parkov, ktorej sa vláda i Váš rezort viac-menej nečinne prizerajú, stále rastie, čo opakovane dokazujú sociologické výskumy. Aj výzva vedcov z februára 2012 upozornila, že najsilnejšie negatívne vplyvy na prírodu Tatier majú veľké, nedostatočne posúdené a často krátkozraké projekty veľkých developerov. Takéto projekty profitujú hlavne z (ne)činnosti štátnych orgánov a organizácií, ktoré prehliadajú dostupné fakty, svedčiace proti nim. Deje sa tak napriek tomu, že tieto aktivity protirečia zo zákona vyplývajúcej priorite ochrany prírody na území národných parkov, a zároveň dlhodobo nesľubujú zvýšiť kvalitu života miestnych obyvateľov a komunít, zato smerujú k nenávratným stratám biodiverzity a k narušeniu prírodných procesov, ktoré ju vytvárajú a udržiavajú a ktorých ochrana má byť zákonnou prioritou. Okrem týchto strát môžu významne znižovať aj dlhodobé perspektívne prínosy z udržateľného cestovného ruchu a z ekosystémových služieb.

Opätovne si Vás preto, vážený pán minister, dovoľujem interpelovať v tejto záležitosti, ktorá neznesie odklad a obrátiť sa na Vás s niekoľkými otázkami:

1. Ako je možné, že Vaše ministerstvo a ním riadená Štátna ochrana prírody SR mlčky akceptujú to, čo sa v súčasnosti odohráva na území našich národných parkov (podotýkam, že sa to netýka iba TANAP-u a NAPANT-u)?

2. Myslíte si, že autorita a reálne kompetencie Vášho rezortu a ŠOP SR sú dostatočné v konfrontácii s požiadavkami, záujmami a následne aktivitami developerov na území národných parkov? Ak to tak nie je – čo musí byť každému na prvý pohľad zrejmé – aké bezodkladné kroky (koncepčné, právne, sankčné, personálne, organizačné a iné) plánujete urobiť, aby sa situácia radikálne zlepšila?

3. Ako konkrétne ste zakročili, alebo aspoň vystúpili proti vyššie uvedeným negatívnym trendom, okrem Vášho stanoviska k ťažbe dreva v NPR Tichá a NPR Kôprová dolina? Prosím uviesť konkrétne príklady!

4. Aké sú stanoviská Vášho rezortu a ním riadených inštitúcií k vyššie uvedeným kauzám? Ako k nim vôbec mohlo dôjsť (ako príklad za mnohé uvediem opäť Štrbské pleso, Demänovskú dolinu s Jasnou, či prakticky celoplošnú likvidáciu lesných porastov v širokom okolí Čertovice)?

5. Nemyslíte si, že je najvyšší čas vyhlásiť embargo na novú výstavbu na území národných parkov (ako žiadala už spomenutá výzva vedcov z februára 2012) a iniciovať odstránenie všetkých zariadení a aktivít, ktorých prítomnosť na území národných parkov odporuje platnému zákonu o ochrane prírody a krajiny?

6. Aké zásadné opatrenia v prospech ochrany prírody a krajiny na území národných parkov má priniesť pripravovaná novela zákona o ochrane prírody a krajiny? Prečo pri jej medzirezortnom prerokúvaní boli takmer úplne odmietnuté resp. ignorované zásadné pripomienky mimovládnych organizácií i vedeckých inštitúcií, smerujúce práve k efektívnejšiemu a systematickejšiemu výkonu štátnej ochrany prírody a krajiny?

7. Prečo sa dlhodobo ignorujú stanoviská vedcov a nezávislých expertov, poukazujúce na neudržateľnú situáciu v našich najväčších národných parkoch?

8. Sú stavebné a iné antropické aktivity, prebiehajúce na území TANAP-u, podľa Vás v súlade s ochranou biotopov európskeho významu? Prečo sa adekvátna pozornosť nevenuje primeranému posúdeniu významnosti ich vplyvov na predmet ochrany území európskeho významu podľa čl. 6.3 Smernice o biotopoch?“

Na niektoré z mojich otázok odpovedal pán minister podrobne, na niektoré stručne a na niektoré vôbec, alebo som aspoň z jeho reakcie nevyrozumel, že ide o odpoveď na moju otázku. Jedno, čo by som ocenil, je to, že pán minister spolu so svojím tímom si dali na odpovediach vcelku záležať, a keby autorom odpovede bol napríklad hovorca spoločnosti J & T, dalo by sa povedať: klobúk dolu, celkom dobrá práca.

Problém je však v tom, že pod odpoveďou nie je podpísaný hovorca J & T ani inej finančnej skupiny, podnikajúcej v našich národných parkoch, ale minister, do kompetencie ktorého patrí ochrana prírody.

Viem, že dlhé roky predtým, ako sa stal ministrom životného prostredia a tým aj ochrany prírody a krajiny na Slovensku, pracoval vo sfére, v ktorej sa šetrný vzťah k prírode príliš nenosí. Ale keď už prijal post šéfa tohto rezortu ochrany a strávil v ňom viac ako rok a pol, mal by sa, podľa mňa, konečne zasadzovať za ochranu prírody, a nie ospravedlňovať jej devastáciu.

Beriem aj to, že na svojom poste je nútený často robiť kompromisy, najmä keď štátna ochrana prírody požíva vo vzťahu k iným, najmä hospodárskym subjektom a rôznym lobistom, stále nižšiu autoritu. Ale to, čo nemôžem akceptovať, je fakt, že pán minister zväčša vystupuje ako advokát tých, ktorí chcú z prírody jednostranne ťažiť, a nie ako dôsledný advokát prírody a jej ochrany, ktorý môže byť z času na čas prinútený ku kompromisu, alebo hoci aj prehrať, ale po čestnom boji.

V opačnom prípade vysiela, ako najvyšší predstaviteľ ústredného orgánu štátnej správy na poli ochrany prírody a krajiny, veľmi negatívny signál ako smerom ku svojím podriadeným, tak aj k celej verejnosti.

Nazývať to, čo sa deje v oblasti Skalnatého plesa, Štrbského plesa či Jasná - Chopok nevyhnutnou modernizáciou zariadení cestovného ruchu, je eufemizmom, ktorý má asi tak ďaleko od reality, ako keď nazveme zbúranie rodinného domčeka a jeho nahradenie dvadsaťposchodovým mrakodrapom jednoduchou rekonštrukciou.

Pozoruhodné tvrdenie je aj to, že absolútne neúnosný stav, do ktorého sa v posledných rokoch dostali veľké časti našich národných parkov, je údajne výsledkom striktného dodržiavania ústavy. Ja som presvedčený, že je to práve naopak, výsledok sústavného porušovania ústavy.

Pán minister vo svojej odpovedi argumentuje aj tvrdením, že mnohým nežiaducim aktivitám sa podarilo zabrániť, len to nie je vidno. Ale aj na to som očakával odpoveď, ktoréže to boli aktivity a aký postoj k ním zaujal on osobne, aj keď nie je úradník, ktorý vydáva jednotlivé parciálne stanoviská, ale je najvyšší úradník vo svojom rezorte a od toho, aké postoje zaujíma, do značnej miery závisí filozofia, étos i fungovanie celého ministerstva.

Aby som bol konkrétnejší. Pán minister tvrdí, že všetky plánované i realizované aktivity v oblasti Štrbského plesa, medzi ktoré patrí aj výstavba nových dopravných zariadení a budovanie nových zjazdoviek na území národných prírodných rezervácií (!!!) prešlo riadnym posudzovaním vplyvov na životné prostredie, do ktorého sa mohla zapojiť verejnosť, vrátane vedcov a občianskych združení. V tomto procese bolo údajne preukázané, že: „navrhovaná činnosť nebude mať negatívny vplyv na predmet ochrany chránených území, ako aj území patriacich do sústavy Natura 2000“. To je asi tak pravdepodobné, ako keby sme prepustili náhradu polovice historického jadra mesta mrakodrapmi a tvrdili, že pamiatková podstata a silueta historického jadra zostali zachované.

Celkovo môžem k tejto časti odpovede konštatovať, že je dôkazom aj toho, do akej formálnej až absurdnej podoby sa inštitút posudzovania vplyvov na životné prostredie u nás dostal. O tom, ako sa v tejto sfére rešpektujú názory vedcov a MVO, viem svoje. Ak to mám vyjadriť úplne stručne: takmer úplne sa ignorujú.

Argumentovať súkromným vlastníctvom zariadení cestovného ruchu v chránených územiach ako niečím, čo nie je možné reálne regulovať, je asi tak adekvátne ako tvrdiť, že nemôžeme usmerňovať majiteľa súkromného motorového vozidla, lebo je to jeho majetok, s ktorým môže jazdiť, kde sa mu zachce a ktoré môže umývať, kde sa mu zachce. Tí, ktorí kupovali zariadenia cestovného ruchu, alebo sa chystali v tomto odvetví podnikať na území národných parkov či dokonca prírodných rezervácií, museli predsa počítať s prísnou reguláciou svojej činnosti. Ak k takejto regulácii v skutočnosti nedochádza, je to prejav rezignácie a zlyhania štátnej ochrany prírody a celého Vami vedeného rezortu.

Argumentujete tiež tým, že práca v zariadeniach cestovného ruchu je často jediným zdrojom príjmu domáceho obyvateľstva. Máte spočítané, koľko celoročných pracovných miest je v takýchto zariadeniach na území TANAP-u či NAPAN-tu a koľko by ich mohlo byť v prípade systematickej podpory trvalo udržateľného turizmu s minimálnymi negatívnymi dopadmi na okolitú prírodu? Voľakedy sme takéto prepočty robili a výsledky hovorili jasnou rečou v prospech diverzifikovaných zariadení v podhorí Tatier a v neprospech zariadení priamo v chránenej prírode národných parkov.

Nikdy sme nespochybňovali potrebu adekvátnej náhrady majetkovej ujmy vlastníkom lesov, kde je z titulu ochrany hospodárska činnosť obmedzená. Sme presvedčení, že štát za pomoci EÚ by mal byť schopný generovať zdroje na vykúpenie takýchto pozemkov. Veď okrem tých subjektov, ktoré na existenciu národných parkov takpovediac doplácajú, sú tu aj tisícky podnikateľov, ktoré z pôsobenia na území či v susedstve národných parkov profitujú a milióny návštevníkov, ktoré ekosystémové služby národných parkov využívajú. Ak by bola skutočná vôľa, len títo čistí príjemcovia by dokázali v priebehu niekoľkých rokov vygenerovať potrebné zdroje na vykúpenie neštátnych pozemkov do vlastníctva štátu.

Vo svojej interpelácii nenavrhujem odstránenie všetkých zariadení z národných parkov a nikdy som nebol vedúcim pracovníkom v decíznej sfére, ktorý by mal čo i len hypotetickú možnosť dať odstrániť čo i len jedinú čiernu stavbu. To mi však nebráni žiadať, aby sa konečne prestalo s výstavbou, či už legálnou alebo nelegálnou, v národných parkoch, keď všetky mne dostupné odborné štúdie, vypracované za posledných 40 rokov konštatujú, že neadekvátne aktivity je treba presunúť z tatranských národných parkov do ich podhoria.

A celkom na záver: na aktivity uskutočňované v evidentnom rozpore s právnymi predpismi, ktoré som mal možnosť vidieť na vlastné oči, som upozornil Vás, Slovenskú inšpekciu životného prostredia i médiá pred viac ako rokom. Odpoveď bola podľa očakávania: žiadne porušenie predpisov sa nezistilo.

Takže celkom na záver už len stručne: navrhujem, aby sme hlasovali o mojej nespokojnosti aj s touto odpoveďou na moju interpeláciu.