Odborné výhrady a požiadavky týkajúce sa zonácií národných parkov na Slovensku

Ambíciou tohto textu je poslúžiť relevantným subjektom na národnej i medzinárodnej úrovni ako upozornenie na zásadné nedostatky pripravovaných zonácií a ich rozpor so slovenskou legislatívou, ako aj s medzinárodnými záväzkami a štandardmi i s vedeckými poznatkami.

Môže tiež poslúžiť ako určitý kriteriálny rámec na posúdenie kvality spomínaných návrhov. 

Čo vytýkame navrhovaným zonáciám?

1. Nevytvárajú predpoklady na splnenie medzinárodných kritérií IUCN pre chránené územia kategórie II, do ktorej by dotknuté národné parky vzhľadom na svoj prírodný charakter a v zmysle najlepších dostupných vedeckých poznatkov mali patriť.

2. Sú v rozpore s medzinárodnými záväzkami, vyplývajúcimi napr. z Dohovoru o biologickej diverzite – o. i.  ignorujú Globálny rámec pre biodiverzitu prijatý na konferencii signatárov tohto dohovoru v decembri 2022 v Montreale, ktorý požaduje chrániť do roku 2030 až 30% krajiny a obnoviť 30% poškodených ekosystémov, nezmieňujú výskyt významných mokradí (ramsarských lokalít) zapísaných do zoznamu mokradí medzinárodného významu Dohovoru o mokradiach (v NP Malá Fatra a v NP Nízke Tatry) a nekorešpondujú ani s cieľmi Karpatského dohovoru, Dohovoru o krajine Rady Európy a ďalších relevantných dokumentov, ktoré sú pre Slovenskú republiku záväzné.

3. Sú v rozpore s európskymi smernicami ako aj so záväzkami, vyplývajúcimi z prijatia a rešpektovania sústavy Natura 2000, teda v rozpore s ochranou (prioritných) biotopov, druhov a iných prírodných hodnôt európskeho významu.

4. Sú v rozpore aj s platným zákonom o ochrane prírody a krajiny, podľa ktorého na území národných parkov je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti a cieľom ochrany je zachovanie alebo postupná obnova prirodzených ekosystémov vrátane zabezpečenia nerušeného priebehu prírodných procesov najmenej na troch štvrtinách územia NP (§ 19 ods. 2 zákona). Iné aktivity sa tu podľa zákona môžu vykonávať iba v prípade, ak nie sú v rozpore so spomínanou prioritnou a kľúčovou funkciou národných parkov.

5. Sú v rozpore s Envirostratégiou 2030 z dielne bývalej vlády pod vedením Smeru-SD a vtedajšieho premiéra Petra Pellegriniho, podľa ktorej do r. 2025 bude rozloha zóny A v národných parkoch predstavovať minimálne 50 % územia národného parku.

6. Sú v rozpore so záväznými opatreniami, dohodnutými s Európskou komisiou v rámci plnenia Plánu obnovy a odolnosti (ochrana biotopov hlucháňa, starých lesov a iné). Namiesto výrazného posilnenia režimu ochrany na štátnych pozemkoch táto možnosť zostáva nevyužitá. Na podstatnej časti štátnych pozemkov v národných parkoch by tak naďalej bola možná ťažba dreva a iné činnosti či zásahy. Pritom cieľom zonácie má byť  túto ochranu prírody národného parku posilniť, zvýšiť kompatibilitu využívania krajiny s prioritami národného parku a stanoviť jasné pravidlá pre jeho udržateľné, multifunkčné využívanie.

7. Protirečia poslaniu ministerstva životného prostredia ako predkladateľa návrhu, ktorým je o. i. prírodu čo najúčinnejšie chrániť. Toto poslanie zahŕňa tiež zväčšovanie výmery bezzásahových zón s cieľom zabezpečiť najvyšší stupeň ochrany minimálne na 50 % územia národného parku (čiže v zóne A) a realizáciu opatrení na zachovanie a ochranu druhov a biotopov európskeho významu.

8. Evidentne vychádzajú v ústrety developerom, oligarchom, potenciálnym exploatátorom a  devastátorom prírodného a kultúrneho dedičstva.

9. Preradením pomerne veľkých území národných parkov do zóny D umožňujú tzv. scudzenie, čiže nežiaducu privatizáciu týchto území, čo vytvára predpoklady pre ich ďalšiu neregulovanú urbanizáciu a ruší doteraz platné predkupné právo štátu, čím protirečí zákonným i koncepčným požiadavkám vykupovať súkromné pozemky na území národných parkov do vlastníctva štátu.

10. Zavádzajúco argumentujú údajnou relatívne malou rozlohou urbanizovaných areálov a línií na území národných parkov, pričom o. i. ignorujú významné a nevratné fragmentačné dopady ľudských zásahov, ktoré silno narušujú integritu a konektivitu ekosystémov a mnohonásobne presahujú rozlohu samotného urbanizovaného prostredia s jeho infraštruktúrou (pozrite napr. devastačný vplyv megalomanského komplexu Jasnej na Demänovský kras, alebo svetelné znečistenie, hlukové znečistenie, negatívne vplyvy dopravy, produkcie odpadov, používania chemikálií, narušovania vodného režimu pri umelom zasnežovaní a mnohé ďalšie).

11. Ohrozujú prírodné zdroje a ekosystémové služby v národných parkoch (zadržiavanie vody v krajine a jej samočistenie, protierózna funkcia, pozitívne vplyvy na miestnu klímu a kvalitu ovzdušia, liečebná funkcia, estetická/psychohygienická funkcia, vedecká a kultúrna hodnota a iné).

12. Bagatelizujú potrebu regionálnej prepojenosti území dotknutých národných parkov sieťou ekologických koridorov, interakčných prvkov a iných priestorových katalyzátorov vrátane dolinových celkov a mohutných starých ekotonov na rozhraní lesa a bezlesia a rušia aj tie jestvujúce národné prírodné rezervácie, ktoré si vyžadujú osobitný režim ochrany. Vo viacerých prípadoch idú presne proti zmyslu zonácie, ktorým je o. i. eliminovať fragmentáciu dotknutých chránených území a zachovať integritu procesov vytvárajúcich a udržiavajúcich biodiverzitu a iné prírodné hodnoty národného parku.

13. Vo väčšine prípadov ignorujú aj cenné predkomunistické dedičstvá tradičného využitia zeme v rámci historických štruktúr krajiny, zhmotňujúce tradičné ekologické poznanie.

14. Ignorujú výsledky národných, medzinárodných aj zahraničných vedeckých výskumov v národných parkoch ako aj vedeckú komunitu a jej poznatky napriek tomu, že táto viackrát verejne prejavila ochotu na príprave zonácií participovať.

15. Nezohľadňujú hromadné pripomienky mimovládnych organizácií, ktoré celkovo podporilo viac ako 20 000 občanov a občianok, vrátane mnohých špičkových odborníkov či odborníčok a ignorujú ďalšie kritické pripomienky viac ako 360 popredných vedcov a vedkýň a celého radu vedeckých komunít najvyššieho rangu, ktorí a ktoré verejne vyjadrili svoje obavy o osud prírody na Slovensku.

16. Neposkytujú dosť času a priestoru na seriózne odborné posúdenie, keďže pripomienkové konanie k návrhu zonácií bolo skrátené na minimum a zásadné pripomienky, ktoré sa v ňom objavili, neboli - až na malé výnimky – rešpektované.

Čo navrhujeme/požadujeme?

Aby sa vláda SR a príslušné orgány Európskej únie vyššie uvedenými výhradami seriózne zaoberali a pokiaľ nebudú odstránené nedostatky, ktoré uvádzame vyššie, aby navrhované zonácie neboli akceptované a boli prepracované v zmysle vyššie uvedených výhrad a pripomienok.

Konkrétne požadujeme:

1. Z vyššie uvedených dôvodov jednoznačne odmietnuť zonácie všetkých štyroch národných parkov v navrhovanej podobe.

2. Pri vypracovaní nových návrhov zonácií plne zohľadniť medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, týkajúce sa ochrany prírody a osobitne biodiverzity. Potrebné je rešpektovať medzinárodne široko akceptované odporúčania IUCN pre ciele a manažment národných parkov ako aj ďalšie medzinárodné dohovory a relevantné smernice Európskej únie.

3. Rešpektovať platnú národnú legislatívu, najmä Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ktorého hlavným prírodoochranným cieľom je zachovanie alebo postupná obnova prirodzených ekosystémov a zabezpečenie nenarušeného priebehu prírodných procesov najmenej na troch štvrtinách územia národného parku.

4. Rešpektovať dlhodobé stratégie, vrátane Envirostratégie 2030, ktoré reagujú na globálnu environmentálnu krízu, s osobitným dôrazom na prudký úbytok biodiverzity, postupujúcu zmenu klímy a rozsiahle znečisťovanie prostredia.

5. Rešpektovať výsledky vedeckých výskumov a prizvať do tvorby návrhov zonácií a programov starostlivosti expertov, ktorí sa výskumu a ochrane územia venujú dlhodobo. Ich zapojenie do návrhov zonácií je kľúčové.

6. Potrebné je zachovať v maximálne možnej miere ekologickú integritu a prirodzený ekologický stav národných parkov a obnoviť poškodené ekosystémy všade tam, kde je to potrebné.

7. Zabezpečiť kompaktnosť, reprezentatívnosť a rezilienciu jadrovej zóny (A zóny), každého národného parku a vyhnúť sa jej fragmentácii a odprírodňovaniu.

8. Zabezpečiť primeraný podiel jadrovej zóny, minimálne 50 % z územia každého národného parku.

9. Zabezpečiť ochranu veľkoplošných a dlhodobých prírodných procesov v národných parkoch, ktoré sú generátormi ich významných ekosystémových služieb pre celú spoločnosť, v ich širšom okolí.

10. Integrovať do procesu prípravy a posudzovania všetky dostupné nezávislé vedecké a odborné kapacity na národnej i medzinárodnej úrovni, vzhľadom na to, že národné parky patria k tomu najcennejšiemu, čo na Slovensku máme a zároveň hranice nášho štátu svojím významom presahujú. V žiadnom prípade si nemôžeme dovoliť s nimi nezodpovedne hazardovať!

Podpísaní /é:

Skupina odborníkov a odborníčok z akademických inštitúcií, Slovenského ochranárskeho snemu a z relevantných mimovládnych organizácií:

Daniela Babicová, Lenka Balažovičová, Erik Baláž, Dana Bardonová, Dušan Bevilaqua, prof. Alexandra Bitušíková, Lesanka Blažencová, prof. Martin Boltižiar, Vladimír Dobiáš, Miroslav Fulín, Dobromil Galvánek, Jozef Gregor, Ladislav Hegyi, prof. Mikuláš Huba (kontaktná osoba), Jozef Chavko, Ivan Chorvát, prof. Vladimír Ira, Monika Janišová, Ivan Jarolímek, Ján Kadlečík, Gabriela Kalašová, Karol Kaliský, Ondrej Kameniar, Pavol Katreniak, prof. Mária Kozová, Peter Krišovský, Patrícia Krausová Olšovská, Gabriela Krasuľová, Marek Kuchta, prof. Ľubica Lacinová, Dominik Roman Letz, Juraj Lieskovský, Milan Lichý, Matej Masný, Richard Medal, Alžbeta Medveďová, Pavol Mereďa, prof. Ladislav Miko, Monika Medovičová, Tomáš Olšovský, Jaroslav Pavlovič, Tomáš Peciar, Andrej Popovič, Peter Sabo, Klára Salzmann, Natália Shovkoplias, Jozef Šibík, Ján Šmídt, Jana Šmídtová, Dagmar Štefunková, Pavel Šremer, Jerguš Tesák, Ján Topercer, Ingrid Turisová, prof. Marcel Uhrin, prof. Karol Ujházy, prof. Peter Urban, Vladivoj Vančura, Marcel Zajac, Juraj Zamkovský