Ochranári píšu verejnej ochrankyni práv ohľadom obmedzovania účasti verejnosti na rozhodovacom procese

Ing. Martina Paulíková, koordinátorka Združenia Slatinka, Zvolen

Prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc., vedecký pracovník Geografického ústavu SAV, čestný predseda Spoločnosti pre trvalo udržateľný život v SR, Bratislava

Bc. Viera Minarovičová, študentka, Trnava

Ing. Anton Žabenský, ochranár a rybár, Zvolen

Ing. Ľubica Trubíniová, občianska aktivistka, Bratislava

RNDr. Elena Fatulová, odborníčka v oblasti ochrany vôd, Bratislava

Juraj Rizman, Greenpeace Slovensko, Bratislava

Jozef Ridzoň, ochranársky manažér SOS/BirdLife Slovensko, Bratislava

Marek Poláček, IT špecialista, Bratislava

Ing. Roman Havlíček, koordinátor Zelenej koalície mimovládnych organizácií, Bratislava

Ing. J. Topercer, CSc., vedecký pracovník Botanickej záhrady UK Bratislava, Blatnica

Ing. Miroslav Mojžiš PhD., Priatelia Zeme Slovensko – CEPA, Bratislava

Ing. Matej Dobšovič, administratívny pracovník, Bratislava Žanet Bohúnska, manažérka, Bratislava

Ing. Jaroslav Baran, vodák a člen Klubu slovenských turistov, Hliník nad Hronom

Kancelária verejnej ochrankyne práv

Nevädzová 5, P. O. Box 1 820 04 Bratislava 24

e-mail: podnet@vop.gov.sk

Vo Zvolene, 8. 1. 2015

Vec:   Podnet na preskúmanie zákonnosti konania Ministerstva životného prostredia SR voči občanom Slovenskej republiky – osobitne ohľadom účasti verejnosti na rozhodovacom procese, prístupu občanov k spravodlivosti a informáciám o životnom prostredí

Dňa 1. decembra 2014 zverejnilo Ministerstvo životného prostredia SR na skrátené medzirezortné pripomienkovanie materiál "Návrh orientácie, zásad a priorít vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2027"¹. Termín na zaslanie pripomienok stanovilo na 5. december 2014. Podľa obsahu materiálu aj návrhu uznesenia pre Vládu SR ide o zásadný materiál, ktorý bude podkladom nielen pre prípravu koncepčných a plánovacích dokumentov v oblasti vodnej politiky, ale aj pre koncepčné a plánovacie dokumenty ostatných rezortov, všetkých ministerstiev. V praxi to znamená, že materiál by mal byť viac ako Vodný plán Slovenska² či Plány manažmentu čiastkových povodí, pretože by mal byť podkladom pre spracovanie týchto strategických dokumentov. Ide teda nepochybne o dôležitý dokument, na základe ktorého sa bude rozhodovať o stovkách miliónov eur z verejných zdrojov (vrátane fondov EÚ a štátneho rozpočtu SR) v najbližších rokoch.

Združenie Slatinka a Zelená koalícia mimovládnych organizácií napriek veľmi krátkej lehote na pripomienkovanie dokázali v partnerstve s odborníkmi a ostatnými mimovládnymi organizáciami vytvoriť a získať podporu pre hromadnú pripomienku verejnosti³. Tú podporilo do odovzdania pripomienok takmer 1100 občanov, do konca lehoty (5. 12. 2014) ich bolo o 200 viac. MVO pripomienku zaregistrovali na portáli právnych predpisov a zoznam podporovateľov spolu s pripomienkou doručili na ministerstvo nielen emailom, ale aj osobne do podateľne.

Napriek tomu, že pripomienky boli jasné a konkrétne, boli odovzdané predpísaným spôsobom a v stanovenej lehote, sekcia vôd ministerstva ŽP sa nimi nezaoberala. Pri náhodnej otázke na inom stretnutí na MŽP dňa 30. 12. 2014 sa splnomocnená zástupkyňa verejnosti dozvedela, že pripomienky neboli akceptované a prerokované, pretože vraj „boli málo konkrétne“. V rámci prerokovania však ministerstvo nikde nezverejnilo informáciu,  ako presne si predstavuje "konkrétne" pripomienky,  resp.  poučenie,  ktorým pripomienkam sa bude a ktorým nebude venovať vzhľadom na ich formu či obsah⁴. Ministerstvo ako „málo konkrétne“ vyhodnotilo aj absolútne konkrétne pripomienky k tomu, že materiál kľúčový pre rozhodovanie a plánovanie v oblasti vodného hospodárstva na dlhé obdobie dopredu nebol posúdený z hľadiska vplyvov na životné prostredie, či pripomienky na dopracovanie konkrétnych kapitol o konkrétne informácie vyplývajúce z povinností daných Rámcovou smernicou o vode.

Keďže zástupcovia verejnosti nedostali žiadnu oficiálnu odpoveď, dodnes nevieme, akým spôsobom sekcia vôd zdôvodnila tento neštandardný spôsob komunikácie s verejnosťou pred ministrom. Neuskutočnilo sa rozporové konanie a v súčasnosti je materiál pred podpisom ministra, a teda pred posunutím na rokovanie Vlády SR.

Tento postup ministerstva ŽP naznačuje porušenie viacerých európskych právnych dokumentov (Rámcová smernica o vode⁵, Aarhuský dohovor⁶ a ďalších predpisov resp. stratégií o zabezpečení účinného, včasného a primeraného informovania verejnosti), ako aj čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá každému občanovi priznáva právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. Princíp otvoreného vládnutia a participácie verejnosti je obsiahnutý vo viacerých koncepčných materiáloch Slovenskej republiky. Postup pripomienkovania a účasti verejnosti na tvorbe legislatívnych aj nelegislatívnych materiálov garantujú legislatívne pravidlá vlády. Minulý rok Vláda SR schválila „Pravidlá zapájania verejnosti do tvorby verejných politík“, na tvorbe ktorého sa podieľalo a má sa nimi riadiť aj ministerstvo životného prostredia. Postup sekcie vôd MŽP SR preto vzbudzuje podozrenie, že konkrétni úradníci berú povinnosť verejného prerokovania a konzultácií iba ako obťažujúcu "povinnú jazdu", pričom systematicky zhoršujú prístup verejnosti k pripomienkovaniu, vytvárajú časový stres a znemožňujú prístup k materiálom na pripomienkovanie.

Navyše, podľa skúseností MVO z predchádzajúcich mesiacov, nejde o jednorazový omyl či náhodné zlyhanie sekcie vôd na ministerstve životného prostredia pri prerokovaní jedného materiálu. Ako príklady (ne)komunikácie so zainteresovanou verejnosťou zo strany MŽP uvádzame:

Dňa 18. 12. 2014 zverejnila sekcia vôd Ministerstva životného prostredia SR na pripomienkovanie verejnosti podľa zákona č. 24/2006 Z. z. (EIA/SEA) a nadväzujúcich právnych predpisov oznámenia o posudzovaní štyroch dôležitých strategických dokumentov v oblasti protipovodňovej ochrany, vodného plánovania a vodných elektrární⁷. Lehota na konzultovanie a pripomienkovanie bola stanovená cez Vianoce a Silvester, konkrétne do 2. 1. 2015 - na konzultácie a pripomienkovanie bolo teoreticky určených 6 (!) pracovných dní, v skutočnosti sme mohli konzultovať tieto tisícstranové materiály na ministerstve jediný deň. Na našu oficiálnu žiadosť o konzultácie zo dňa 19. 12. 2014 v rámci lehoty nám bol ponúknutý najskôr iba termín deň pred Štedrým dňom, potom iba termín po uplynutí lehoty na pripomienkovanie a až na naše naliehanie bola konzultácia umožnená 30. 12. 2014.

Proces posudzovania vplyvov strategických dokumentov na životné prostredie (SEA) je pritom významným krokom pred ich schvaľovaním. V procese SEA by sa mali zvážiť varianty riešenia, zhodnotiť  prínosy, negatíva a navrhnúť opatrenia na minimalizáciu dopadov na životné prostredie. Oznámenie je prvým a najdôležitejším krokom pri posudzovaní, pretože na základe doručených pripomienok sa stanoví, čo sa bude ďalej hodnotiť. Aj preto by malo dať ministerstvo dostatočný čas všetkým na získanie informácií, konzultácie aj pripomienkovanie oznámenia. Samozrejmosťou by malo byť zverejnenie posudzovaných dokumentov spolu so začatím ich hodnotenia. Vlastné hodnotené dokumenty zverejňuje ministerstvo iba dodatočne na iných miestach, nie na enviroportáli. Aktualizácia koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu nebola dokonca zverejnená vôbec. Ide o zásadné dokumenty, ktoré ovplyvnia vodné hospodárstvo na dlhé obdobie a sú podkladom pre čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ.

V priebehu roka 2014 žiadalo niekoľko združení sprístupnenie informácií ohľadom vodného plánovania, žiadali sme sprístupnenie podkladov pre spracovanie tzv. vodného plánu SR (na ktoré máme právo podľa Rámcovej smernice o vode) a pod. Odpovede zo sekcie vôd boli väčšinou v takomto duchu, cit.: “Údaje a informácie sú verejne dostupné na webovom sídle ministerstva životného prostredia.“ Sekcia vôd MŽP SR niekoľko rokov (!) nesprístupňuje informácie o tom, kto a na základe akých pravidiel rozhoduje o tzv. pridelení profilov na stavbu malých vodných elektrární (MVE) na Slovensku. „Profily MVE“ sú miesta, kde dovoľuje strategický materiál „Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030“ umiestniť MVE. Na výber zhotoviteľov a prevádzkovateľov týchto stavieb však nikdy nebola urobená súťaž, nikdy neboli zverejnené pravidlá o tom, ako a kto rozhodne, ktorej súkromnej firme bude udelený súhlas na umiestnenie MVE a ktorej nie. Podarilo sa nám zistiť, že pridelenie profilov mala (a aj v súčasnosti má) na starosti Komisia pre rozvoj hydroenergetiky a optimálne využitie hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR, ktorú zriadil v novembri 2008 vtedajší minister Ján Chrbet, dnes by mal byť jej predsedom štátny tajomník Vojtech Ferencz. Iba na základe súhlasu tejto komisie môže získať súkromná firma súhlas správcu toku (Slovenský vodohospodársky podnik, š.p.) a neskôr aj vlastné povolenie na výstavbu MVE.

Máme odôvodnené podozrenie z klientelizmu a korupcie, pretože MŽP odmieta sprístupniť informácie o procese a kritériách rozhodovania aj dnes, rovnako nie je dostupné rozhodnutie o vzniku tohto poradného orgánu, zápisnice či informácie o kompetenciách. O nezákonnosti nesprístupnenia informácií o činnosti tejto komisie rozhodla už aj rozkladová komisia, ale sekcia vôd ich opäť nesprístupnila a poučila nás, že jej rozhodnutie môžeme dať opäť preskúmať rozkladovej komisii.

V decembri 2013 predložilo Ministerstvo životného prostredia SR na pripomienkovanie materiály „Predbežný prehľad významných vodohospodárskych problémov Správneho územia povodia Dunaja pre plánovacie obdobie 2015 – 2021“ a „Predbežný prehľad významných vodohospodárskych problémov Správneho územia povodia Visly pre plánovacie obdobie 2015 – 2021“. Zverejnenie týchto materiálov je povinné podľa Rámcovej smernice o vode, pričom čl. 14 smernice predpokladá aktívne konzultovanie na zabezpečenie efektívnej účasti zainteresovaných strán, teda aj verejnosti. Spoločné pripomienky k materiálom podalo 22. 6. 2014 jedenásť mimovládnych organizácií a 653 občanov⁸ a zároveň požiadali o stretnutie k pripomienkam – tzv. priame aktívne konzultácie v zmysle čl. 14 Rámcovej smernice o vode. Zostalo to bez akejkoľvek reakcie či odpovede. Listom zo dňa 8. 9. 2014 a 27. 10. 2014 sme žiadosť o stretnutie zopakovali, pričom sme ministerstvu ponúkli finančné a technické kapacity na zorganizovanie stretnutia. Opäť bez akejkoľvek odpovede. Ani na oficiálne podané pripomienky, z ktorých nebola akceptovaná ani jediná, sme nikdy nedostali žiadnu odpoveď.

V októbri 2013 predstavil minister životného prostredia „Program protipovodňovej ochrany SR do roku 2020“. Program (niekedy označovaný aj ako Stratégia) vraj obsahuje zoznam takmer 600 plánovaných opatrení na ochranu proti povodniam, pričom stavať sa majú hrádze, poldre, vodné nádrže, čerpacie stanice, majú sa upravovať vodné toky a pod. Tento dokument však nebol spracovaný v súčinnosti so samosprávami, odborníkmi či verejnosťou, neprešiel pripomienkovaním ani zákonným procesom posúdenia vplyvov na životné prostredie, nebol nikým schválený a dokonca nie je ani verejne prístupný, a to ani na základe žiadosti o sprístupnenie informácií. Informácie o materiáli sú prístupné iba vo forme power pointovej prezentácie⁹. Vlastná Stratégia ani zoznam opatrení nie sú sprístupnené, a to ani na základe opakovaných žiadostí o informácie a interpelácie poslanca NR SR.

Z týchto dôvodov by sme Vás chceli požiadať o prešetrenie postupu Ministerstva životného prostredia SR, a najmä jeho sekcie vôd, pri informovaní verejnosti, pri prerokovaní strategických materiálov so zainteresovanou verejnosťou, pri sprístupňovaní relevantných informácií a pri komunikácií s verejnosťou vo všeobecnosti.

S úctou a nádejou na Vašu operatívnu reakciu,

zástupcovia a zástupkyne zainteresovanej verejnosti

Ing. Martina Barancová Paulíková

kontaktná osoba

kontakt:

Združenie Slatinka

A. Sládkoviča 2, 960 01 Zvolen

slatinka@changenet.sk

Martina Paulíková - 0915 811 195

__________________________

1 materiál vrátane sprievodných dokumentov je tu: https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=-1&matEID=7855&docEID=403941&docFormEID=-1&docTypeEID=1&langEID=1  

2 zákonné strategické dokumenty v oblasti vodného plánovania, ktorých povinnosť spracovať pre SR vyplýva z Rámcovej smernice o vode (SMERNICA 2000/60/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva) 

3 http://www.ekoforum.sk/peticia/vodohospodarska-politika  resp. priamo text pripomienky: http://www.ekoforum.sk/peticia/pripomienky-k-navrhu-vodnej-politiky/