O verejnom záujme a zelenej filozofii

Priznám sa, pán podpredseda, že mi nebolo celkom jasné, kam si mieril svojou poznámkou, ktorou si sa snažil spochybniť moju „zelenosť“ vo vzťahu k verejnému a súkromnému vlastníctvu.

Určite sa zhodneme na tom, že nový park, ktorý si spomínal ako údajne možnú investíciu vo verejnom záujme, verejným záujmom aj naozaj je. Ale asi sa zhodneme aj na tom, pán Číž, že primárnym cieľom tohto návrhu zákona nie je budovanie parkov a ak, tak len priemyselných parkov či River Parkov.

Naopak, ja som vystupoval konzistentne zo zelených pozícií, keď som žiadal, aby sa návrh zákona spresnil v tom zmysle, že nebude ohrozovať pôdu, ekosystémy a estetiku krajiny, ale bude prepracovaný či dopracovaný tak, aby sa týkal ozelenenia alebo znovavyužitia devastovaných území.

Veľmi často tiež vystupujem v prospech verejného vlastníctva a verejného záujmu, keď ide o naše národné parky či ochranu prírody vo všeobecnosti. Lebo podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je ochrana prírody vo verejnom záujme. Ale prax je taká, že len dovtedy, kým sa nedostane do kolízie s iným verejným, či takzvaným verejným záujmom. Keď sa tak stane, príroda zásadne musí ustúpiť (aj preto som nedávno požiadal náš Parlamentný inštitút o expertízu, ako sa verejný záujem vo vzťahu k ochrane prírody chápe v EÚ a v jednotlivých členských štátoch EÚ).

Neviem, čo z týchto požiadaviek nie je zelené alebo v súlade so zelenou filozofiou!