O tom, ako zakázať niečo tak, že to povolíme

Veľmi sa obávam, že dnes budeme svedkami menšieho déja vu. Že sa vrátime do jesene minulého roka, keď nás tu tento istý pán minister presviedčal o tom, ako zlepší ochranu slovenskej prírody novela zákona o ochrane prírody a krajiny. My sme tvrdli, že v niečom áno, ale v mnohých zásadných veciach nie, ba naopak, že zákon ochranu prírody, krajiny a jej jednotlivých zložiek nielenže nezlepší, ale ju zhorší.

Predkladateľ si nedal povedať,  a tak až na základe verejného pohoršenia, ktoré pôsobila bezmála genocída voľne rastúcej zelene, ktorú takto nasilu presadená novela zákona spustila, museli po pol roku zákon korigovať jeho vlastní stranícki kolegovia.

Chcem veriť, že tento scenár sa nezopakuje a preto od prvej chvíle apelujem na pána ministra, aby tento návrh zákona stiahol a prišiel s ním až vtedy, keď bude skutočne a v plnom rozsahu zodpovedať potrebám ochrany vody a vodných ekosystémov, potrebám našich občanov, záujmom Slovenska a požiadavkám Európskej komisie.

Ak sa tak nestane, nepochybujem o tom, že zákon budeme musieť novelizovať v skorej budúcnosti, avšak medzitým, podobne ak v prípade voľne rastúcich stromov, sa môžu napáchať viaceré nezvratné škody.

Odôvodnenie zásadnej pripomienky týkajúcej sa prepravy a prevodu vody

(najmä v § 17a)

Príslušné  novelizačné body navrhujú postupy, ktoré by vraj mali zaviesť pravidlá pre využívanie vodných zdrojov Slovenska na prepravu a prevod cez hranice štátu tak, by bola - ako sa uvádza v dôvodovej správe: „zabezpečená ochrana štátnych záujmov vo vzťahu k vode ako obzvlášť významnej a ničím nenahraditeľnej surovine strategického charakteru a stanoviť tomu zodpovedajúce postupy jej užívania s dôrazom na verejné záujmy“.

Navrhované opatrenia však, podľa mňa,  nie sú dostatočné ani adekvátne na zabezpečenie ochrany štátnych a verejných záujmov vo vzťahu k vode, a to z nasledujúcich dôvodov:

V navrhovanej právnej úprave nie sú pojmy „strategický význam pre štát“ a „verejný záujem“ presnejšie vymedzené. Za strategický význam pre štát by sa dala považovať napr. výmena vody medzi susediacimi štátmi na pokrytie potrieb vody v nedostatkových oblastiach, alebo v obdobiach sucha, či inej kalamity. Z obsahu novelizovaných ustanovení však vyplýva, že cieľom novely je len umožniť jednostranný „vývoz“ vody z územia Slovenska, ktorý budú uskutočňovať podnikateľské subjekty, ktorých účelom je okrem iného a logicky tvorba zisku. Týmto ustanovením sa voda stáva obchodným artiklom, teda komoditou, čo môže byť v rozpore s Rámcovou smernicou o vode, v ktorej sa deklaruje, že „Voda nie je komerčný výrobok ako iné výrobky, ale skôr dedičstvo, ktoré treba chrániť, brániť a nakladať s ním ako takým“. Návrh zákona je jednoznačne v rozpore aj  s petíciou občanov a občianok EÚ, ktorá chápanie vody ako medzinárodne obchodovateľnej komodity striktne odmieta.

Na margo predloženej novely sa dá preto konštatovať, že v priamom rozpore s tvrdením predkladateľa, predložený návrh novely nezohľadňuje strategické záujmy štátu, ale naopak, tieto strategické záujmy - najmä zo stredno- a dlhodobého hľadiska -  priamo ohrozuje.

V novelizačnej úprave č. 2 sa deklaruje, že podzemnými vodami vo výlučnom vlastníctve štátu zostávajú všetky vody odoberané na tento účel. Z tejto úpravy sa ale nedá zistiť, kedy prechádza vlastníctvo štátu tejto „strategickej suroviny“ na nového nadobúdateľa a ako je to celé v súlade s tvrdením o výlučnom vlastníctve štátu, keď štát sa týmto svojho vlastníctva vzdáva.

Ak sa na jednej strane tvrdí, že všetky vody odoberané na tento účel  zostávajú vo výlučnom vlastníctve štátu, a pritom sa ich v skutočnosti štát zbavuje v prospech súkromného podnikateľa, ide podľa mňa o jasné protirečenie, ktoré zákon nemôže obsahovať.

Naviac, spolu s predkladateľmi hromadnej pripomienky verejnosti sme presvedčení, že navrhované postupy orgánov štátnej správy pri vydávaní povolení na prepravu a prevod vody uvedené v návrhu novely sú iba formálno-administratívneho charakteru a nemôžu reálne zabrániť ovládnutiu významných vodných zdrojov (napr. podzemných vôd Žitného ostrova) vybranými podnikateľskými subjektmi na de facto nekontrolovateľný „vývoz“ vody do zahraničia.

Ak by sme mali veriť predkladateľom a ich téze, že ich primárnym cieľom je ochrana vody a zabránenie tomu, aby sa táto nekontrolovateľne nevyvážala zo Slovenska do cudziny, potom by sme očakávali, že návrh zákona bude obsahovať hoci len  jednovetový paragraf napríklad tohto znenia: „Vývoz a preprava vody zo Slovenska na komerčné účely sa zakazujú.“

Podľa bodu 20 novely zákona predkladateľ žiadosti o povolenie na využívanie na prepravu alebo prevod vody má okrem iného preukázať podkladové materiály o voľnej kapacite vodných zdrojov. Tieto materiály má zabezpečiť žiadateľ prostredníctvom právnickej osoby poverenej ministerstvom pre každý jednotlivý prípad prepravy alebo prevodu vody. Z požiadaviek Rámcovej smernice o vode vyplýva, že právnická osoba pri lokálnom hodnotení musí vychádzať z výsledkov hodnotení (kvantitatívny stav, ekonomická analýza a iné), ktoré musia byť zahrnuté v plánoch manažmentu povodí.

Navrhované postupy nie sú v súlade s požiadavkami Rámcovej smernice o vode najmä v nasledovných bodoch (pri tejto argumentácii sme si opäť pomohli hromadnou pripomienkou verejnosti):

1. Odhliadnuc od nepresnosti údajov o vodnej bilancii, tento dokument neposkytuje dostatočné údaje pre stanovenie potrieb vody na území Slovenska.  Napr. nezohľadňuje počet resp. množstvo a kapacitu ohrozených vodárenských zdrojov vzhľadom na zhoršujúcu sa kvalitu vody, pokles zásob v dôsledku klimatických zmien, potrebu vody pre chránené územia - biotopy (aj ekonomicky) významných vodných druhov a pod.
2. Požiadavku na zabezpečenie potreby vody regiónu je možné splniť jedine postupom vypracovania ekonomickej analýzy (vrátane základného scenára) podľa článku 5, prílohy III Rámcovej smernice o vode a metodického dokumentu č. 1 - WATECO a výsledky musia byť zahrnuté v plánoch manažmentu povodí.
3. Voľnú kapacitu vodných zdrojov je možné stanoviť iba na základe vyhodnotenia kvantitatívneho stavu podzemných vôd. Toto vyhodnotenie sa musí urobiť postupom podľa čl. 4c ods.7 vodného zákona a v súlade s požiadavkami Rámcovej smernice o vode len za splnenia nasledujúcich podmienok:
   a) stanovené využiteľné množstvá podzemnej vody nie sú presiahnuté dlhodobým priemerným ročným odoberaným množstvom,

b) nedochádza k významnému pretrvávajúcemu poklesovému trendu hladín podzemných vôd v útvare podzemnej vody, ktorý je spôsobený antropogénnymi vplyvmi,

c) nedochádza k významnému zhoršeniu stavu útvarov povrchových vôd spôsobených poklesom hladín podzemných vôd alebo zmenami prúdenia podzemných vôd,

d) nedochádza k významnému poškodeniu suchozemských ekosystémov vplyvom poklesu hladín podzemnej vody,

e) nedochádza k rozširovaniu prieniku znečisťujúcich látok alebo k inému nežiaducemu pretrvávajúcemu zhoršovaniu chemického stavu útvaru podzemných vôd, ktoré sú vyvolané zmenami prúdenia podzemných vôd,

f) zmeny smeru prúdenia, ktoré vyplývajú zo zmien hladín podzemných vôd, sa vyskytujú dočasne alebo trvale len v priestorovo ohraničenej oblasti,

g) zmeny podľa písmena f) nezapríčinia vstup znečisťujúcich látok a neindikujú jasne identifikovateľný trend v smere prúdenia, ktorý je spôsobený antropogénnymi vplyvmi, a ktorý by mohol viesť k takémuto vstupu znečisťujúcich látok.

4. Návrh úhrady za odber musí byť urobený v súlade s článkom 9 Rámcovej smernice o vode.

Podkladom pre akékoľvek uvažovanie o užívaní vôd za účelom prepravy alebo prevodu vody do zahraničia v budúcnosti, musia byť plány manažmentu povodí. V rámci vypracovania týchto plánov by bolo najskôr nevyhnutné vypracovať osobitný „Program využívania vôd za účelom prepravy alebo prevodu vody do zahraničia“. Tento program by musela najskôr schváliť vláda SR ako súčasť plánov manažmentu povodí. Takýto postup je navyše podmienený súhlasným stanoviskom Európskej komisie, ktorú musí kompetentný orgán pre implementáciu Rámcovej smernice o vode (Ministerstvo životného prostredia SR) požiadať o vyjadrenie, či zámer využívať podzemné vody na podnikateľské účely nie je v rozpore s Rámcovou smernicou o vode a vodnou politikou EÚ.

Až splnenie vyššie uvedených podmienok by bolo v súlade s požadovanou komplexnou ochranou vôd, ktorá konkretizuje požiadavky na ochranu vôd uvádzané v dôvodovej správe k účelu zákona. Uvádza sa v nej , že „Voda ako prírodné bohatstvo štátu je dôležitou surovinou strategického významu, nenahraditeľnou zložkou životného prostredia a všetkých živých ekosystémov, ale aj surovinou vstupujúcou do všetkých technologických procesov a limitujúcim faktorom trvalo udržateľného rozvoja regiónov a celej spoločnosti. Vzhľadom na jej citlivú dispozíciu k zraniteľnosti, ako aj z dôvodu nastupujúcej klimatickej zmeny a jej predpokladaným negatívnym dopadom na životné prostredie vrátane vôd, je nevyhnutné, aby štát chránil, udržiaval a zachovával svoje zdroje vody ako vzácnu a nenahraditeľnú surovinu“.

Ďalšiu schizmu v návrhu zákona vidíme v tom, že na jednej strane správne charakterizuje vodu ako prírodné bohatstvo, na druhej strane ju redukuje na obchodovateľnú komoditu, čo je v rozpore ako s filozofiou Rámcovej smernice o vode, tak aj s petíciou európskych občanov a občianok Right to water, ktorú v marci t.r. prijala Európska komisia.

Odôvodnenie zásadnej pripomienky týkajúcej sa zriaďovania nových vodných stavieb na vodných tokoch.

Navrhovaná úprava v bode 35 nie je - a najmä v pôvodnom návrhu vôbec nebola - plne v súlade s článkom 4.7. Rámcovej smernice o vode.

V tejto súvislosti upozorňujeme, že v rozpore s citovaným znením smernice je aj súčasná úprava § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona.

Výnimky uvádzané v novelizačnom bode 35 nemôžu vyplývať priamo zo zákona, ale musia sa pre každý prípad novej vodnej stavby preukázať výsledkami postupu, ktorý požaduje článok 4.7 Rámcovej smernice o vode. Pre dôležitosť uplatňovania ustanovení tohto článku v praxi Európska komisia spolu s členskými štátmi vypracovala metodický dokument č. 20 – Výnimky z environmentálnych cieľov, podľa ktorého majú členské štáty postupovať pri nevyhnutnom udeľovaní výnimiek.

Dôsledné premietnutie obsahu článku 4.7 Rámcovej smernice o vode do novely vodného zákona je nevyhnutné aj z dôvodu veľkého množstva prebiehajúcich konaní vo veci povoľovania výstavby malých vodných elektrární, pri ktorých môže dôjsť k závažným pochybeniam, ktorých následkom môžu byť sankcie zo strany Európskej komisie.

Pre poriadok treba povedať, že táto požiadavka verejnosti sa v medzirezortnom pripomienkovom konaní do značnej miery zohľadnila.

Avšak ešte zásadnejšia požiadavka na vypustenie novo-navrhovaného par. 17a sa neakceptovala, a tak návrh novely išiel do vlády s rozporom. Medzičasom počet podpisov pod petíciou proti tomu, čo je obsiahnuté v tomto a v niektorých ďalších novelizačný bodoch navrhovanej novely vodného zákona, prekročil počet 61 000, čím sa táto petícia stáva druhou najvýznamnejšou petíciou svojho druhu v novodobých slovenských dejinách. Nie je vylúčené, že ak predkladateľ bude tvrdohlavo zotrvávať na predloženom znení novely, počet podpisov môže prevýšiť aj počet podpisov pod dosiaľ najúspešnejšou petíciou proti ťažbe uránu.

Na záver zhrniem to, čo vyplýva z analýzy ustanovení navrhovaného § 17a:

-       Vývoz vody sa navrhuje povoľovať za základe údajov z vodnej bilancie, ktorá neobsahuje dostatočne relevantné údaje o prírodných zdrojoch a reálnych využiteľných množstvách podzemnej vody, ako aj o množstvách pitnej vody. Bez seriózneho odborného prístupu, zohľadnenia stupňa nepresnosti, bilancie poklesov množstiev vôd a bez rešpektovania metodických dokumentov EK pre hodnotenie využiteľných zdrojov podzemnej vody, bude dochádzať k drancovaniu vodných zdrojov (zvlášť poukazujeme na laické hodnotenia nadbytočných množstiev, ktorými sa zvykne na podporu tejto novely zákona argumentovať).

-       Štát prenáša práva a zodpovednosť za viaceré úlohy, za ktoré je v zmysle Rámcovej smernice o vode zodpovedný kompetentný orgán (kvantitatívny stav, prognózy vývoja potreby vody) na žiadateľa o vydanie povolenia na vývoz vody (fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba).

-       Nie je zaručené nezávislé odborné posúdenie odborných materiálov, ktoré má vypracovávať poverená osoba podriadená Ministerstvu životného prostredia SR.

-       Novela vodného zákona neupravuje možnosť operatívne obmedziť alebo dočasne prerušiť zakontrahovaný odber pre vývoz vody do zahraničia v prípadoch nepredvídaných okolností, ktoré môžu ovplyvniť zásobovanie domácich odberateľov.

-       Používajú sa terminologicky nesprávne výrazy, ktoré majú svoj odborne ustálený význam. Zamieňanie týchto výrazov bude dôvodom pre spochybňovanie povolení na prepravu alebo prevod vody, vydaných orgánom štátnej vodnej správy.

-  Väčšinu zásadných pripomienok verejnosti predkladateľ v rámci    MPK neakceptoval.

Toto boli len niektoré dôvody, pre ktoré predkladám procedurálny návrh, vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.