Nová publikácia Petra Saba a kol. stojí za pozornosť

Koncom minulého roku vydala Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici (konkrétne jej Katedra biológie a ekológie FPV) vo svojom vydavateľstve Belianum publikáciu, ktorá by Vás mohla zaujímať. Volá sa Úvod do systémovej ekológie I a jej podtitul znie: Od environmentálnej krízy k princípom ekologickej zložitosti a organizácie ekologických systémov. Ide o dielo autorského kolektívu Peter Sabo, Peter Urban, Radovan Malina, Juraj Švajda a Ingrid Turisová. Autori a autorka ju venovali svojim rodinám a študentom, ekológom a ochranárom, ako aj všetkým ďalším, ktorým nie je ľahostajná budúcnosť prírody a krajiny.

Publikácia s rozsahom 286 strán pozostáva zo siedmich častí:

1. Environmentálna kríza, veda a paradigma.

2. Teória systémov, zložitosť života a narušenie zemského systému.

3. Od atómov k prírodným zdrojom obehu hmoty.

4. Hybné sily života – energia a informácie.

5. Princípy organizácie zložitých živých systémov.

6. Ekologická zložitosť a nerovnovážna termodynamika živých systémov.

7. Revízia koncepcie udržateľnosti, ekosystémový prístup a otázky hodnotenia ekologickej zložitosti a integrity.

Nasleduje príloha s názvom: Jedna z možných ciest hodnotenia  zložitosti a integrity ekosystémov, ktorá o. i. obsahuje prípadovú štúdiu hodnotenia ekologickej komplexity a integrity ekosystémov na úpätí Tematínskych vrchov.

V publikácii  nechýba ani malý výkladový slovník s definíciami kľúčových slov, s ktorými sa v nej narába.

Záverečných 30 strán je venovaných zoznamu množstva použitých zdrojov domácej i svetovej proveniencie.

Ak by som mal pár vetami vyjadriť, v čom vidím hlavný prínos tohto diela, tak je to podľa mňa v prvom rade skutočnosť, že autori a autorka prinášajú aktuálny pohľad na ekológiu ako vednú disciplínu videnú cez prizmu všeobecnej teórie systémov, pričom venujú vyváženú pozornosť  teórii a praktickým aplikáciám či modelovým príkladom z rôznych oblastí a na rôznych  hierarchických úrovniach. Tu by zvlášť vyzdvihol pozornosť, ktorú venujú problému súčasného odprírodneného poľnohospodárstva a návrhom na jeho udržateľnejšiu podobu.

V neposlednom rade by som chcel oceniť obdivuhodný prehľad autorského kolektívu vo veľmi početnej relevantnej literatúre, ich hĺbavé uvažovanie o aktuálnych environmentálnych a spoločenských problémov, ako aj kritický pohľad na niektoré vnútorne protirečivé koncepty, akými je napr. „trvalo udržateľný (kvantitatívny) rast“, používané, žiaľ, aj v dokumente OSN Sustainable Development Goals, alebo Agenda 2030.

Keďže publikácia je zároveň učebnicou, nepostráda dialogické prvky na solídnej didaktickej úrovni.

K lepšej „čítavosti“ miestami dosť náročného textu prispieva vhodný výber grafických príloh.

Knihu recenzovali traja renomovaní recenzenti: Ing. Ján Pavlík, prof. Ivan Vološčuk a RNDr. Jan Plesník, pričom posledný z nich, známy český ekológ a ochranca prírody, o nej o. i. napísal: Recenzovanou učebnici…nelze hodnotit jinak než jako - i v mezinárodním kontextu - špičkové,...novátorské dílo.

Poznámka na záver: Toho označenia za učebnicu sa nemusíte báť. Pokojne po tomto poučnom a inšpiratívnom texte môžu siahnuť i tí a tie, ktorí a ktoré majú študentské roky dávno za sebou.

Záujemcovia si môžu publikáciu stiahnuť tu...