Plyn a jadro: prehra východnej Európy?

Snaha krajín strednej a východnej Európy zahrnúť fosílny plyn a jadrovú energiu do zelenej taxonómie EÚ bude viesť k ďalšiemu konzervovaniu regiónu v neudržateľnej energetike. Energetické siete týchto krajín sa vystavujú hrozbe rukojemníctva voči tretím krajinám.

Patrick ten Brink, zástupca generálneho sekretára Európskeho úradu pre životné prostredie (EEB), najväčšej európskej siete zelených mimovládok, k tomu v spolupráci s Inštitútom pre udržateľný rozvoj (Poľsko), Clean Air Action Group (Maďarsko), Klimatickou koalíciou (Slovensko), Umanotera (Slovinsko) a Green Liberty (Lotyšsko) k tomu napísal:

Európsky úrad pre životné prostredie spolu s mimovládnymi organizáciami zo strednej a východnej Európy  naliehajú na vlády krajín Európskej únie, aby odmietli snahy o zahrnutie plynu a jadra medzi trvaloudržateľné palivá.

Návrh takzvanej taxonómie, teda predpisu, ktorým Európska komisia definuje, čo je a čo nie je možné zaradiť medzi udržateľné technológie, sa zjavne rodí veľmi ťažko. Po ročnom vyjednávaní unikol pred pár dňami neoficiálny návrh, hoci Komisia sľubovala jeho zverejnenie ešte pred sviatkami. Oficiálna verzia sa  očakáva v priebehu najbližších týždňov.

Aj potom môže Európsky parlament či Rada tento predpis zablokovať. EÚ štáty totiž žiaľ nemajú zhodu v tom, či fosílny plyn a jadrová energia majú byť súčasťou zoznamu EÚ pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti

Pozičné línie poznáme. Francúzsko spolu s Poľskom, Českou republikou, Slovenskom a ďalšími východnými partnermi podporuje jadrovú energiu. Väčšina je aj za zahrnutie fosílneho plynu do zeleného označovania EÚ. Na druhej strane vyjednávacieho stola budú sedieť  Taliansko, Španielsko, Dánsko, Rakúsko a Luxembursko, ktoré sú jednoznačne proti zahŕňaniu týchto zdrojov medzi udržateľnú investíciu.

Paradoxne, práve vlády strednej a východnej Európy, ktoré veľmi hlasno obhajovali zaradenie fosílneho plynu na zoznam zelených investícií, sú z hľadiska klímy, cien energií a energetickej suverenity ohrozené najviac.

Mýtus o plyne ako alternatíve k uhliu

Pozitívny vzťah krajín východnej Európy s fosílnym plynom pramení z predpokladu, že im pomôže s útlmom uhlia. Domnievajú sa, že využívanie fosílneho plynu je zdrojom takmer o 50 % menej CO2 ako využívanie uhlia. Preto krajiny závislé od uhlia ako Poľsko, Bulharsko, Česká republika a Rumunsko požadujú, aby plyn zohrával v ich ekonomikách prechodnú úlohu s cieľom splniť redukčné ciele Európskej únie.

Ide však o mylný prístup. Predpoklad sa zakladá výlučne na porovnaní jednotlivých prevádzok a nezahŕňa celý reťazec dodávok plynu, kde fosílny plyn uvoľňuje veľké množstvo skleníkových plynov poškodzujúcich klímu, najmä metán. Ten je v celom kontexte dôležitý, pretože jeho vplyv na klimatické zmeny je 84-krát väčší ako CO2. Keď sa do porovnania energie spaľovanej plynom a uhlím zahrnú aj emisie metánu z vrtov, prínosy plynu oproti uhliu začnú byť len minimálne a pri únikoch plynu väčších ako 3 percentá, sa ukazuje byť fosílny plyn dokonca horší ako uhlie.

Preto by zahrnutie energie z plynu vážne ohrozilo schopnosť udržateľnej taxonómie EÚ. Aj scenár Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) do roku 2050 zdôrazňuje, že na nové investície do plynu nezostáva žiadny uhlíkový rozpočet. IEA tiež prízvukuje, že existujúce plynové elektrárne je potrebné postupne vyradiť z prevádzky do roku 2035 v krajinách OECD a do roku 2040 na celom svete.

Wojciech Szymalski, Inštitút pre trvalo udržateľný rozvoj, Poľsko:
„Poľsko do značnej miery diverzifikovalo svoje dodávky plynu, no stále väčšina plynu pochádza z politicky nestabilných krajín, ako je Rusko (60 % v roku 2020). Sme prekvapení plánmi na zvýšenie dodávok plynu v Poľsku, keď pravdepodobne prídu z takýchto krajín. Pre nás je zrejmé, že obnoviteľné zdroje sú čisto domáce a po ukončení využívania uhlia nepotrebujeme zvyšovať novú závislosť od fosílnych palív.“

Kompatibilný scenár Parížskej dohody, ktorý vypracovali EEB a CAN Europe ukazuje, že okamžitý prechod od uhlia k výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov je technicky uskutočniteľný bez fosílneho plynu a jadra. Teraz, keď ceny plynu dosahujú rekordné maximá a zvyšujú náklady na všetku energiu, je čas staviť na solárnu a veternú energiu, ktorých výrobné náklady sú lacnejšie ako náklady na uhlie a fosílny plyn.

Tento energetický model tiež dokazuje, že do roku 2040 je možné dodávať 100 percent elektriny z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom rýchlej mobilizácie potenciálu úspor energie, urýchlenia hĺbkovej renovácie budov a modernizácie priemyselných výrobných procesov, väčšieho využívania riešení obehového hospodárstva a svižným nárastom domácej obnoviteľnej energie s inteligentnými sieťami a batériovými úložiskami.

Dana Mareková, Klimatická koalícia, Slovensko:
„Energetická efektívnosť a obnoviteľné zdroje sú na Slovensku zatiaľ nevyužitým potenciálom. Žiaľ slovenská vláda mrhá príležitosťami, ktoré prichádzajú s EÚ fondami a legislatívou EÚ. Príkladom je financovanie plynových kotlov z Fondu obnovy a odolnosti, hoci sú k dispozícii alternatívy vykurovania z obnoviteľných zdrojov. Taxonómia môže zvrátiť tento prístup, ktorý škodí klíme a tiež prispieva k zvýšeniu energetickej chudoby v niektorých slovenských regiónoch.“

Pokiaľ fosílny plyn zostane súčasťou energetického mixu krajín strednej a východnej Európy, obyvateľstvo bude mať naďalej hlbšie do peňaženky za účty za elektrinu v dôsledku globálnych špekulácií či nestálosti a geopolitických faktorov (viac ako 40 % dovozu plynu do EÚ pochádza z Ruska). Napriek tomuto dobre známemu energetickému kontextu sa niektorí vedúci predstavitelia z východnej EÚ pokúšajú využiť súčasnú krízu cien energií a žiadajú väčšie využitie fosílneho plynu a menej opatrení v oblasti klímy. Taxonómia by však im v tom nemala byť byť prostriedkom a už vôbec nie pomocníkom.

Takéto zavádzajúce naratívy, ktoré počuť zo strany poľskej, maďarskej alebo českej vlády, v posledných mesiacoch odvádzajú pozornosť od skutočnej odpovede na energetickú chudobu a kolísavosť cien fosílnych palív: energetickú účinnosť, obnoviteľné zdroje a hĺbkovú renováciu budov.

Skryté riziká jadra

Potenciálny príspevok jadrovej energie k zníženiu emisií skleníkových plynov je rovnako zrejmý ako jej neudržateľný charakter v dôsledku vážnych bezpečnostných rizík, znečistenia životného prostredia, obrovských časových investícií a nevyriešeného problému s odpadom.

Vo všeobecne kritizovanej správe Spoločného výskumného centra, ktorú si Európska komisia objednala, aby podporila rozhodnutie v rámci taxonómie, nie sú dostatočne zohľadnené niekoľké základné riziká jadrovej energie. Počnúc potenciálnou katastrofou až po nakladanie s odpadom za státisíce rokov alebo ťažbu uránu. Je úplne zrejmé, že súčasná jadrová technológia nemôže splniť princíp „nespôsobovať významné škody“.

Investícia do nových jadrových elektrární sa nevypláca ani ekonomiky. Nové kapacity nie sú reálne kvôli vysokým investíciám, konkurencie obnoviteľných zdrojov a časovým nákladom. Katalánska vláda napríklad odhadla, že s rozpočtom 19 miliárd eur použitým na výstavbu nového jadrového reaktora Flamanville 3 vo Francúzsku by mohli investovať do fotovoltickej solárnej energie, ktorá by generovala približne 5-krát viac elektriny a bola by schopná prevádzky v štvrtine času.

András Lukács, Clean Air Action Group, Maďarsko, hovorí:
„V Maďarsku má ruská štátna spoločnosť Rosatom za 12,5 miliardy eur realizovať rozšírenie jedinej jadrovej elektrárne v krajine a financovať ho pôžičkou od Ruska vo výške 10 miliárd eur. Je veľmi pravdepodobné, že do konca výstavby sa táto suma zdvojnásobí až strojnásobí. Ale aj nižšia suma by sa dala použiť oveľa lepšie na zlepšenie energetickej účinnosti a nie na rozšírenie jadrovej elektrárne.

Účinná taxonómia pre zabezpečenie budúcnosti

Ak fosílny plyn a jadro získajú nálepku udržateľnosti, podkope to klimatické ciele Európskej únie. Viedlo by k odklonu od zelených investícií v strednej a východnej Európe a taktiež je to ohrozí dôveryhodnosť celej Európskej zelenej dohody.

Taxonómia nesmie podkopávať ciele EÚ v oblasti udržateľnosti a klímy a blokovať reálne udržateľné činnosti. Tento posledný bod je obzvlášť citlivý pre tie krajiny EÚ, ktorých prechod na obnoviteľné zdroje a energetickú účinnosť si vyžaduje viac investícií a úsilia.

Dobre nastavená taxonómia EÚ pomôže súkromnému sektoru, investorom a tvorcom politík objasniť, ktoré činnosti možno považovať za udržateľné, zabráni greenwashingu a podporí presun investícií tam, kde sú najviac potrebné.

Slabé európske pravidlá udržateľného financovania by ovplyvnili najmä tie ekonomiky, ktoré zaostávajú v prechode na klimatickú neutralitu. To je dôvod, prečo je taxonómia EÚ jedným z najdôležitejších politických nástrojov na umožnenie správnej cesty a umožnenie postfosílnej energetickej transformácie v strednej a východnej časti bloku.
 

Toľko Patrick ten Brink a zástupcovia stredoeurópskych NGO.
 

Mikuláš Huba k tomu dopĺňa: 

O jadre a plyne v pripravovanej taxonómii EÚ: nikto nežiada odstaviť jadro a plyn z večera do rána. Ale podporovať ich ako niečo ušľachtilé, zelené či udržateľné a na úkor naozaj udržateľných riešení, je priam perverzné.

Udržateľnejšie energetické riešenie ako podpora jadra a plynu je v prvom rade zvýšenie energetickej efektívnosti fungovania celého hospodárstva, ba celej spoločnosti. Áno, aj možné utlmenie niektorých energeticky extrémne náročných aktivít a možno aj dočasné uskromnenie sa - prečo nie? Dramaticky lacnejú solárne zariadenia, ktoré by mali byť povinné na každej vhodnej streche - máme takýchto striech celé kilometre štvorcové. Pomerne udržateľný by mohol byť geotermál a čiastočne aj sofistikovane využívaná energia vody (napr. plávajúce elektrárničky) a vetra. Tiež lepšie využívanie odpadovej biomasy z poľnohospodárstva a čiastočne aj z účelovo pestovaných tzv. energetických drevín, najmä na devastovaných plochách, ktorých máme tiež neúrekom. Veľká téma je radikálne zníženie energetických strát v prenosových sústavách a "úschova" energia (batérie novej generácie). A dobrá by bola aj väčšia koordinácia energetickej politiky v rámci EÚ a možno, že aj v širšom, aby sa optimálne využíval potenciál toho- ktorého štátu či regiónu. Nechcem sa hrať na experta v tejto oblasti, ale jedno viem: chcelo by to podrobnú a regionálne diferencovanú bilanciu možností úspor a citlivého využívania obnoviteľných zdrojov. Jej vypracovanie by malo dostať prioritu. A je jasné, že tu bude aj nejaké prechodné obdobie s plynom a jadrom. Ide však o to, aby sme nepodporovali tieto dlhodobo neudržateľné zdroje na úkor udržateľných riešení. Nič viac a nič menej som nechcel povedať.

Mimochodom, pred viac ako 20 rokmi sa týmto alternatívam venovalo na Slovensku viac expertov ako dnes. Už aj to je alarmujúce.
 

A ešte poznámka Juraja Zamkovského:

Chcem ešte upozorniť na kľúčovú podmienku, bez ktorej sa k uhlíkovej neutralite Slovensko nikdy nedopracuje, dokonca sa k nej ani len podstatne nepriblíži. Tou podmienkou sú stabilné a kvalitné kapacity pre plánovanie a koordináciu dekarbonizácie v regiónoch. Nie je to, samozrejme, žiadne objavenie kolesa. Ale keďže som z ochranárskej strany "barikády" v polemikách o riešení klimatického rozvratu ani za niekoľko rokov nezachytil takmer žiadnu zmienku týmto smerom, využívam možnosť teraz na to upozorniť.

Na dosiahnutie uhlíkovej neutrality nám nepomôžu iba skvelé analýzy a stratégie, keď ich nebude mat kto v praxi realizovať (platí to aj naopak - ani bez dobrých stratégií to nepôjde). Presne tak ako provinčnej nemocnici nemá zmysel poskytnúť superdrahý prístroj, ak tam ním nikto nevie pracovať a ani nehrozí, ze by to tam niekto niekedy zvládol. Záväzok štátu (dosiahnuť uhlíkovú neutralitu za necelých 29 rokov) nemôže splniť žiadna skvelá centrálna vláda (aj keby sme ju hned mali), ked v regiónoch nebude mat kto premietat jej dobré centrálne rozhodnutia do konkrétnej praxe. Na Slovensku nikdy neexistovalo a ani doteraz neexistuje ziadne regionálne energetické plánovanie - regióny nemajú na tento úcel vytvorené vôbec ziadne kapacity, skolský systém neprodukuje specialistov na regionálnu dekarbonizáciu, pre túto oblast neexistujú ziadne standardné postupy ani metodiky atd. atd.

Vývoj energetiky v nasich regiónoch bol dlhé desatrocia takmer úplne zivelný a stále ho urcujú najmä vládne dotácie a stimuly (ktoré sú zvycajne nastavené zle, v lepsom prípade nie optimálne) a tiez priority jednotlivcov, ktorí sú momentálne pri moci (cest výnimkám - hovorím o systéme). Nech nás nemýli, ze niektoré väcsie mestá a niektoré kraje si vytvoril pozície tzv. energetických manažérov - ide v podstate o správcov budov a majetku velmi obmedzeného rozsahu, co má s regionálnym energetickým plánovaním nic alebo iba pramálo spoločné. Na celom Slovensku sa dnes dekarbonizácii alebo energetickému plánovaniu na úrovni regiónov profesionálne a systematicky venuje 0,00 vyškolených odborníkov.

Preto by som chcel poprosit vsetkých, co sa angazujú v rôznych iniciatívach smerujúcich k aktualizácii politík a legislatívy okolo klímy a energetiky (v sirokom význame), aby v diskusiách, vyjadreniach pre médiá, pripomienkach a rokovaniach nezabúdali upozornovat na potrebu vytvorenia stabilných kapacít v regiónoch pre koordináciu a plánovanie dekarbonizácie a energetickej sebestacnosti.

Ale by som neskoncil iba lamentáciami: po vyse 10 rokoch úsilia v tejto oblasti sa zacína blýskat na lepsie casy - podarilo sa uz presvedcit klúcové centrálne orgány o potrebe takýchto kapacít (mnohí státni predstavitelia si uz uvedomujú, aký kapitálny problém dekarbonizácia je), viaceré vysoké aj stredné skoly prejavili záujem podielat sa na ich odbornej príprave (pôjde o perspektívne povolanie s mimoriadnym spolocenským významom), programujú sa financné alokácie na tento úcel a dokonca sa zacína pripravovat aj jednotný metodický balícek pre regionálne energetické plánovanie. Od roku 2024 by mala zacat postupne vznikat tzv. siet regionálnych centier udrzatelnej energetiky vo vsetkých regiónoch. Zámer je pokryt ich pôsobnostou celé Slovensko a zabezpecit, aby vsetky pracovali podla jednotných pravidiel a vo vzájomnej súcinnosti. Ale ide to stále ako v lete na saniach. Cas od casu sa ozve mudrlant, podla ktorého namiesto "dalsieho a dalsieho" rozsirovania aparátu verejných institúcií a "prejedania penazí" treba radšej zvýsiť objem investícií a podporu priemyslu, alebo sa spýta "A na co nám bude tolko kadejakých centier" - kazdá podobná z neznalosti prameniaca pochybnosť potom vracia diskusiu o krok späť... Napriek tomu som mierny optimista.

Ak niekoho táto oblasť zaujíma, veľmi rád poskytnem bližšie informácie. A ak by niekto chcel pomôcť posúvať veci v tejto absolútne kľúčovej oblasti vpred, nech sa určite ozve!

Tlačovú správu nájdete medzi pripojenými dokumentami.