Z archívu: O zaslúžilých úzkorozchodníkoch

Nie často sa môžeme pochváliť, že naša krajina je v niečom veľmocou. Donedávna bolo Slovensko veľmocou čo do počtu i dĺžky tratí úzkorozchodných lesných železníc. Ale už nie je. Naopak. Musíme vynakladať zúfalé úsilie na záchranu tej poslednej prevádzkyschopnej. Je to tá, o ktorej sa v poslednom čase tak veľa hovorí: Čiernohronská (či správnejšie Čiernobalocká?) železnička – bývalá kráľovná slovenských úzkorozchodných lesných železníc.

V čase najväčšej slávy dosahovala dĺžka jej tratí 141 kilometrov. Posledných 17 z nich - spolu so strojovým a vozňovým parkom ako aj s príslušnými staničnými objektmi - sa po mnohomesačných bojoch podarilo zapísať do štátneho zoznamu pamiatok a zabrániť tak ich fyzickej likvidácii, ktorá mala nastať po zrušení jej prevádzky v r. 1982.

Vyhlásenie železničky za chránenú pamiatku, akokoľvek je dôležité, predstavuje len prvý krok k jej záchrane.

Celý organizmus železničky, ak si má uchovať svoju prevádzkyschopnosť, potrebuje znovaoživenie a pravidelnú údržbu. Keďže sa napriek požiadavke vládneho uznesenia nenašiel  v stavenom termíne nový užívateľ železničky, podujali sa členovia nášho zväzu z banskobystrického URBION-u zabezpečiť náročnú úlohu jej rekonštrukcie formou iniciatívy zdola (o jej začiatkoch informuje článok Zory Okáliovej v Ochrancovi prírody č. 1/1983).

Vlani v lete prebehla prvá etapa rekonštrukčných prác. V ôsmich týždňových turnusoch sa vystriedalo 453 brigádnikov z celej republiky. Ďalších 1600 prihlásených bolo treba predbežne odrieknuť, pretože kapacita tábora i sily organizátorov ani pri najlepšej vôli nestačili.

Bez nároku na odmenu a za neľahkých podmienok odpracovali účastníci letného tábora na Čiernom Balogu neuveriteľných 22 000 brigádnických hodín, z toho 16 000 priamo na údržbe a konzervácii železničky, zvyšok na prácach pre Lesný závod a JRD na Čiernom Balogu, kde získavali prostriedky na réžiu tábora.

Medzi najzaujímavejšie práce patrilo: čistenie a nátery parných lokomotív, plošinových a oplenových vagónov, čistenie výhybiek a staničných koľají, odstraňovanie kamenného závalu z trate a údržba železničných mostov.

Ako účastník brigád na začiatku, v strede i na konci letného brigádnického cyklu môžem potvrdiť pozitíva, ktoré sa o tábore nad Čiernym Balogom, jeho organizátoroch, účastníkoch, pracovnej disciplíne a najmä pracovných výsledkoch povedali v televízii a napísali na stránkach novín.

Aká bola dosiaľ pomoc nás, bratislavských ochranárov?

Na to je ťažko jednoznačne odpovedať. Spolu s banskobystrickými priateľmi sme boli zo všetkých organizácií nášho zväzu (rozumej SZOPK – pozn. aut.) najaktívnejší. Okrem toho, paralelne s prácami na železničke, rekonštruovali naši členovia aj ďalšie pamiatky železničnej dopravy  v neďalekom depe v Podbrezovej. Treba však priznať aj to, že naša účasť ďaleko zaostala za sľubmi a záväzkami, ktorých bolo na začiatku roka neúrekom.

Aké sú plány na tento rok?

Štáb brigády, v ktorej je zastúpená aj naša organizácia, rozhodol pokračovať v úspešne rozbehnutej akcii a usporiadať počas tohtoročného leta druhý ročník tábora na záchranu Čiernobalockej železničky. Základná organizácia SZOPK z Hronca sa ponúkla prevziať železničku pod svoju správu a prevádzkovať ju v prípade, ak sa nenájde iný prevádzkovateľ. Ústredný výbor nášho zväzu, ktorý aktívne vystupoval za zapísanie železničky do štátneho zoznamu pamiatok a ktorého návrh bol napokon prijatý, sa rozhodol podporiť celá akciu morálne i finančne.

Podpora altruistického úsilia záchrancov Čiernobalockej lesnej železničky nie je však napriek všetkému dostatočná. Železnička čaká aj na Tvoju pomoc, či už v podobe pracovnej, materiálnej, organizačnej, propagačnej alebo inej. Lebo len tí najzaslúžilejší sa stanú nositeľmi hrdého titulu „Zaslúžilý úzkorozchodník“. (Viac info:  Ing. arch. Vlado Paško, Ing. Klára Kubíčková, URBION, Tajovského 28, 975 90 Banská Bystrica, tel: 352-11, 352-12).

Maňo Huba (Vyšlo v 1. čísle VIII. ročníka kultového časopisu Ochranca prírody na jar 1984 pod autorským pseudonymom  Úzkorozchodník Emanuel).