Návrh novely geologického zákona zatiaľ rešpektuje status quo, ale má značné rezervy

(z vystúpenia M. Hubu v rozprave k návrhu novely geologického zákona na 21. schôdzi NR SR)

Úvodom by som chcel oceniť, že v porovnaní s prvotnými návrhmi tohto zákona, ktoré sme mali možnosť vidieť začiatkom tohto roka, je tento návrh voči samosprávam, občanov a v konečnom dôsledku aj voči prírode ústretovejší.  Je to  aj - alebo najmä? - vďaka kritike toho prvotného návrhu zo strany samosprávy, mimovládnych organizácií , časti odborníkov i médií, ale aj dotknutej verejnosti.

Vďaka tomuto tlaku, ale aj vďaka pozitívnemu rozhodnutiu ministerstva nie sú práva samospráv v tomto smere  v predloženom aktuálnom návrhu spochybnené a zachovávajú sa viac-menej v doterajšej podobe, platnej od poslednej novelizácie geologického zákona z roku 2010 a v súčasnom návrhu novely zákona sa riešia najmä v novelizačných bodoch 52 až 56.

Otvorenou otázkou zostáva, prečo sa toto právo samospráv má týkať len ťažby rádioaktívnych nerastných surovín, keď potenciálne nebezpečná môže byť aj ťažba iných surovín, a najmä metódy, ktoré sa pri tom zvyknú používať. Malo by sa teda, podľa mňa, podobne ako pri RA surovinách, rešpektovať stanovisko, obcí a veľkých územných celkov - vrátane práva veta - v prípade akejkoľvek ťažby nerastných surovín na území toho-ktorého administratívneho samosprávneho celku.

Navrhujem preto rozšíriť kompetencie obcí a krajov na všetky kategórie ťažby nerastov.

Za problematický považujem aj novelizačné body, ktorými sa mení aj banský zákon. Ide o to, že dotknuté zákony (geologický a banský) po ukončení geologického prieskumu (schválení záverečnej správy o geologickom prieskume) určujú  mimoriadne krátku lehotu  pre držiteľa prieskumného územia: doteraz šesť mesiacov,  odteraz podľa predloženého návrhu jeden rok (čo však nepovažujeme za zásadný rozdiel), aby podal návrh na dobývací priestor, teda aby  začal zabezpečovať najdôležitejšie kroky pre  samotnú ťažbu. Pokiaľ v tejto krátkej  lehote návrh na dobývací priestor nepodá, stratí prednostné právo na určenie dobývacieho priestoru,   a na to,  komu pripadne dobývací priestor , sa bude organizovať výberové konanie. Práve pre túto  mimoriadne krátku lehotu, v ktorej má držiteľ prieskumného územia prednostné právo na dobývací priestor, je   geologický prieskum  zásadným  predpokladom  budúcej ťažby v krátkej budúcnosti.  Z tohto dôvodu sú zľahčujúce argumenty, že prieskum ešte neznamená ťažbu,  značne zavádzajúce, a preto odporcovia ťažby nerastných surovín, hroziacej  mimoriadne negatívnymi dôsledkami voči životnému prostrediu (najmä urán a zlato, ale nielen tieto) vyvíjajú aktivity aj proti tejto vyššie opísanej praxi, ktorú tu ter máme možnosť zmeniť.

Situácia by sa zásadne zmenila, keby si štát po ukončení geologického prieskumu nechával niektoré preskúmané ložiská takpovediac "v rezerve" pre budúcnosť. Týka sa to najmä tých nerastných surovín, kde súčasné technológie ťažby a úpravy nedokážu dostatočne eliminovať negatívne dôsledky na životné prostredie a kvalitu života dotknutých obyvateľov. Je preto žiaduce, aby štát  nevytváral  legislatívne predpoklady pre urýchlenie  budúcej  ťažby príliš  krátkou lehotou  zachovania prednostného práva na dobývací priestor. Vychádzame pritom z predpokladu, že cena atraktívnych nerastných surovín má skôr tendenciu rásť, ako klesať, Tiež sa dá logicky očakávať pokrok vo vývoji príslušných technológií. A zároveň by takéto konanie  bolo ústretové voči súčasným i budúcim generáciám.

Navrhujem preto, aby predkladatelia tohto návrhu prehodnotili a dopracovali návrh zákona v zmysle týchto mojich pripomienok.

Mikuláš Huba