Najlepšia elektrina je tá, ktorú vôbec nie je treba vyrobiť

...Začnem, ak dovolíte, známym sloganom, že  najlepšia elektrina je tá, ktorú vôbec nie je treba vyrobiť.

Hneď v úvodnej kapitole predloženej výročnej správy sa uvádza: „Spotreba elektriny síce poklesla medziročne o 0,26% na hodnotu 28 786 GWh a výroba elektriny vzrástla o 0,92% na hodnotu 28 393 GWh, avšak tieto hodnoty spotreby a výroby ešte nedosiahli úroveň spred štyroch rokov“.

Z tejto dikcie mi implicitne vyplýva, ako keby predkladateľa výročnej správy tento stav a vývoj spotreby a výroby znepokojoval.

Mňa pokles výroby, a najmä spotreby elektriny naopak teší. Skôr ma znepokojuje veľmi pomalé tempo poklesu spotreby elektrickej energie na Slovensku. Na tom, že pokles spotreby energie je najmä v krajine, ktorá ešte stále narába s energiou relatívne veľmi nehospodárne, je žiaduci, by sme sa asi dokázali zhodnúť viacerí.  Ale v tej istej krajine, ktorá prakticky v žiadnej oblasti nemá komparatívne výhody na výrobu elektrickej energie, je žiaduci aj pokles jej výroby, hoci aj za cenu  krátkodobého dovozu tejto komodity z tých  krajín, ktoré takéto komparatívne výhody majú.

Ale úplne podstatná je podľa mňa celková bilancia, teda jednak pomer výroby a spotreby, ale aj ukazovateľ spotreby elektrickej energie na jednotku HDP. A toto je tá sféra, sféra úspor a zvyšovania energetickej efektívnosti, kde Slovensko má, na rozdiel od sféry výroby elektriny, stále ešte obrovský potenciál. S tým súvisí ďalšia obrovská výzva, ktorú už celé desaťročia odsúvame nabok, a tou je postupná reštrukturalizácia celého národného hospodárstva smerom k jeho menšej energetickej náročnosti, okrem iného aj preto, aby sme nemuseli z verejných zdrojov umelo zvýhodňovať najväčších „energožrútov“...