Možno sme odsúdení na strategickú spoluprácu

(z reakcie M. Hubu na vystúpenie F. Šebeja v rozprave k Správe o zameraní zahraničnej a európskej politiky SR v r. 2015 na 46. schôdzi NR SR)

...Vážený pán kolega,

milý Fero,

bez ohľadu na to, či od slova do slova súhlasím so všetkým, čo si povedal, alebo nie, chcem oceniť Tvoj inšpiratívny exkurz do nedávnej i dávnejšej histórie. Chcel by som oceniť aj to, že si hovoril to, čo si myslíš a hovoril si to úplne jasnou rečou a konzistentne s tým, čo hovoríš dlhodobo a to v tejto sále vôbec nie je samozrejmé a netýka sa to len mnohých vystúpení, ale aj hlasovaní, a teda prijímania rozhodnutí.

Zdieľam s Tebou aj smútok z toho, ako sa dezintegruje V-4, a nielen preto, že s nostalgiou spomínam na charizmatických otcov - zakladateľov V-4-ky (keď bola ešte len V-3-kou).

Veľmi dôležitej otázky si sa dotkol v závere, keď si pripomenul fenomén, ktorý Huntington nazval stret či konflikt civilizácií. A ten sa týka rovnako Západu aj Ruska a robí z nich (teda z nás) perspektívnych spojencov. Z tohto pohľadu je možné, že celý súčasný konflikt Západ – Rusko je z dlhodobého hľadiska len tragickým nedorozumením. Čo ak sú Západ a Rusko chtiac - nechtiac „odsúdené“ na strategickú spoluprácu. Možno to znie v tejto chvíli ako kacírstvo, či provokácia,  ale myslím si, že by sme mali byť schopní vidieť veci aj takto.

A napokon chcem oceniť aj to, že si po dlhšom čase v rozprave tohto typu nespochybnil naše medzinárodné environmentálne záväzky (smiech v sále).