Mikuláš Huba: Správu lesov v národných parkoch treba zveriť rezortu životného prostredia

Poslanec hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti Mikuláš Huba pripravuje návrh novely kompetenčného zákona, ktorým chce zabrániť  schizofrénii v spravovaní TANAP-u a ďalších národných parkov na Slovensku. Chce tak napraviť absurdný stav,  kedy pri správe a „ochrane“ lesov tatranských a ďalších národných parkov má hlavné slovo hospodárska organizácia, ktorá má poslanie z lesov generovať zisk. V súčasnosti totiž reálne spravuje Tatranský národný park (TANAP) príspevková organizácia Ministerstva pôdohospodárstva SR: Štátne lesy TANAP, a nie Správa TANAP, príspevková organizácia Ministerstva životného prostredia SR.

Zákon o ochrane prírody a krajiny však  hovorí, že funkcia ochrany prírody je v národných parkoch nadradená nad všetky ostatné, pričom podľa kompetenčného zákona má ochranu prírody na starosti  ministerstvo životného prostredia. Realita je však taká, že v TANAP-e pôsobí len miniatúrna organizačná zložka rezortu životného prostredia - Správa TANAP-u, ktorá nemá ani len právnu subjektivitu.  Skutočným pánom tatranských lesov je príspevková organizácia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka  Štátne lesy TANAP-u s neporovnateľne vyšším rozpočtom, majetkami, výskumnou stanicou a  právnou subjektivitou, ale najmä s reálnou výkonnou a ekonomickou právomocou.

„Tento schizofrenický stav, kedy hospodárska organizácia, a nie „rezort ochrany“  má chrániť prírodné hodnoty, trvá už  celých  18 rokov, je deformácia, ktorá nemá logiku a v okolitých krajinách sa nevyskytuje“ vysvetlil poslanec Mikuláš Huba.

Mikuláš Huba preto navrhuje zmenu kompetenčného zákona, ktorá ukončí pretrvávajúcu absurdnú a schizofrenickú situáciu a  zosúladí zákon o ochrane prírody a krajiny s realitou.

„Navrhujem zveriť kompetencie na úseku ochrany prírody do rúk Ministerstva životného prostredia SR, urobiť zo správ národných parkov reálnych správcov týchto chránených území a priznať im právnu subjektivitu, aby neboli len bezzubými štatistami, neschopnými reálne zabrániť devastácii chránených území“.

Takáto zmena v kompetenciách už bola niekoľkokrát pripravená, ale dosiaľ vždy zvíťazili skupinové záujmy nad celospoločenskými záujmom na ochranu  prírodného dedičstva.