Mikuláš Huba: Nie pripravovanému vývozu vody zo Slovenska!

Ako by sa mal podľa vás realizovať vývoz vody? Myslíme technické prostriedky a o aké objemy podľa vás pôjde.

Vývoz vody v podobe suroviny, ako to predpokladá vláda, by sa nemal realizovať vôbec. A už vôbec nie dovtedy, ako si seriózne neujasníme, koľko vody Slovensko má, koľko jej reálne potrebuje a koľko jej bude potrebovať napr. v roku 2050. Prípadný vývoz vody zo Slovenska (avšak objemovo i časovo striktne limitovaný) si viem predstaviť jedine v prípade, že by niektorá prihraničná oblasť v susednom štáte trpela akútnym suchom, náhlym havarijným znečistením zásob pitných vôd a pod. No aj takéto hypotetické prípady prevodu vody cez hranice musí najprv detailne a jednoznačne upraviť zákon, aby nešlo o obchod, ale solidárnu susedskú výpomoc s možnosťou reciprocity. S takým niečím uvažuje aj Európska komisia, ktorá v strategickom dokumente „Koncepcia na ochranu vodných zdrojov Európy“ pripúšťa prevod vody medzi členskými štátmi ako jedno z možných opatrení na prekonanie nedostatku vody. Podmienkou však je, že sa zavedie trvalo udržateľná hranica pre používanie vody. Takýto prevod vody bude možné uskutočňovať na základe metodického dokumentu Európskej komisie, ktorý však ešte dosiaľ nebol vypracovaný.

O Slovensku sa tvrdí, že má vody dosť, môže vývoz nabrať tak obrovské rozmery, aby to mohlo spôsobiť nedostatok vody na Slovensku?

Je veľmi zjednodušené až nezodpovedné vyvolávať dojem, že Slovensko má vody dosť, či dokonca, že jej má nadbytok. Viaceré naše regióny totiž trpia už dnes nedostatkom vody vhodnej na zásobovanie obyvateľov pitnou vodou. V niektorých prípadoch a sezónne sa to týka aj vody úžitkovej. V októbri 2012 schválila vláda materiál „Voda ako strategická surovina štátu...“, v ktorom predpokladá, že by sa mohlo obchodovať až so štvrtinou celkového množstva vôd na Slovensku, čo je približne 274 miliónov m³ za rok (8 688 l/s). Podľa aktuálneho vyhlásenia ministra  Žigu v Slovenskom rozhlase z 26. júla 2014 Slovensko má prebytok vody vo výške 60 000 l/s. Čo je, samozrejme, absurdné tvrdenie. To je na porovnanie, akoby ste presmerovali dve také rieky ako je Hron v Banskej Bystrici, do zahraničia!

Navyše, podzemná voda sa má podľa vlády vyvážať bez posudzovania dopadov na životné prostredie. Aj z toho je úplne jasné, že riziko drancovania našich vodných zdrojov je aktuálne a vysoké.

Rámcová smernica EÚ o vode tvrdí: „Voda nie je komerčný výrobok ako iné výrobky, ale skôr dedičstvo, ktoré treba chrániť, brániť a nakladať s ním ako takým“ – Poruší Slovensko pripravovaným zákonom smernicu EÚ? V prípade, že áno, môžeme očakávať sankcie?

Rámcová smernica samotný vývoz vody striktne nezakazuje. Avšak viacerí odborníci na európske vodné právo upozorňujú, že spôsob, akým to chce naša vláda realizovať, porušuje niektoré články smernice. Čo je však oveľa závažnejšie, Slovensko túto smernicu porušuje aj dnes. Neboli totiž splnené viaceré termínované požiadavky na spracovanie údajov o disponibilných zdrojoch podzemnej vody, množstvách a kvalite pitnej vody, súčasnej a budúcej potrebe vody, teda údajov, ktoré sú nevyhnutným podkladom pre posúdenie navrhovaného vývozu vody. Slovensko porušuje smernicu aj v iných prípadoch ako je vývoz vody – napr. v „bezhlavej“ výstavbe malých vodných elektrární poškodzujúcich prírodu a sankcie sú otázkou času. Na druhej strane, ak by sa vláda rozhodla vodu zo Slovenska vo veľkých objemoch vyvážať, nie sú najväčšou hrozbou prípadné sankcie zo strany EÚ, ale to, ako vývoz poškodí a ohrozí súčasných a budúcich obyvateľov tejto krajiny.

Aký dopad bude mať možnosť vývozu vody do zahraničia na bežných ľudí?

Môže to reálne ohroziť vodnú bilanciu a schopnosť zásobovať ľudí pitnou vodou v budúcnosti, keďže sa predpokladá, že vodná bilancia – aj vplyvom globálnej zmeny klímy – bude stále nevyrovnanejšia a napätejšia. Navyše, ako som už spomenul vyššie, máme celý rad oblastí, ktoré trpia nedostatkom vody už dnes a zásobovanie ktorých by malo mať logicky prednosť pred vývozom vody do zahraničia. Okrem iného to na bežných ľudí môže vplývať aj tak, že cena vody v dôsledku jej klesajúceho množstva, rastúcej potreby a vzácnosti bude neustále rásť.

Chráni predložený zákon ľudí, ktorí nesúhlasia s vývozom vody z blízkosti ich bydliska?

Nenašiel som v návrhu zákona zmienku o výnimkách tohto druhu.

Čo v prípade, že dôjde k prírodnej kalamite a studne pitnej vody budú kontaminované? Má Slovensko dostatok vody na vývoz a zdroje v prípade nehody?

Áno, máte pravdu, to je ďalší dôvod, prečo sme proti navrhovanému vývozu. Žiaľ, k tej kontaminácii v rôznych častiach Slovenska a z rôznych zdrojov znečistenia dochádza už v súčasnosti, čo tiež prispieva k tomu, že disponibilných zásob vody neustále ubúda. Ak sa vláda chce seriózne zaoberať vodou, práve toto je oblasť, ktorá by mala mať jasnú prioritu: a nie je to len otázka výstavby nových kanalizačných zberačov a čistiarní odpadových vôd, lebo tie dokážu zachytiť a vyčistiť iba časť kontaminovaných vôd.

Je známe, že na Slovensku niektorí ľudia nemajú vo svojich studniach zdravú vodu a nemajú prístup k verejnému vodovodu. Aj napriek týmto tvrdeniam sa uvádza, že Slovensko má dostatok pitnej vody. Existuje nejaká štúdia, ktorá definitívne potvrdzuje dostatok zásob pitnej vody?

Nie. Názor našich odborníkov na vodu je taký, že Slovensko takúto oficiálnu, skutočne objektívnu, komplexnú, fundovanú, na budúcnosť a s ňou spojené riziká orientovanú štúdiu či expertízu nemá. A to je jeden z hlavných dôvodov, prečo postup vlády považujeme za neprípustný hazard s touto krajinou, jej prírodnými zdrojmi, obyvateľmi Slovenska a ich potomkami.

Ako chce štát zabrániť, aby nedošlo k nekalým praktikám s obchodovaním vody medzi politikmi a spriatelenými podnikateľskými subjektmi?

Obávam sa, že tomu štát v skutočnosti ani nechce zabrániť. Skôr naopak. Pozrite si napríklad, čo sa deje so slovenským drevom! Čo zostalo napríklad z lesov východnej časti Nízkych Tatier, aby sme použili aspoň jeden príklad za mnohé. Myslím si, že to, ako sa na Slovensku narába s drevom, je dostatočným mementom a argumentom pre tých, ktorí pochybujú o tom, že voda na Slovensku je vážne ohrozená. Jednoducho vyzerá to tak, že vláda chce dotovať deficitný environmentálny fond, ale aj vychádzať v ústrety „spriateleným podnikateľským subjektom“, podobne ako napríklad v prípade niektorých investičných stimulov či pokusu financovať zo štátnych zdrojov rozvoj viac-menej súkromného lyžiarskeho strediska v Jasnej. Ak chce vláda chrániť Slovensko pred vývozom vody, ako to deklaruje, žiadny predpis jej nebráni v tom, aby takýto zákaz zakotvila priamo do zákona.

Kedy štát môže zamietnuť žiadosť firmy o vývoz vody? Môžu vzniknúť prípady, kedy štát bude musieť povoliť firme vývoz vody?

Ešte, našťastie, nie sme tak ďaleko a celý zákon i v ňom obsiahnutý mechanizmus predaja vody je len v štádiu návrhu. Aj keď presvedčiť poslancov a poslankyne Smeru-SD, aby nepodporili vládny návrh, by bol malý zázrak, ale o tom, že aj zázraky sa občas dejú, svedčí aj uplynulý týždeň. Minulý štvrtok NR SR schválila návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorým si poslanci za Smer-SD v tichosti priznali, že pred siedmimi mesiacmi, keď zákon vrátane absurdnej deregulácie výrubov voľne rastúcich stromov – napriek našim početným upozorneniam a apelom – schválili, urobili chybu. Samozrejme, k tejto korektúre došlo nielen pre opakované apely a kritiku zo strany niektorých opozičných poslancov, ale aj vďaka tlaku zo strany verejnosti, vedeckej komunity a mimovládok.

V prípade, že dôjde k samotnému predaju vody, kto bude inkasovať získané finančné prostriedky?

Návrh je postavený tak, že obchodovať s vodou by mohli ľubovoľné subjekty, ktoré získajú úradné povolenie na vývoz. Teda aj súkromné podnikateľské firmy. Tie budú musieť zaplatiť poplatok do Environmentálneho fondu SR vo výške 40 centov za meter kubický a následne všetok zisk budú inkasovať do vlastného vrecka.

Povolenie na predaj vody bude jednorazové alebo bude trvať určitú dobu?

Povolenie na vývoz a predaj vody sa má vydávať najviac na päť rokov. Postup, čo s povolením po piatich rokoch, zákon neupravuje. Avšak to, ako zákon vágne definuje, kedy možno vydané povolenie zrušiť, naznačuje, že bude takmer nemožné raz vydané povolenie odňať. K tomu pristupuje riziko, že domáci podnikateľ, ktorý bude vlastniť povolenie na vývoz a predaj vody, už bude mať uzavretú obchodnú dohodu so zahraničným investorom, do ktorej už štát nebude môcť vstupovať.

Je určené aké maximálne množstvo vody bude v určitom časovom období možné vyviezť?

Limit pre vývoz vody nie je stanovený. A to je najväčšie riziko jeho legalizácie. Každodenná prax nás presviedča – napríklad na už spomínanom príklade vývozu dreva – že ak sa raz uvedie do chodu mechanizmus (vý)predaja ďalších prírodných zdrojov zo Slovenska, možnosti akejkoľvek regulácie sa stanú iluzórne. Podstatné je, aby sme vychádzali z Ústavy SR, ktorá je nadradená jednotlivým zákonom a ktorá definuje vodu ako celonárodné bohatstvo. Podobne – nie ako obchodnú komoditu, ale ako životodarný zdroj a prírodné i kultúrne dedičstvo – chápe vodu aj petícia európskych občanov a občianok, ktorú v marci prijala Európska komisia, ako aj samotná Rámcová smernica EÚ o vode, ktorá je taktiež nadradená slovenským zákonom.

Ako chce štát zaručiť, že voda kvôli vývozu nezdražie?

To sa reálne zaručiť nedá. Iba tak, že cena vody pre odberateľov by bola umelo dotovaná na úkor iných položiek štátneho rozpočtu. To by však bolo tiež v rozpore s Rámcovou smernicou o vode. Čo je absurdné riešenie najmä v prípade, ak máme iné možnosti, ako daný problém riešiť, napr. zabránením rizikovému vývozu vody, lepším hospodárením s ňou a zvýšenou ochranou jej zdrojov.

Zuzana Franková, redakcia spravodajského portálu Hlavné Správy - www.hlavnespravy.sk