Majú byť Nízke Tatry ešte národným parkom? Ochranári posielajú pohľadnicu s rúbaniskom

Stav slovenských lesov v skratke: ekológovia a ochranári diskutujú, či národné parky sú ešte parky, alebo už lunaparky, a navrhujú zrušenie niektorých národných parkov, napríklad v Nízkych Tatrách.

Satelitné snímky Global Forest Watch ukazujú, že za trinásť rokov (2001 – 2014) zmizlo zo Slovenska 700 štvorcových kilometrov lesa, čo je rozloha Trnavského okresu.

Marian Jasík, bývalý riaditeľ Národného parku Nízke Tatry, tvrdí, že národné parky by mali byť štát v štáte, kde platia, a hlavne sa dodržiavajú pravidlá. Ak to tak nie je, nemali by byť národnými parkmi, pretože nemá zmysel chrániť rúbaniská. Z NAPANT-u zmizlo od roku 2004 vyše sedemdesiat štvorcových kilometrov starých lesov.

Katastrofická pohľadnica z NAPANT-u

Nápad, s ktorým prišli ekológovia okolo Erika Baláža, nie je veľmi na ukazovanie, ale určite je zaujímavý. Vyrobili veľký drevený rám s nápisom Srdečný pozdrav z národného parku Nízke Tatry, postavili ho vo Vyšnej Boci a fotili sa. V pozadí boli vyklčovené holiny ochranného pásma. Pohľadnica z ekologickej katastrofy.

Keď zobrali štátni lesníci pred piatimi rokmi svojho najvyššieho šéfa, ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka, do Národného parku Nízke Tatry, povedal, že ako turista by si takto národný park nepredstavoval, ale ocenil prácu lesníkov. Jahnátek je jedným z tých, ktorí nesú podiel viny za výruby.

Slovenský ochranársky snem si tiež národné parky predstavuje inak. Na rozdiel od Jahnátka lesníkov kritizuje a vyzýva vládu, aby zastavila ničenie horských lesov.

„Posledné zvyšky prirodzených a prírodných lesov miznú bezprecedentnou rýchlosťou, a to aj v najvýznamnejších veľkoplošných chránených územiach – národných parkoch,“ napísalo vyše 150 odborníkov aj laikov, domácich a zahraničných vedcov, vo výzve vláde, ktorá podľa nich dlhodobo ignoruje tento problém.

Niekoľko zo signatárov výzvy sa v stredu postavilo na územie pripomínajúce mesačnú krajinu vo Vyšnej Boci, v Národnom parku Nízke Tatry. Práve tam došlo k masívnemu odlesneniu a následne k povodniam.

„Zásahy v lesoch sú zatiaľ asi najväčšie, aké si v histórii Nízkych Tatier pamätáme. Môžeme právom hovoriť o jednej z najväčších ekologických katastrof za posledných sto rokov na Slovensku. Na ťažbe zarobila úzka skupina ľudí, ale dôsledky budú znášať všetci, vrátane budúcich generácií,“ vyhlásil Erik Baláž, ekológ a autor mnohých dokumentárnych filmov o divočine, a opakuje to, čo povedal už v roku 2012.

V roku 2012 už mal Národný park Nízke Tatry za sebou zničenie troch štvrtín pralesa Veľký Bok, rúbanie v chránenom vtáčom území Smrekovica, letecké postreky, protesty vedcov a osobností a žiadosti o zákaz rúbania a striekania v národnom parku.

Ťažba aj tam, kde sú 120-ročné horské lesy

Marian Jasík, bývalý riaditeľ národného parku, v rokoch 2002 až 2006 dozeral na NAPANT. Teraz ho nespoznáva. Ukazuje kamsi do diaľky a hovorí, že prvá malá zóna, asi 150 hektárov, kde sa nemôže ťažiť, je až kdesi nad Telgártom, vzdialená približne 45 kilometrov.

Po víchrici v roku 2004 pripravili zonáciu alebo akýsi cestovný poriadok pre park. Materiál určoval, kde sa bude ťažiť, a kde už nie.

„Nič z toho sa neuskutočnilo. Namiesto toho nastúpila masívna ťažba, ktorá sa neskončila dodnes. Zasiahlo to ‚striebro‘ národného parku, vyše 120-ročné horské lesy, kvôli ktorým bol vyhlásený národný park,“ vraví.

Jasík už dávnejšie hovorí, že Slovensko nemá vlastne žiadne národné parky, pretože existujúce nespĺňajú kritériá. Nízke Tatry od Čertovice po Kráľovu hoľu sú podľa neho jeden obrovský lesný závod s rezerváciami na piatich desatinách percenta plochy.

„Nikdy som si nemyslel, že zažijem úplnú dehonestáciu značky národný park. Ako môže byť národným parkom územie, kde vyrúbu tisíce hektárov lesov a ďalšie tisíce vystriekajú chémiou. Z NAPANT-u zostal už len obal s vykradnutým obsahom,“ krútil hlavou a za chrbtom mal vyholený kopec.

Bývalý šéf parku hovorí, že by pomohlo už len zavedenie najprísnejšieho bezzásahového stupňa ochrany v rezerváciách. „Národný park vôbec negarantuje zachovanie rezervácií. Za posledné dve dekády vyťažili na ich územiach tisíce hektárov lesov, vrátane vyše sto hektárov pralesov. Národný park by mal byť taký štát v štáte. Nemalo by sa v ňom komerčne ťažiť drevo, poľovať, budovať zjazdovky a meniť ho na lunapark,“ hovorí Jasík.

Čítajte viac

Daniel Vražda, Denník N (20. 9. 2017)