M. Huba: Reakcie na odpovede členov vlády na interpelácie na 36. schôdzi NR SR, júl 2014

Z viacerých odpovedí na interpelácie budem odpovedať iba na jednu, ktorá však pozostávala z 11 otázok:

1)    V akom stave sa momentálne nachádza návrh novely zákona o vodách?

Jediná z mojich otázok, kde odpoveď možno označiť ako dostatočnú vzhľadom na to, že ňou bolo už samotné predloženie návrhu zákona do NR SR.

2)    Kedy MŽP SR zabezpečí správnu a úplnú transpozíciu čl. 4.7. rámcovej smernice o vode do národnej legislatívy a praxe?

Z dosiaľ platných noriem, vydaných ministerstvom, mala byť táto transpozícia uskutočnená napr. vo Výnose MŽP SR č. 2/2010. Minister vo svojej odpovedi tvrdí, že to tak aj, ja som nútený konštatovať, že to tak nie je. Nie je totiž pravdou, že v citovanom výnose je prebratý čl. 4.7. RSV. Jednoduchým porovnaním textu je možné dospieť k jednoznačnému záveru, že v tomto všeobecne záväznom predpise je prebratý (aj to nie úplne presne) iba čl. 4.6.[1]

Zapracovanie čl. 4.7.[2] RSV  do návrhu novely zákona o vode si vymohla verejnosť až prostredníctvom dvoch hromadných pripomienok k návrhu novely zákona – pričom táto novela - ako vieme - bola účelovo „obohatená“ o kontroverzné ustanovenia o prevodoch pitnej vody do zahraničia. MŽP SR v návrhu novely zákona o vodách pôvodne navrhlo v § 26 ods. 5 veľmi zlé a nekonkrétne ustanovenie, cit.:  „Nová vodná stavba musí zabezpečiť prirodzený pohyb rýb a vodných živočíchov; to neplatí, ak ide o rybníky, rybochovné zariadenia alebo malé vodné nádrže pre hospodársky chov rýb, a ak to vyžaduje ochrana pred povodňami alebo iný verejný záujem, a ak to nemožno zabezpečiť z dôvodu technickej nerealizovateľnosti alebo neprimerane vysokých nákladov.“ (čo by bolo v evidentnom rozpore s RSV!). Toto ministerstvom navrhované nesprávne znenie bolo preto neskôr  nahradené iným a bol pridaný nový § 16 ods. 6 s presným znením čl. 4.7. RSV, avšak nie na základe aktivity či dobrej vôle MŽP SR, ale až na základe už spomínaných dvoch hromadných pripomienok verejnosti!

3)    Z odpovede na moju otázku „Akým spôsobom chcete zabezpečiť informovanosť, konzultácie a angažovanosť verejnosti v zmysle čl. 14 rámcovej smernice o vode v rámci II. cyklu vodného plánovania?“  je zrejmé, že MŽP SR nerozumie, alebo nechce rozumieť čo je to aktívna účasť, informovanie a konzultácie s verejnosťou. Tieto aktivity si vo svojom chápaní a interpretácii zamieňa za povinné zverejňovanie materiálov na pripomienkovanie. To je však minimum, čo musí ministerstvo robiť. To, čo robí, je skôr plnenie si oznamovacej povinnosti, a nie pro-aktívna práca s verejnosťou, ku ktorej nás zaväzuje členstvo v EÚ a také dokumenty, akými je napr. RSV kde sa v čl. 14.1 hovorí o informovaní verejnosti a konzultáciách s verejnosťou toto: „Členské krajiny budú podporovať aktívnu účasť všetkých zainteresovaných strán na vykonávaní tejto smernice, najmä pri vypracovaní, prehodnocovaní a aktualizovaní plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia. ... Na požiadanie sa umožní prístup k podkladom a informáciám použitým pri spracovaní návrhu plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia.“  Znamená to, že okrem „najmä“ by mali existovať aj ďalšie kroky, v ktorých by mala byť zabezpečovaná aktívna účasť verejnosti, táto by mala byť informovaná čo sa stane s jej pripomienkami, mala by mať možnosť zúčastniť sa konzultáciách atď. tak, aby bol naplnený cieľ smernice, vyjadrený v bode 46[3] preambuly RSV.

4)    Pripravuje ministerstvo životného prostredia pre zainteresovanú verejnosť workshopy, otvorené konzultácie, zriadi kontaktný bod alebo inak bude poskytovať informácie, výsledky monitoringu a iné podklady?

Pán minister v odpovedi sľubuje konzultácie s verejnosťou, osobné stretnutia, semináre a konferencie.

Vo svetle vyššie povedaného nemáme žiadne záruky, že sa napriek sľubom doterajší prístup ministerstva k verejnosti zmení. Ale budeme na to dohliadať a dúfame, že sa tak stane a že čo sa týka sľubovaných konferencií nepôjde len o  konferencie s vložným 150 eur.(ako napr. http://www.vuvh.sk/index.php/sk_SK/konferencie/manazment-povodi-a-povodnovych-rizik-2013.

5)    Následne som sa pýtal, prečo dosiaľ MŽP SR nezabezpečovalo účasť zainteresovanej odbornej a laickej verejnosti tak, ako sa to požaduje v RSV?

Konzultácie podľa MŽP SR prebiehajú „postupne so zainteresovanými subjektmi, najmä so zástupcami poľnohospodárskeho a priemyselného sektoru a ochrany prírody v záujme optimálneho návrhu opatrení, ktoré sa budú následne konzultovať so zainteresovanou verejnosťou.“

V bode 3 čl.14 RSV hovorí o informovaní, konzultáciách a „aktívnej časti všetkých zainteresovaných strán“. MŽP sľubuje robiť konzultácie s vybranými zainteresovanými subjektmi (najmä znečisťovateľmi?) a až následne dohodnuté veci predložiť verejnosti iba na „povinné pripomienkovanie“ čo je zjavne nedostačujúce a v rozpore s požiadavkami smernice.

6)    Chcel som sa dozvedieť, kde a ako môže verejnosť získať výsledky hodnotenia vplyvov a dopadov ľudskej činnosti, ako aj hodnotenia dopadov opatrení navrhnutých v rámci I. cyklu vodného plánovania na stav vôd (predovšetkým hodnotenie ekologického stavu/potenciálu a chemického stavu útvarov povrchových vôd a hodnotenie kvantitatívneho stavu a chemického stavu útvarov podzemných vôd)?  Zároveň som požiadal o poskytnutie výsledkov týchto hodnotení v elektronickej podobe.

Odpoveď bola, že sú v štádiu finalizácie a budú k dispozícii až koncom roka.

7)    Ako konkrétne (mimo povinného zverejňovania dokumentov v rámci jednotlivých cyklov vodného plánovania) zabezpečuje ministerstvo životného prostredia implementáciu rámcovej smernice o vode, osobitne ako zabezpečuje zavedenie opatrení do praxe? Vydalo ministerstvo napríklad nejaké usmernenia pre orgány štátnej správy, organizuje všeobecne prístupné workshopy a semináre, zriadilo kontaktný bod, alebo inak poskytovalo podporu samosprávam, orgánom územného plánovania, zainteresovaným subjektom a verejnosti pri praktickej implementácii smernice o vode?

Z odpovede som sa dozvedel asi toľko, že všetko je v poriadku, hoci, ako dobre vieme, veľa vecí v poriadku nie je.

8)    V marci 2011 schválila vláda SR uznesením č. 178/2011 „Návrh koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030“, ktorý iniciatívne spracovalo ministerstvo životného prostredia. Na základe tohto dokumentu sa povolilo   (a povoľuje) umiestňovanie a realizácia množstva MVE - často v rozpore s čl. 4.7. rámcovej smernice o vode. Podľa niektorých vyjadrení ministerstva sa táto koncepcia v súčasnosti prehodnocuje. Je to pravda? Ak áno, kto je za toto prehodnocovanie zodpovedný, kto konkrétne (menovite) sa na ňom zúčastňuje, s akými výsledkami, v akom časovom horizonte budú známe definitívne výsledky a následné rozhodnutia a ako ministerstvo zabezpečuje/plánuje zabezpečiť účasť zainteresovanej verejnosti na tomto procese?

Na podstatu tejto otázky pán minister neodpovedal vôbec, snáď len toľko, že: „schválenú koncepciu aktualizovať v rámci prác na aktualizácii Plánu manažmentu povodí a Vodného plánu Slovenska do 22. decembra 2015“. To však nekorešponduje s tým, čo počúvame zo strany ministerstva už dobré dva roky, že prideľovanie profilov na MVE sa pozastavilo a koncepcia sa prehodnocuje. Ak sa bude prehodnocovať ešte 1,5 roka môže sa stať, že z prírodných úsekov našich riek nič nezostane. Zato som sa dozvedel o povinnosti zvyšovať podiel OZE na energetickom mixe Slovenska. Ten sa však dá dosiahnuť a znižovaním podielu neobnoviteľných zdrojov a zvyšovaním energetickej účinnosti v celom národnom hospodárstve.

9)    Ministerstvo životného prostredia SR dlhodobo presadzuje budovanie veľkých infraštruktúrnych projektov, ktoré nie sú menovite uvedené vo Vodnom pláne SR, a teda na ne nie je možné schváliť výnimku podľa čl. 4.7. rámcovej smernice o vodách. Ide napríklad o Vodnú nádrž Tichý Potok, Vodné dielo Slatinka, mnohé technické projekty tzv. protipovodňovej ochrany na vodných tokoch. Akým spôsobom a kedy zabezpečilo ministerstvo posúdenie týchto projektov v zmysle čl. 4.7. RSV? Žiadam uviesť konkrétne dokumenty!

Na túto moju konkrétnu otázku, na ktorú som žiadal konkrétnu odpoveď Minister ŽP nezodpovedal vôbec – namiesto toho citoval „Generel ochrany a racionálneho využívanie vôd“, ktorý bol spracovaný v r. 2002, teda v čase, kedy o RSV nik ani nechyroval a na troch stranách mi dal „školenie“ o význame priehrad v štýle 50. (v lepšom prípade 70.) rokov minulého storočia a v rozpore s tým, čo Európska únia chápe pod stratégiou odklonu od sivej infraštruktúry smerom k zelenej.

10) V októbri 2013 predstavil minister životného prostredia a generálny riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. „Program/stratégiu protipovodňovej ochrany SR do roku 2020“. Vychádzajúc z ich vtedajšej informácie, malo by ísť o.i. o zoznam plánovaných opatrení vrátane finančných nárokov, stavať by sa mali hrádze, poldre, vodné nádrže, prečerpávacie stanice, mali by sa upravovať vodné toky najmä na miestach, kde sa už v minulosti povodne vyskytli a spôsobili škody. Podstatou moje otázky bolo, kde je možné získať tento zoznam opatrení v plnom znení? Kedy a kto ho vytváral? Ako bolo zabezpečené posúdenie týchto opatrení v zmysle rámcovej smernice o vode, najmä jej čl. 4.7.?

Opäť som sa to, na čo som sa pýtal, z odpovede nedozvedel. Neodpovedali na položené otázky (http://www.minzp.sk/sekcie/temy-oblasti/voda/ochrana-pred-povodnami/strategia-protipovodnovej-ochrany-sr-do-roku-2020/ Resp. odpovedali, ale šalamúnsky. Informácie, ktoré uviedli, sú súce pravdivé, ale ja som sa pýtal na niečo iné. Pán minister ma  odkázal na jemu podriadenú rezortnú inštitúciu namiesto toho, aby mi buď požadovanú informáciu zaslal, alebo mi aspoň poslal príslušný link či názov webovej stránky, z ktorej sa ju môžem plnom rozsahu dozvedieť. Ak takto člen vlády odpovedá poslancovi Národnej rady, akej odpovede sa asi dočká radový občan?

11) Prečo vláda SR za nepochybného súhlasu Vášho  ministerstva zrušila post Splnomocnenca vlády pre integrovaný manažment povodí, keď takýto post plne korešponduje s filozofiou RSV? Žiadam o poskytnutie  Vami neraz spomínaného dokumentu „Program/stratégia protipovodňovej ochrany SR do roku 2020“ v plnom znení vrátane zoznamu navrhovaných opatrení a projektov (nielen v podobe power pointovej prezentácie)!

Odpoveď je opäť šalamúnska. Na prvý pohľad je vecne správna, ale úplne obchádza podstatu otázky. Je logické a korektné, že vláda si zriaďuje fakultatívne poradné orgány (len) na dobu svojej existencie. Je ale otázkou priorít nasledujúcej vlády, či ich existenciu obnoví, alebo nie.

V prípade Úradu splnomocnenca, na ktorý som sa pýtal, tak nová vláda Roberta Fica neurobila, čo sa fakticky rovná zrušeniu tohto úradu.

Požadovaný dokument som od pána ministra nezískal.

Túto odpoveď pána ministra Žigu, uvedenú pod b. 11, nielenže nepovažujem za neuspokojivú a žiadam o nej hlasovať, ale považujem ju za evidentnú snahu vyhnúť sa konkrétnym odpovediam a tým aj za zneváženie kontrolnej funkcie parlamentu voči vláde. Len na dokreslenie si dovolím odcitovať poslednú vetu z odpovede pána ministra, ktorá v kontexte zdrvujúcej dvojdňovej rozpravy o inkriminovanom návrhu novely vodného zákona pôsobí v štýle „kouzla nechteného“, cit.: „O záujme a snahe Ministerstva životného prostredia SR zabezpečovať zvýšenú ochranu vôd a napĺňať environmentálne ciele svedčí aj úprava ustanovení v návrhu novely vodného zákona, ktorý je tohto času predložený na rokovanie NR SR“.