Lesy sú vec verejná a otázka existenčná

V návrhu novely zákona o lesoch, v prípade ktorého mám tu česť byť jedným z predkladateľov, sa venujeme len trom z mnohých okruhov problémov, ktoré trápia naše lesy a všetkých tých, ktorí/ktoré k nim majú pozitívny vzťah: či už viac úžitkový, alebo viac emocionálny, či takpovediac duchovný.

Všetky tieto tri okruhy problémov si priam volajú po riešení. Naša legislatívna iniciatíva, aj v prípade ak bude úspešná, nezmení zo dňa na deň situáciu v slovenských lesoch, ale prichádzame s ňou v presvedčení, že môže naštartovať pozitívne procesy a zmeny, ktoré našim lesom naozaj pomôžu.

Na tom, že budeme podporovať výberkový spôsob hospodárenia v hospodárskych lesoch sme sa zhodli po návšteve takto obhospodarovaných a  priam vzorových smolníckych lesov pod taktovkou pána lesníka Alcnauera a jeho nasledovníkov. Nie náhodou sú pod naším návrhom zákona podpísaní práve účastníci poslaneckého výjazdu do týchto lesov, ktorý sa uskutočnil v máji t.r.

V dôvodovej správe k novele zákona o lesoch, ktorú predkladáme, sa odvolávame okrem iného na troch pánov profesorov: Zachara, Papánka a Čabouna.

Práce profesora Zachara sme na vysokej škole používali namiesto učebníc a myšlienky či informácie z nich som často používal v mojich prvých štúdiách i polemikách s názorovými oponentmi. Veľká časť z nich sa venuje najmä niektorým z tzv. mimoprodukčným funkcií lesa: vodozádržnej/protipovodňovej,  protieróznej a ekologickej.

Pán profesor Čaboun podrobne kategorizoval jednotlivé funkcie lesa a naučil nás, že tých dôležitých funkcií vo vzťahu k sebe samému, ako aj vo vzťahu k nám, ľuďom, plní les nielen niekoľko, ale niekoľko desiatok. Navyše nás upozornil na skutočnosť, že pojem „mimoprodukčný/á/é“, môže  v niekom evokovať zdanie, že ide o niečo neuchopiteľné, abstraktné, a teda v praktickom živote málo využiteľné. Zaviedol preto ako vhodnejší pojem slovné spojenie: „komplexná hodnota lesa“.

Ale oči, čo sa týka spomínaných funkcií a hodnôt lesa mi však otvorili najmä práce profesora Papánka, ktorý už pred niekoľkými desaťročiami definoval formulku, podľa ktorej tieto mimoprodukčné, verejnoprospešné či celospoločenské funkcie sú pre spoločnosť minimálne trojnásobne dôležitejšie, ako len samotná produkcia dreva.  Môžeme sa sporiť o to, že nie je les ako les, a preto nie všade bude táto formulka bez výnimky platiť rovnako. Ale nepamätám si, že by niekto bol jej platnosť vo všeobecnosti spochybnil.Dlhé roky akceptujeme postulát o tom, že mimoprodukčné funkcie lesa sú pre spoločnosť dôležité, by dôležitejšie, ako produkcia dreva, ale v skutočnosti máme naďalej sklony chápať les len ako fabriku na drevo a navyše ešte aj plačeme, že výmera lesov ochranných a lesov osobitného určenie, pri ktorých už z názvu vyplýva, že funkcie, ktoré plnia sú nie v prvom rade drevoprodukčné, je na Slovensku údajne príliš vysoká. Inými slovami, že kvôli funkciám, službám  či hodnotám lesa, ktoré sú dôležitejšie by sme mali obmedzovať rýdzo utilitárne funkcie a produkty lesa, ktorú sú v porovnaní s tými predchádzajúcimi menej dôležité. Každý štát, ktorý o sebe tvrdí, že je dobrý hospodár, by sa takto mal správať: teda preferovať to, čo je pre spoločnosť významnejšie, dôležitejšie, nenahraditeľnejšie na úkor toho, čo je menej významné, menej dôležité a aspoň do istej miery nahraditeľné.

V čom je teda problém?

Príčin, prečo tomu tak nie je, je viacero. V prvom rade vo vzťahu k prírodným zdrojom a ekosystémovým službám náš štát dobrý hospodár nie je. Prečo: lebo funguje takpovediac zo dňa na deň bez reálnej stredno- a dlhodobej vízie. Alebo inak povedané, nemá receptory na to, aby dokázal vnímať a oceniť veci, ktoré sú subtílnejšie, viac skryté a na rozdiel od bezprostredne speňažiteľných produktov prírody neprinášajúce okamžitý a na prvý pohľad ľahko viditeľný ekonomický profit.

Preto je treba zapojiť aj spomínané mimoprodukčné funkcie a ekosystémové služby do kontextu hospodárskeho uvažovania a hodnotenia.

Prvým krokom k tomu chce byť nami navrhovaný zákon, ktorý pre to vytvorí základný legislatívny rámec.