Lesníci a ochranári sú „odsúdení“ na strategickú spoluprácu

Bratislava, 7. 12. 2015 - Ochranárstvo a lesníctvo sa na Slovensku často vnímajú ako dve protirečivé, niekedy až nezmieriteľné profesie či prístupy k prírode lesov a lesnej krajine. Toto vnímanie dlhodobo posilňujú rôzne kauzy, z ktorých najvypuklejší bol (a je) prípad tzv. „obnovy Tatier“ po veternej smršti v novembri 2004. Zdá sa ale, že aj na tomto fronte môže dôjsť k dôležitým zmenám. Hlasy volajúce po spolupráci lesníkov a ochranárov sú síce zatiaľ osamelé a prepočuté, no postupne ich pribúda. Okrem iného poukazujú na spoločné strategické záujmy (aj na spoločných nepriateľov) oboch zmienených skupín, zaoberajúcich sa lesom i nelesnou krajinou. Jedným z takýchto fenoménov je aj bezprostredný vzťah medzi lesom, krajinou a meniacou sa klímou, o ktorej práve rokujú účastníci a účastníčky klimatického summitu OSN v Paríži.

Najnovšie zazneli veľmi jasne na prednáškovo-diskusnom podujatí Deň lesa a krajiny v parlamente v piatok 4. 12. 2015 na pôde NR SR, ktoré iniciovali poslanci NR SR Ján Mičovský a Mikuláš Huba. Zúčastnilo sa na ňom niekoľko desiatok lesníkov, ochranárov, krajinárov a ľudí ďalších profesií z oblasti životného prostredia a lesného hospodárstva, ako aj niekoľko poslancov a poslankýň Národnej rady. Záštitu nad touto unikátnou akciou prevzala podpredsedníčka NR SR Erika Jurinová.

V prvej časti podujatia Večne spievajú lesy sa diskutovalo o prírode blízkom lesnom hospodárení a hľadaní rozumného využívania lesov, v nadväznosti na sedemstoročnú históriu lesníctva na Slovensku. Členmi panelu v tejto časti boli Ladislav Alcnauer, Michal Tomčík, Igor Morong, Ján Topercer, Mikuláš Huba a Ján Mičovský

Diskusia v druhej časti Krajina je vzácny dar sa zamerala na Európsky dohovor o krajine, ktorý Rada Európy prijala pred 15 a Slovensko pred 10 rokmi. Podľa dohovoru máme ako vzácny a krehký dar chrániť, opatrovať a regenerovať všetky typy krajiny: od tých najvzácnejších až po tie najvšednejšie. Ako panelisti a panelistky sa v tejto časti podujatia predstavili Mária Kozová, Anna Dobrucká, Martina B. Paulíková, Ján Mičovský a Mikuláš Huba.

Vyjadrenia niektorých účastníkov a účastníčok diskusného panela ako aj z pléna:

„Bojová hranica medzi lesníkmi a ochranármi signalizuje nepochopenie podstaty. Plnohodnotné využívanie darov lesa, medzi ktorými drevu určite nepatrí miesto prvoradé, je nemysliteľné bez prírode blízkeho hospodárenia. Naplnením jeho podstaty je výberkový hospodársky spôsob, spôsob ktorý dáva odpovede na základné ekologické, ekonomické a sociálne otázky, ktoré stoja nielen pred lesníkmi. V tomto zmysle bolo sformulované Lesnícke slovo pre 21. storočie, dokument, ktorý bol na Dni lesa a krajiny predstavený verejnosti,“ povedal lesník a poslanec NR SR Ján Mičovský.

„V kontexte práve prebiehajúceho klimatického summitu OSN chcem upozorniť aj na to, ako sú les a krajina tesne prepojené s klímou. Globálna zmena klímy a jej prejavy majú a stále viac budú mať vplyv aj na naše lesy a krajinu. Na druhej strane práve vitálna lesná i nelesná krajina má rozhodujúci význam pri tlmení očakávaných katastrofických dopadov meniacej sa klímy. Ak sa majú takéto lesy a krajina zachovať, sú lesníci, ochranári, ekológovia a krajinári „odsúdení“ na strategickú spoluprácu, bez ohľadu na všetky prirodzené i umelo vyvolávané rozdiely medzi nimi. Táto téma je veľkou výzvou aj pre budúcu slovenskú vládu a parlament,“ povedal geograf, environmentalista a poslanec NR SR Mikuláš Huba.

„Z výskumov v Tichej doline vyplýva, že neťažené vetrové polomy majú veľký prírodoochranný význam a poskytujú hniezdiská, úkryty a iné vhodné biotopy mnohým druhom vtákov aj iných živočíchov. Rozrôzňujú a zmnožujú aj ich potravné zdroje, v rovnorodých tatranských lesoch dosť obmedzené. Pritom – tým, že sa tam neťaží drevo – nepoškodzuje sa pôvodné rastlinstvo, pôda, hydrosféra ani miestna klíma a podporuje sa prirodzené zmladenie. Takže tí, ktorí v tom vidia „zánik“ biotopu smrečín, pre zlámané stromy nevidia les. Les pružný, silný, schopný zo svojich biologických dedičstiev prírodným výberom a sukcesiou vyvinúť aj pre nás účinný a úsporný vejár adaptácií na zmeny klímy,“ povedal popredný odborník na problematiku prírodných lesov Ján Topercer.

„Európsky dohovor o krajine (EDoK) nadobudol na Slovensku účinnosť 1. decembra 2005. Za desať rokov jeho účinnosti sa na regionálnej a miestnej úrovni realizovali stovky iniciatívnych krajinárskych aktivít. Od roku 2010 vyhlasuje Ministerstvo životného prostredia SR každé dva roky súťaž o Cenu Slovenskej republiky za krajinu. Čo však stále chýba, je inštitucionálne zabezpečenie a koordinácia uplatňovania požiadaviek EDoK s ostatnými medzinárodnými záväzkami, týkajúcimi sa krajiny. Pre udržateľné spravovanie všetkých typov krajiny veľmi chýba zákon o starostlivosti o krajinu, typológia krajiny Slovenska, prepojenie požiadaviek dohovoru na procesy posudzovania vplyvov na životné prostredie a zdravie ľudí a tiež praktické uplatňovanie pojmu cieľovej kvality krajiny. To sú niektoré z pretrvávajúcich deficitov v starostlivosti o našu krajinu a pri implementácii EDoK,“ povedala prof. Mária Kozová, medzinárodne uznávaná odborníčka na problematiku krajiny, krajinnej ekológie a krajinného plánovania.

„Domnievam sa, je najvyšší čas opäť ponímať, uznať a rešpektovať krajinu ako dedičstvo, pestovať a zveľaďovať dedovizeň. Tak to bolo prirodzené odjakživa... I podľa Európskeho dohovoru o krajine „je krajina základnou súčasťou európskeho prírodného a kultúrneho dedičstva, (...) prispieva k vytváraniu miestnych kultúr“. Inak povedané: Charakter ľudskej kultúry sa odvíja od charakteru krajiny, ku ktorej ľudia prináležia a ktorá prináleží ľuďom. Synergický účinok pôsobenia prírodného a kultúrneho dedičstva krajiny na ľudí vyjadruje český termín krajinné dědictví. Nesie v sebe aj nehmotnú stránku javu dedičstva ... a vzťah ľudí k dedičstvu,“ povedala Zora Myslivcová zo Združenia Borová hora vo Zvolene.

„V dedine Slatinka si uvedomujeme svoju zodpovednosť za krajinu, kde žijeme, o to viac, že nám ju chce zobrať štát kvôli nepotrebnej priehrade. Vidíme na svojich životoch, že čiary na mape dokážu zobrať obyvateľom nielen dedinu, krajinu okolo, ale aj životy. Preto by mali byť plány na zásahy do akejkoľvek krajiny sprevádzané dôkladným zvažovaním za a proti. Aby sme sa nemuseli hanbiť za svoje činy alebo za svoju nečinnosť, pretože tie zostanú napísané v krajine ako v knihe,“ povedala známa ochranárska aktivistka zo Združenia Slatinka Martina Barancová Paulíková.

Prílohy: 

Pozn.: Prvá výzva je zo súčasností, druhá má už 11 rokov, ale obe sú aktuálne. 

1. Lesnícke slovo pre 21. storočie (úryvok)

2. Memorandum k spolupráci pri záchrane a obnove slovenských lesov

Ďalšie informácie:

Mikuláš Huba – mikulas_huba@nrsr.sk

Ján Mičovský – jan_micovsky@nrsr.sk

Mária Kozová – maria.kozova@gmail.com

Martina Barancová Paulíková – paulikova@changenet.sk

Ján Topercer – jano.topercer@gmail.com