Land-Urbia 2014 (Úvodné slovo garanta na Konferencii s medzinárodnou účasťou)

Podobne ako pred rokom, aj teraz chcem v prvom rade oceniť neúnavnosť organizátorov a organizátoriek tohto podujatia, ktorí/ktoré to napriek všetkým problémom a prekážkam nevzdali a vďaka tomu sa tu môžeme opäť stretnúť a porozprávať.

Rád by som  ocenil aj to, že v centre našej pozornosti bude  ochrana celospoločenských záujmov a hodnôt, ochrana a tvorba verejných priestoroch, zachovanie ich identity či genia loci a pod. To samo o sebe v dnešnom čase nadvlády  rôznych  individuálnych, skupinových, úzko rezortných, straníckych, lobistických a iných partikulárnych záujmov nie je vôbec samozrejmé.

Vysoko hodnotím aj skutočnosť, že leitmotívom tohto podujatia sú verejné priestranstvá a ich identita, resp. ich význam pre identitu širšieho priestoru, onen ťažko definovateľný, ale v mnohom podstatný duch miesta, ktorý sa tak ťažko tvorí a tak ľahko stráca... Na jednej strane sa máme venovať teoretickým, filozofickým, estetickým či axiologickým aspektom identity priestorov, ktoré používame, a na druhej strane konkrétnym príkladom ich pochopenia, záchrany a citlivého zhodnotenia pri tvorbe súčasného a budúceho obytného, pracovného či rekreačného prostredia. Lebo verejné priestory a priestranstvá  sú nielen objektom hodným nášho záujmu a každodennej starostlivosti, ale aj neustálym vývojovým procesom. A je tragédiou, že ten vývoj často nie je vývojom k niečomu lepšiemu, hodnotnejšiemu, kvalitnejšiemu, ale práve naopak.

Hodnoty verejných priestorov či priestranstiev, vrátane ich identity, o ktoré každodenne prichádzame, zväčša bez toho, aby sme ich nahrádzali priestormi novými - plnohodnotnými - sú práve takýmito výsostne celospoločenskými hodnotami a ich ochrana a rozumný, citlivý, dlhodobo udržateľný manažment  by mali patriť k našim prvoradým celospoločenským záujmom.

Na to, aby sa tak stalo, je potrebná  celospoločenská vôľa, vôľa príslušnej komunity, vôľa občanov, a najmä ich volených zástupcov a všetkých tých, ktorí o verejných priestoroch a priestranstvách, o ich podobe a fungovaní reálne rozhodujú.

Rámec rozhodnutiam o tom, ako budú verejné priestory v našich sídlach ale aj voľná krajina, ako verejnú priestor v širšom zmysle slova, vyzerať a fungovať, vytvárajú právne normy: od medzinárodných dohovorov a rámcových smerníc,  cez zákony a podzákonné normy až po všeobecne záväzné nariadenia, územné plány a ďalšie regulatívy. Preto je veľmi dobré, že v úvode tohto podujatia by sme mali získať predstavu o aktuálnom stave rozpracovanosti novej legislatívy, ktorá bude mať významný dosah aj na ochranu a tvorbu verejných priestorov i priestranstiev v užšom i širšom zmysle.

Dôležitosť tomuto roku, a to i v kontexte témy tohto podujatia, dodáva nielen troje volieb, pričom tento volebný minimaratón vyvrcholí v novembri práve voľbami komunálnymi, ktoré sú v vzťahu k našej téme najdôležitejšie, ale aj skutočnosť, že v tomto roku sa definitívne rozhodne o podobe operačných programov, v rámci ktorých bude Slovensko v nasledujúcich siedmich rokoch čerpať a využívať prostriedky z fondov EÚ. Je to, po mnohých zlých skúsenostiach z nedávnej minulosti, veľmi vážna výzva robiť veci lepšie. Nedopustiť, aby pre našu chamtivosť, nekultúrnosť, nevzdelanosť a ďalšie necnosti napáchali tieto potenciálne veľmi vzácne a užitočné zdroje viac škody, ako osohu.

Termín konania Land-Urbie práve po dvoch významných dátumoch - po Medzinárodnom dni pamiatok (18. apríl) a Dni Zeme (22. apríl) je taktiež symbolický. Možno by nebolo od veci si v tejto súvislosti pripomenúť, že nielen objekty a priestory vyhlásené za národné kultúrne pamiatky, alebo inak formálne chránené,  ale aj formálne nechránené verejné priestory a priestranstvá, ako aj verejne prístupná prírodná  a kultúrna krajina ako celok sú dôležitou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva, alebo ak chcete: naším rodinným striebrom. A to, ako s verejnými priestormi a priestranstvami zaobchádzame, to, či pri ich premenách pamätáme na ich identitu, na ich ducha či dušu, nastavuje zrkadlo našej kultúrnej, vzdelanostnej a etickej vyspelosti. To, čo sa nám podarí z týchto spoločných hodnôt zachrániť a zveľadiť  pre ďalšie generácie, bude naším príspevkom do zhmotnených dejín civilizácie. To, čo zničíme, bude naším smrteľným hriechom.

Mikuláš Huba, Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Geografický ústav SAV a Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v SR