Land-Urbia 2013 – Úvodné vystúpenie na konferencii s medzinárodnou účasťou, Nitra, 18. – 21. 4. 2013

Som rád, že sa toto podujatie koná, že sa koná práve v tomto čase, a najmä, že má také obsahové zameranie i personálne obsadenie, aké má.

Na organizátoroch a organizátorkách tohtoročnej Land-Urbie  oceňujem okrem iného to, že im ide v prvom rade o ochranu celospoločenských záujmov a hodnôt. To samo o sebe v dnešnom čase nadvlády rôznych  individuálnych, skupinových, úzko rezortných, lobistických a iných partikulárnych záujmov nie je vôbec samozrejmé. Ale chcem vyzdvihnúť aj to, že sa do prípravy tohto podujatia pustili takpovediac s holými rukami, len na základe hlbokého presvedčenia, že niečo podobné je v tejto chvíli potrebné, ba nevyhnutné.

Pripomína mi to iné dobrovoľnícke aktivity na záchranu hodnôt  krajiny spred mnohých rokov ba desaťročí. Za všetky si dovolím spomenúť aspoň záchranu padajúceho kláštora v pútnickej Marianke, ktorá sa začala práve pred štvrťstoročím - v apríli 1988, obnovu areálu mlynov a píly v Kvačianskej doline, či rekonštrukciu Čiernohronskej úzkorozchodnej lesnej železničky, ktorá si čoskoro pripomenie 30. jubileum prvej brigády.

Hodnoty krajiny, vrátane jej identity, ktoré nám miznú pred očami ako sneh na jarnom slnku, sú práve takýmito výsostne celospoločenskými hodnotami a ich ochrana a rozumný, citlivý, dlhodobo udržateľný manažment  by mali patriť k našim prvoradým celospoločenským záujmom.

Na to, aby sa tak stalo, je potrebná  celospoločenská vôľa, vôľa občanov, a najmä ich volených zástupcov a všetkých tých, ktorí o krajine, jej podobe a fungovaní reálne rozhodujú.

Občas, aj keď len veľmi ojedinele, sa medzi našimi najvyššími predstaviteľmi objavila osobnosť, ktorá pochopila význam krajiny a jej identity pre formovanie povedomia spoločnosti i národnej hrdosti. Václav Havel - v posledných dňoch svojho prezidentovania - verejne vyhlásil, že zachovanie tradičnej tváre našej krajiny by malo byť naším najvyšším strategickým záujmom, ešte vyšším, ako členstvo v Európskej únii či v NATO.

Rámec rozhodnutiam o tom, ako bude naša krajina vyzerať a fungovať, vytvárajú právne normy: od medzinárodných dohovorov a rámcových smerníc,  cez zákony a podzákonné normy až po všeobecne záväzné nariadenia, územné plány a ďalšie regulatívy. Preto je veľmi dobré, že v úvode tohto podujatia by sme mali získať predstavu o aktuálnom stave rozpracovanosti novej legislatívy, ktorá bude mať významný dosah na krajinu.

Vysoko hodnotím aj skutočnosť, že leitmotívom tohto podujatia je identita krajiny, onen ťažko definovateľný, ale podstatný duch či duša miesta, Genius loci. Na jednej strane sa máme venovať teoretickým, filozofickým, estetickým či axiologickým aspektom identity krajiny, na druhej strane konkrétnym príkladom jej pochopenia, záchrany a citlivého zhodnotenia pri tvorbe súčasnej a budúcej krajiny. Lebo krajina je nielen objekt hodný nášho záujmu a každodennej starostlivosti, ale aj neustály vývojový proces. A je tragédiou, že ten vývoj často nie je vývojom k niečomu lepšiemu, hodnotnejšiemu, kvalitnejšiemu, ale práve naopak.

Symbolický je aj termín konania Land-Urbie práve v čase medzi Medzinárodným dňom pamiatok (18. apríl) a Dňom Zeme (22. apríl). Nielen vyhlásené národné kultúrne pamiatky zapísané v štátnom zozname, ale aj formálne nechránená kultúrna krajina ako celok je súčasťou nášho kultúrneho dedičstva, alebo ak chcete: naším rodinným striebrom. A to, ako s krajinou zaobchádzame, nastavuje zrkadlo našej kultúrnej, vzdelanostnej a etickej vyspelosti. To, čo sa nám podarí z hodnôt našej krajiny zachrániť pre ďalšie generácie, bude naším príspevkom do zhmotnených dejín civilizácie i do pokladnice Matky Zeme. To, čo zničíme, bude naším smrteľným hriechom a uľpie na nás ako znamenie Kainovo.

Mikuláš Huba

Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie

Geografický ústav SAV

Spoločnosť pre trvalo udržateľný život