Kultúra smrti

Najskôr ma slovné spojenie KULTÚRA SMRTI - najmä keď ho vlani v jeseni prvý raz použili slovenskí páni biskupi - šokovalo. Ale postupne som mu "prišiel na chuť". Len ja toto slovné spojenie chápem inak. Myslím si, že je veľmi výstižné, keď ho použijeme na označenie toho, to sa deje v Tatranskej Lomnici, v okolí Skalnatého plesa, na Štrbskom Plese, v Jasnej a na Chopku, na Donovaloch, v slovenských smrekových lesoch, v bratislavskom Starom Meste, s priemyselným a iným dedičstvom, na Kolibe i s ostatnou zeleňou vo voľnej krajine... Ale aj na to, čo sa ešte len chystá v Tatrách, Roháčoch, Nízkych Tatrách (ZOH ai.), na bratislavskom Podhradí a na pravom brehu Dunaja, na Devíne, v Detve, Kremnici, Jahodnej pri Košiciach, v centre Trenčína, v Zlatých Moravciach, na Hornej Nitre a na stovkách iných miest na celom Slovensku. Áno, je to presné, zavládla u nás KULTÚRA SMRTI a táto vláda ju, žiaľ,  masívne podporuje.

M. Huba