Kristína Medalová: Prečo budem v sobotu voliť svojho otca

Predstavte si, že niekto z Vašich príbuzných kandiduje do parlamentu. Ako zareagujete? Budete ho búrlivo propagovať medzi známymi? Budete sa báť, čo povie okolie? Budete mu optimisticky vlievať nádeje? Budete ho držať pri zemi? Budete pasívne čakať, čo sa stane? Ja som svoj postoj vyjadrila tu. Pre seba, pre svoju rodinu, no najmä pre vás všetkých.

Môj otec, Richard Medal, kandiduje do parlamentu.
Hoci nie je politik, právnik ani ekonóm, nie je z tých, čo bezmocne lamentujú: „nie je koho voliť“.
Nebojí sa svojej moci posúvať svet ďalej - má odvahu veriť snom.

Svojho otca poznám už celý život.
Výnimočne schopný človek pevnej vôle.
Znalý byrokracie podnikania i každodennosti.
A pre rámec týchto volieb.
Obyčajný človek popri svojej odbornosti.

Môj otec, Richard Medal, kandiduje vo voľbách.
Zvažovala som, ako šíriť túto správu ďalej. „Voľte môjho otca?“ – vnucovanie mi naháňalo strach.
Vysvetlím teda, prečo chcem veriť, hoci nádeje sú malé.
Nezištné dôvody. Morálka. Kompetencia. Nekonformita.
Človek, ktorý nerobí podvody. Nepozná slovo „zahálka“.
Nielen kritik, ale i hľadač praktických riešení.
Jeho motiváciou nie je obálka.
S vierou, že politika môže prejsť vzkriesením a poslanci nemusia byť šachové figúrky strany, opusťme dogmy, prekročme brány rigidity voľme nezávislosť a slobodné myslenie voľme schopnosť povedať áno aj nie.

V sobotu budem vo voľbách voliť svojho otca.
Nie so slepotou príbuznosti, nie za každú cenu...
Budem voliť podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.
Chcem žiť na Slovensku a chcem zmenu.
A chcem sa naďalej hrdo hlásiť k menu – Richard Medal...