Klimatická dohoda z Paríža: výzva pre celý svet (vrátane Slovenska)

Bratislava, 14. 12. 2015 - Dopady globálnej zmeny klímy významne ovplyvňujú súčasné a budúce dianie v prírode i v ľudskej spoločnosti. Stále väčšiemu počtu ľudí (vrátane časti významných politikov) začína byť jasné, že máme do činenia nielen so samotným otepľovaním zemskej atmosféry, ale aj s celou kaskádou pozvoľných a stále častejšie aj náhlych nelineárnych zmien v klimatickom i ďalších interagujúcich systémoch planéty s ťažko predvídateľnými následkami. Odhliadnuc od pochmúrnych varovaní časti vedcov, že bod zlomu sme už prekonali a šancu na záchranu sme už premárnili, mali by sme sa aspoň pokúsiť urobiť všetko, čo je v ľudských silách, na odvrátenie katastrofy.

Napriek tomu mnohé vlády, vrátane slovenskej, nielenže nerobia dosť akútnych i preventívnych krokov správnym smerom, ale práve naopak, cestu ku katastrofe urýchľujú. Spomeňme aspoň dotovanú ťažbu a energetické využívanie toxického uhlia na hornej Nitre, podporu najväčších znečisťovateľov ovzdušia, umelé udržiavanie surovinovo a energeticky náročných výrob pri živote, neudržateľné prístupy k využívaniu obnoviteľných zdrojov, absentujúcu podporu nízkouhlíkovej dopravy, rozširovanie výroby automobilov, zastarané prístupy k manažmentu vody, pôdy, lesov i celej krajiny, takmer úplná absencia adaptačných opatrení, nereagovanie na varovania, výzvy a odporúčania odbornej komunity i občianskej spoločnosti a pod.

Našťastie, aj na Slovensku sme svedkami (aj) pozitívnych aktivít a snáh na rôznych úrovniach. Tieto sú však skôr „plávaním proti prúdu“, čo sa nezmení, dokiaľ bude absentovať komplex systémových opatrení na podporu smerovania žiaducim smerom.

Vyzývame preto najmä predstaviteľov zákonodarnej a výkonnej moci, aby začali informovane, systematicky a efektívne konať. A to nielen v reakcii na nepriaznivé dopady zmeny klímy, ale najmä pri prevencii jej prehlbovania, plánovanej cielenej adaptácii a pri zmieňovaní negatívnych dôsledkov na ľudí, spoločnosť a celú krajinu. Musí to byť proces založený na jasnej vízii, stratégii, medzisektorovej a medziúrovňovej harmonizácii postupov a podporený dostatočnými ľudskými, informačnými a finančnými zdrojmi. Táto výzva je dvojnásobne aktuálna tvárou v tvár roku 2016, kedy Slovensko čakajú parlamentné voľby a predsedníctvo v Rade EÚ.

V sobotu 12. 12. vo večerných hodinách v Paríži 195 štátov schválilo celosvetovú dohodu o znižovaní emisií skleníkových plynov. Stalo sa tak na záver Konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COP 21). Znenie dohody, osobitne ambicióznosť a záväznosť stanovených cieľov a vymáhateľnosť ich plnenia sa očakávali s veľkým napätím. Viacerí komentátori označujú výsledok parížskej konferencie za prelomový. Ale či takým naozaj bude, ukáže až realita. Parížska dohoda má za cieľ obmedziť nárast globálnej teploty na menej ako dva stupne Celzia od začiatku industriálnej éry (pričom o jeden stupeň sa už oteplilo) a poskytovať najmenej 100 miliárd dolárov ročne na pomoc rozvíjajúcim sa krajinám. Zavádza sa aj päťročný cyklus posudzovania záväzkov jednotlivých štátov v oblasti produkcie emisií skleníkových plynov. Čo dosiaľ chýba, to sú konkrétne a efektívne vymáhateľné ciele v krátkodobých a strednodobých časových horizontoch. Inými slovami, vieme, čo je treba urobiť do roku 2100, ale nechceme urobiť všetko potrebné dnes a zajtra v naivnej nádeji, že to neskôr urobí niekto iný.

Parížska dohoda sa venuje nielen problematike znižovania emisií skleníkových plynov (mitigácii), ale aj prispôsobeniu sa na negatívne dopady zmeny klímy (adaptácii). Znamená to, že jednotlivé štáty by si mali stanoviť ciele aj v oblasti adaptácie, lebo len tak je možné posilniť odolnosť a znížiť zraniteľnosť svojho územia, prírodnej a kultúrnej krajiny a následne zabezpečiť kvalitu a udržateľnosť života do budúcnosti. V roku 2013 vláda SR prijala Stratégiu adaptácie na nepriaznivé dopady zmeny klímy, avšak jej uplatňovanie v praxi je nedostatočné, nakoľko chýba akčný plán a časový harmonogram či monitoring plnenia.

Pre EÚ a jej členské štáty Parížsky dohovor predpokladá koniec závislosti od fosílnych palív, zvýšenie energetickej efektívnosti/účinnosti minimálne o 40 % a urýchlenie prechodu na obnoviteľné zdroje energie. Bude to o. i. znamenať koniec dotácií na využívanie fosílnych palív, ako aj zavedenie environmentálnej daňovej reformy v jednotlivých štátoch i v medzinárodnom meradle.

Prvé reakcie z prostredia medzinárodnej environmentálnej komunity:

Mikael Karlsson, prezident Európskeho environmentálneho bureau (EEB), komentoval výsledok COP 21 takto: "Tato globálna dohoda predstavuje historický prielom. Svetoví lídri si dnes začínajú uvedomovať to, čo občianska spoločnosť a vedci hovoria už dlho, a to, že súčasné ciele a opatrenia nie sú ani zďaleka dostačujúce. Ale zatiaľ čo zmluva stanovuje ambiciózny cieľ udržať otepľovanie výrazne pod 2 ° C a pokračovať v úsilí o dosiahnutie zníženia pod 1,5 ° C, konkrétne záväzky na zníženie emisií sú nápadne neambiciózne až vágne.“

Jiří Dlouhý, predseda Společnosti pro trvale udržitelný život v ČR vyslovuje nádej, že dosiahnutá dohoda „povedie k tvorbe energetických koalícií, ako aj k tomu, aby EÚ aktualizovala a sprísnila svoje záväzky na zníženie emisií a aby v tomto duchu pôsobila celosvetovo. Európa musí prijať nevyhnutné investičné rozhodnutia s cieľom zaistiť splnenie cieľov EÚ pre rok 2020 a dosiahnuť dlhodobý cieľ udržať globálne otepľovanie na 1,5 stupni Celzia. Na to je treba, aby Európska komisia predložila potrebné legislatívne návrhy, ktoré zabezpečia zvýšenie energetickej účinnosti a rozumné využívanie obnoviteľných zdrojov. Členské štáty EÚ musia dôkladne zrevidovať svoje právne predpisy, týkajúce sa energetickej účinnosti. Dodržiavanie týchto predpisov musí EK nekompromisne vyžadovať.“

Dolupodpísaní členovia a členky neformálnej platformy Slovenský ochranársky snem (S-O-S) sme v procese dosahovania cieľov a plnenia záväzkov z Paríža pripravení ponúknuť odbornú pomoc, ako aj podporu pri zapájaní verejnosti do tvorby a implementácie prijatých opatrení. Náš prínos vidíme najmä v podpore informovanosti a lepšieho využívania pro-klimatických prístupov v praxi, napr. prirodzených adaptačných procesov v prírode, zelenej infraštruktúry, udržateľnej dopravy, integrovaného manažmentu povodí i krajiny, ako aj celkového zvyšovania verejného povedomia o tejto problematike.

Podpísaní členovia a členky S-O-S:

prof. RNDr. Mikuláš Huba, PhD.

Ing. Martina Barancová Paulíková

Ing. Dušan Bevilaqua, PhD.

Ing. Martin Fecko

Ing. Zuzana Hudeková, PhD.

prof. RNDr. Vladimír Ira, CSc.

RNDr. Ján Kadlečík

Ing. Ľubica Kolková

prof. RNDr. Mária Kozová, CSc.

doc. Zuzana Kronerová

doc. RNDr. Ľubica Lacinová, DrSc.

Ing. Daniel Lešinský, PhD.

Ing. Milan Lichý

doc. MUDr. Branislav Líška, CSc.

MUDr. Juraj Mesík

Dr.h.c., prof. RNDr. László Miklós, DrSc.

Mgr. Vladimír Mokráň

prof. Juraj Nvota

doc. Ing. arch. Henrich Pifko, PhD.

Mgr. David Ručka

RNDr. Mgr. Ján Szőllős, CSc.

RNDr. Jozef Šibík, PhD.

prom. biol. Pavel Šremer

RNDr. Andrej Šteiner

Ing. Ján Topercer, CSc.

Ing. Ľubica Trubíniová

RNDr. Marcel Uhrin, PhD.

RNDr. Anna Zemanová

Pavol Ziman

Pre viac info kontaktujte:

• Jiří Dlouhý, predseda Společnosti pro udržitelný život (ČR) - +420 724 698 016
• Mikael Karlssson, prezident EEB - +46 70 316 2722
• Mikuláš Huba, čestný predseda Spoločnosti pre trvalo udržateľný život v SR - mikulas.huba@savba.sk
• Andrej Šteiner, riaditeľ Karpatského rozvojového inštitútu - steiner@kri.sk‎
• Mária Kozová, Slovenská asociácia pre krajinnú ekológiu - maria.kozova@gmail.com
• Zuzana Hudeková, odborníčka na adaptačné opatrenia - zhudekova@yahoo.com
• Ján Topercer, biológ a ekológ - jano.topercer@gmail.com