Keby politici viac počúvali odborníkov, vyzeralo by Slovensko inak

V tomto roku si pripomenieme 30 rokov od vzniku Bratislavy/nahlas, kriticko-konštruktívnej publikácie ochranárov a nezávislých odborníkov. Aj tí a tie, ktorým ešte Bratislava/nahlas niečo hovorí, žijú v presvedčení, že išlo "len" o kritiku hriechov vtedajšieho režimu. Ale Bratislava/nahlas nielen analyzovala a kritizovala, ale aj navrhovala. A tých návrhov bolo okolo 300. Nadväzovali na seba a predstavovali víziu toho, ako by mala vyzerať udržateľná Bratislava ba celé Slovensko. Keby bola  moc tieto návrhy brala vážne, mohlo to tu fungovať i vyzerať podstatne lepšie.

V tom istom čase vznikla aj Súhrnná prognóza  vývoja Československa, ktorá upozorňovala i na neudržateľnosť orientácie Slovenska na ťažký priemysel. Expertíza tímu expertov bola podložená stovkami analýz. Napriek ich záverom, Slovensko aj 30 rokov po... viac-menej zotrváva v slepej uličke dávno prekonaného  industrializmu.   

Začiatkom roku 1990 nová vláda iniciovala vznik odborných komisií na riešenie problematiky Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros (neskôr len VD Gabčíkovo). Ich výsledné odporúčania možno zhrnúť tak, že projekt je treba výrazne ekologizovať. Okrem iného to znamenalo púšťať do starého koryta Dunaja i do ramennej sústavy podstatne viac vody. A tiež zaviesť monitoring dopadov diela na kvalitu vôd i na vývoj dotknutých ekosystémov. Experti dali v mnohom za pravdu autorom návrhu Národného parku Podunajsko z roku 1987. Prvá Mečiarova vláda  si z týchto odporúčaní  ťažkú hlavu nerobila a riešenie zverila do rúk technokratom.  A návrhy desiatok expertov putovali do koša bez toho, že by ich iná skupina odborníkov vecne vyvrátila.

V roku 1998 sa začali práce na celonárodnej stratégii, ktorá u nás nemá obdobu. Nielen šírkou záberu, keďže išlo o Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja SR, ale aj tým, že išlo o aktivitu asi dvestočlenného odborného kolektívu, ktorý sa kreoval v smere zdola nahor. Po viac ako dvojročnej práci túto stratégiu  schválila Vláda SR a následne i NR SR. Tá dokonca s uznesením, že vláda má každoročne predkladať do parlamentu odpočet plnenie stratégie a každý relevantný rozvojový dokument či návrh zákona má obsahovať doložku zlučiteľnosti s NS TUR. Vláda uznesenie ignoruje, hoci dodnes platí. Príznačný "prejav uznania" vlády voči parlamentu, ktorému má skladať účty, ale aj voči odborníkom, ktorí stratégiu vytvorili.

Koncom 90-tych rokov sa pripravovala a následne vládou schválila Energetická politika SR. Konštatovalo sa v nej o.i., že jadrové reaktory síce nemôžme odstaviť zo dňa na deň, ale postupne budeme "jadro" utlmovať. Naopak, stále väčší dôraz sa mal klásť na energetické úspory, zvyšovanie energetickej efektívnosti a využívanie obnoviteľných zdrojov vhodným spôsobom. Realita je skôr opačná. Načo boli teda  závery odborníkov, schválené prvou vládou Mikuláša Dzurindu?

Podobný rozpor medzi názormi hydroekológov na jednej strane a praxou je  aj vo sfére vodného hospodárstva, vrátane prevencie vzniku povodní. Neinak je to aj v oblasti lesného hospodárstva, kde nad odborným názorom o dôležitosti komplexných, celospoločenských funkcií lesa dlhodobo víťazí (len) výnosová stránka "lesnej výroby". Odborníci už dlhé roky bijú na poplach a varujú aj pred fatálnymi následkami trvalých záberov úrodnej pôdy. Márne. Akékoľvek investície sú dôležitejšie ako pôda, na ktorej sme existenčne závislí. Na druhej strane kilometre štvorcové devastovaných plôch ležia ladom a hrozia vznikom katastrof zo starých environmentálnych záťaží.

V roku 2002 prebehol proces posudzovania vplyvov úseku diaľnice D1 Turany - Hubová na životné prostredie (EIA). Odborníci v ňom konštatovali, že najvhodnejší variant je tunel Korbeľka. O pár rokov neskôr premiér Fico bez akejkoľvek odbornej diskusie a bez toho, aby sa obnovil proces EIA, rozhodol, že sa bude realizovať iný, tzv. povrchový variant a hneď sa aj začalo vŕtať do vzácnej prírody na pomedzí dvoch národných parkov.

V novembri 2004 postihla Vysoké Tatry víchrica, ktorá zásadne zmenila ich podobu. Vyvolalo to celonárodnú diskusiu. Netvrdím, že všetci odborníci mali na všetko rovnaký názor, ale aspoň na pár zásadných veciach sa zhodli. Napríklad na tom, že tam, kde bol pred víchricou les, má les byť aj v budúcnosti. Alebo na tom, že ubytovacie, dopravné a ďalšie zariadenia  sa majú z Vysokých Tatier čo najviac presunúť do podhoria a má sa tu zachovať liečebno - rehabilitačná funkcia. Napriek tomu je dnešná realita úplne iná.

V rokoch 2008 - 2011 viac ako 12 000 občanov - medzi nimi aj stovky  popredných odborníkov - podpísalo výzvu za záchranu PKO v Bratislave. Reakcia? PKO jednoducho zlikvidovali! 

V roku 2010 bez diskusie a bez ohľadu na protesty odborníkov vtedajší premiér Fico  direktívne rozhodol o zrušení ministerstva životného prostredia. O tri roky neskôr ten istý premiér  vyhlásil, že Slovensko sa bude spolu s Poľskom uchádzať o usporiadanie zimnej olympiády. Názor odborníkov ho opäť nezaujímal. Podobne, ako nezaujímal vtedajšieho ministra životného prostredia, Petra Žigu, keď ochranu krajiny vypustil zo zákona, umožnil rúbať vzácne stromy a pri novele zákona o odpadoch ignoroval požiadavku zaviesť zálohovanie plastových obalov.  

Na prelome rokov 2015 a 2016 126  vedcov a vedkýň podpísalo Výzvu za zmenu vodnej politiky Slovenska. Decízori a ministerskí úradníci ju opäť prepočuli. Signatári výzvy dodnes nedostali relevantnú odpoveď.

A tento trend pokračuje. Napr. pri prehodnocovaní koncepcie využívania hydroenergetického potenciálu (rozumej betónovania) riek, alebo pri ignorovaní stanoviska SAV a množstva ďalších odborníkov na podporu vyhlásenia Národného parku Podunajsko.

Odborné stanoviská sa rešpektujú len vtedy, keď vyhovujú straníckym či osobným záujmom mocných, alebo keď sa za ne postavia desaťtisíce ľudí, či pohrozí Brusel.

Dali by sa vymenovať stovky vedcov, odborníkov, expertov, stanoviská ktorých boli odignorované. Jedným z najväčších omylov a hriechov našich vládnych garnitúr  je plytvanie odborným potenciálom a ochotou vedcov a ďalších odborníkov, ktorí venovali snahe pomôcť tejto krajine státisíce hodín. Som presvedčený, že mladí a talentovaní ľudia odchádzajú zo Slovenska nielen pre mizerné platy, ale aj preto, lebo vidia, že odborný názor sa tu zväčša ignoruje. O tom, ako to urýchlene zmeniť, by sme mali uvažovať spoločne. Lebo súčasný prístup moci k vedcom a ďalším odborníkom je neudržateľný.

Mikuláš Huba (vedecký pracovník, aktivista a zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu) s podporou členov a členiek S-O-S