Neformálne spoločenstvo ochranárov a ochranárok
Archív - Mikuláš Huba, nezávislý poslanec NR SR 2012 - 2016
Tento text bol pôvodne uverejnený na stránke www.obycajniochranari.sk.
Kam smeruje vodná politika na Slovensku? - všetko v jednom o seminári (fotoreportáž + príspevky + tlačová správa)
Redakcia - pondelok, 28. 10. 2013
Vo štvrtok 24. októbra 2013 sa na pôde Národnej rady SR uskutočnil diskusný seminár s názvom Kam smeruje vodná politika na Slovensku?
Seminár otvoril jeho iniciátor a garant, Prof. Mikuláš Huba, predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie: úvodný príspevok.
Následne zazneli základné referáty:
RNDr. Elena Fatulová - zástupkyňa verejnosti v rámci hromadnej pripomienky k novele vodného zákona ( ktorú podporilo vyše 1600 ľudí): Riziká legalizácie vývozu vody zo Slovenska a pohľad na Žitný ostrov
Fatulova_Rizika_legalizacie_vyvozu_vody.ppt (Read-Only)
doc. RNDr. peter Némethy, CSc. - prezident Slovenskej asociácie hydrogeológov: Kam smeruje vodná politika na Slovensku? Žitný ostrov
Nemethy_Zitny_ostrov.ppt (Read-Only)
Miroslav Dragun - predseda OZ NIE ropovodu: Ohrozenie vodných zdrojov v Bratislave a v regióne Bratislavského kraja
Dragun_Ohrozenie_vodnych_zdrojov_BA_region.ppt (Read-Only)
Ing. Jaroslav Baran - člen Rady OZ Rieka: Stratégia výstavby MVE na Slovensku - energia alebo životné prostredie?
Baran_Strategia_vystavby_MVE_na_Slovensku
Ing. Martina B. Paulíková - Združenie Slatinka): Vodné nádrže a ich environmentálny, sociálny a ekonomický dopad na miestne komunity
Paulikova_Nadrze_a_miestne_komunity.ppt (Read-Only)
Ďalej zazneli aj koreferáty a diskusné príspevky:
Branislav Turek: Pasívna bezpečnosť vodných diel
http://www.paddler.sk/documents/Pasivna_bezpecnost_vodnych_diel.pdf
Turek_Pasivna_bezpecnost_vodnych_diel
Ján Topercer: Hlavné vplyvy MVE a priehrad na druhy, biotopy a ekosystémy
Topercer_Vplyvy_priehrad_na_druhy_biotopy_a_ekosystemy.ppt (Read-Only)
Tibor Elek: Ropovod alebo čistá voda?
TElek_Ropovod_alebo_pitna_voda
TElek_Ropovod_alebo_pitna_voda
Krátky film o obci Slatinka, ohrozenej výstavbou vodnej nádrže:
1342687694800-Zachranme_Slatinku-
V rámci diskusie publika zazneli aj mnohé vystúpenia - publikujeme jedno, ktoré nám autor p. Tomáš Derka zaslal aj v písomnej podobe:
Priatelia, posielam pár poznámok k môjmu diskusnému vystúpeniu na seminári vo štvrtok. Na rozdiel od väčšiny vystupujúcich si myslím, že Slovensko by vodu exportovať mohlo a malo. V živote som nijaké stratégie nespisoval, na mnohé veci určite zabudnem, resp. ich zabudnem zobrať do úvahy. Takže berte to ako pololaickú víziu. Prečo by sme mali vyvážať vodu?
1. Voda je surovina ako každá iná. V časoch, keď sa obchoduje s takými absurdnosťami ako sú emisné povolenia, pokladám zákaz vývozu vody za prežitok. S vodou sa reálne obchoduje, ale iba v rámci štátov. Prečo by sa s ňou nemohlo obchodovať rovnako ako s inými komoditami? Len preto, že je musíme každý deň piť? Potom by sa nemohlo obchodovať ani s CO2, lebo bez neho nie je možná fotosyntéza...
2. Voda je ukážkový obnoviteľný zdroj. Obnovuje sa nepretržite a rýchlo. Teda v našich podmienkach. Niekedy to neplatí, napr. staré zásoby podzemnej vody pod púšťami, ktoré sú vyčerpateľné. Nás sa to však netýka. Oproti iným obnoviteľným zdrojom, ako napr. drevo, sa zásoby podzemnej vody dopĺňajú podstatne rýchlejšie, vlastne kontinuálne a jej "ťažba" je oveľa menej problematická z hľadiska vplyvov na ŽP ako napríklad ťažba dreva, výroba biopalív z repky, či výroba elektriny v hydroelektrárňach.
3. Zdrojov pitnej vody máme ako krajina dostatok, dokonca prebytok, len nevieme presne koľko. To treba zistiť, máme na to dosť fundovaných odborníkov aj inštitúcií platených so štátneho rozpočtu.
4. Patrí sa podeliť o niečo, čoho máme dosť a inému to chýba. Ako napr. voda. Chýba v južnej Európe, kde si kvôli tomu ničia rieky priehradami, chýba v arídnych oblastiach blízkeho východu ap.
5. S vodou sa cezhranične aj tak obchoduje. Akurát je zabalená vo fľašiach. Voziť pitnú vodu rúrami je "ekologickejšie" ako fľašovanú v kamiónoch.
6. EÚ je už dnes takmer štát, takže brániť vývozu vody zo Žitného ostrova do napr. južného Talianska je podobné ako brániť stavbe vodovodu z Gabčíkova do Košíc. Kresliť štátne hranice je v tomto prípade absurdné.
7. Argument, že zmluvy na dodávky by museli byť dlhodobé a nie na 5-10 rokov je úplne v poriadku. Nemáme žiaden dôvod predpokladať (spoň si myslím), že by sa naše zásoby pitnej vody (z podzemných zdrojov) v horizonte 10-30 rokov radikálne menili. Za predpokladu, že nebudeme robiť hlúposti (ropovody cez oblasti so zásobami pitnej vody, stavať tam nebezpečné fabriky ap.). Dunaj nevyschne, ani štrky zo Žitného ostrova nezmiznú. Problém nákupcov vody so spoľahlivosťou dodávok si musia riešiť oni. Keď budú chcieť bratia moslimovia stavať mestá v púšti, môžu/musia si diverzifikovať zdroje, aby neboli závislí od jedného dodávateľa. Úplne rovnako ako to je pri rope, plyne, elektrine.
Samozrejme, obchodovanie s vodou musí byť regulované. Aké podmienky by mali byť splnené, aby sa to mohlo spustiť?
1. Mali by sme najskôr čo najpresnejšie zistiť, koľko vody máme k dispozícii, zrátať scenáre, koľko jej môže ubudnúť kvôli napr. klimatickým zmenám, nejakej havárii, teroristickému útoku ap. Súčasťou tohto celého musí byť hodnotenie vplyvov na ŽP. Nemyslím formálnu EIA, ale fundované hodnotenie nezávislými a štátnymi inštitúciami (univerzity, GÚDŠ, SAV, SHMÚ, VÚVH). Nechať veľkú rezervu a až potom vyčleniť objemy, ktoré sa dajú ponúknuť do dražby vodárenským spoločnostiam.
2. Zrátať, koľko vody budeme v strednom a dlhodobom horizonte potrebovať. Veľmi sa mi páčil nápad, aby niekto konečne spočítal, či by nebolo lacnejšie dopravovať vodu napr. zo Žitného ostrova na východné Slovensko, ako tam stavať ďalšie vodárenské nádrže.
3. Do celkového množstva pitnej vody by som nerátal vodárenské nádrže. Aby to nedopadlo boomom vodárenských nádrží, z ktorých by sa voda potom exportovala. Na ďalšie vodárenské nádrže treba uvaliť emabrgo. Exportovať sa bude môcť iba voda získaná bez negatívnych vplyvov na ŽP, teda podzemná voda ťažená z riečnych alúvií.
4. Vodné zdroje musia ostať spoločným majetkom všetkých občanov SR. Vodárenské spoločnosti by mali iba ťažobné licencie podobne ako to je pri ťažbe iných surovín. Za tieto aj za odobranú vodu by platili dane. Na cenu za odobranú vodu by sa mali robiť aukcie. Nech investori súťažia, kto dá viac nám všetkým do rozpočtu.
5. Dodávka vody u nás by bola regulovaná ako doteraz. Bola by to služba, za ktorú sa platí. Trhová cena vody by sa týkala iba vody na vývoz. Aby sme neplatili viac za vodu iba preto, že by ju niekto vedel predať niekde v zahraničí drahšie.
Benefity z exportu vody:
1. Peniaze. Tie nám treba.
2. Keď sa z vody stane prírodný zdroj, ktorý sa bude dať speňažiť, zmení sa aj postoj ľudí k nej. Však koľkí aspoň zo srandy snívajú o tom, že na záhrade navŕtajú ropu a závratne zbohatnú? :-) Teraz je to v rovine nejakého práva na čistú vodu a obchodníci s vodou akože neobchodujú, iba poskytujú služby rozvodu vody... Treba jasne povedať, že voda má svoju trhovú cenu. A tá, ktorú momentálne nevyužívame by sa dala speňažiť. Ľudia to vedia, však za balenú vodu sú schopní platiť 1000x viac ako za vodu z vodovodu. Ľudia si vážia až to, čo má hodnotu vyčísliteľnú peniazmi. A podľa toho sa k tomu aj správajú.
3. Keď sa bude dať na pitnej vode zarobiť, vyplynie z toho prirodzený záujem chrániť a zveľaďovať existujúce zdroje. Si myslím, že by z toho mal vyplynúť. Samozrejme, poznáme naše pomery, môže to dopadnúť aj inak. Ale v normálnej krajine by fakt, že voda zo dňa na deň nadobudne cenu a stane sa exportovateľnou komoditou mal viesť k pozitívnym vplyvom. Napr. si viem predstaviť, že ťažobné spoločnosti by sa v oblastiach prirodzenej akumulácie podzemných vôd starali o to, aby sa ich kvalita nezhoršila, príp. zlepšila. Tzn. prispeli by na kanalizácie, čističky, kontrolovali by, aby sa vody neznečisťovali napr. deravými žumpami alebo nesprávnymi postupmi poľnohospodárov. Prevzali by tak na seba časť povinností, ktoré dnes má štát a samosprávy. A viem si aj predstaviť, ako sa súdia s nejakým znečisťovateľom o ušlý zisk. Už by nešlo o nejaké symbolické poplatky za znečisťovanie či pokuty, ale o ekonomicky likvidačné súdne procesy so znečisťovateľmi. Koľko by musel zaplatiť taký Slovnaft?
4. Zo snahy o zveľadenie zdrojov vody by vyplynuli aj iné pozitívne výsledky. Viem si predstaviť tlak na lesné hospodárstvo a poľnohospodárstvo aby sa zariadli tak, aby minimalizovali straty vody z krajiny. Tzn. rušenie lesných ciest, holorubov, obnova mokradí, budovanie protieróznych, retenčných prvkov v krajine. Lebo časť z toho čo si tu udržíme, budeme vedieť speňažiť.
5. Aspoň niekde by sa obnova zásob podzemných vôd mohla stať prioritou a teda mať za následok renaturáciu vodných tokov. Prirodzené vodné toky majú vyššiu samočistiaci schopnosť (úspora na ČOV), viac vody zasakuje do alúvia, čím by sa v konkrétnom území investorom mohlo vyplatiť napr. zrušiť betónové koryto, cez ktoré voda odtečie a nedoplnia sa mu zásoby v jeho zdroji. Na seminári som dával za príklad Váh pri Beckove, kde väčšina vody tešie derivačným kanálom Vážskej kaskády, staré koryto je zahĺbené a drénuje okolitú nivu.
Keď to zhrniem, obnova a ochrana zásobární podzemnej vody motivovaná ziskuchtivosťou vodárenských spoločností by mohla mať množstvo environmentálnych benefitov. Samozrejme vo funkčnom štáte, čo zatiaľ Slovensko nespĺňa. Týmto konštatovaním sa aj alibisticky vyvliekam kritikom, ktorí mi tu začnú vyčítať, že u nás by to takto nikdy nemohlo fungovať a že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami atď. Ale aj tak si myslím, že by vláda mohla popri množstve iných stratégí, koncepcií, antikoncepcií a vízií popracovať na strategickom dokumnete, ktorý by zadefinoval či a ako spraviť zo Slovenska exportéra pitnej vody. Vidím krásnu zelenú krajinu s čistými prirodzenými riekami,posiatu studňami podobne, ako ropné polia v Saudskej Arábii, kde pospolitý ľud nedrie v pote tváre vo fabrike na chlieb svoj každodenný, ale si užíva blahobyt, ktorý mu priteká vodovodnými rúrami spolu s odtekajúcou vodou. Ako v Nórsku. :-)
--
Tomáš Derka, Department of Ecology, Faculty of Natural Sciences, Comenius University
Tomáš Derka, Department of Ecology, Faculty of Natural Sciences, Comenius University
Repliku na tento diskusný príspevok zaslal p. Jaroslav Baran:
Do toho druhého bloku za bod 5. by som ešte doplnil podmienku, aby sa nestalo to čo funguje aj pri elektrickej energii, že keď jej máme prebytok, tak ju predáme (tú lacnú) za trhovú cenu (na burze) a tá drahšia (dotovaná napr. s OZE) zostane pre nás pre domácich. Čiže, aby sa nevyviezla dobrá, čistá, neupravovaná lacná voda napr. zo Žitného ostrova a čistená, upravovaná (+ náklady na nádrže), čiže drahá by zostala pre nás domácich. Lebo ako si niekoľkokrát správne poznamenal, to všetko len za predpokladu fungovania normálneho štátu. Z toho mi teda jednoznačne vychádza, že najprv treba sfunkčniť štát, (znormalizovať jeho inštitúcie ) a potom si môžeme začať budovať "rajskú záhradu".
Pokiaľ sa však štát len snaží podvodnými spôsobmi pripraviť ľudí o to základné, čo k životu potrebujú, o pôdu, vzduch i vodu, (a urobiť z nich vazalov vo vlastnej zemi) nezostáva nám nič iné len sa brániť a stavať barikády, aj keď to na prvý pohľad vyzerá nechutne... Tie sa však vždy oveľa ľahšie zbúrajú (hlavne ak sú len symbolické) ako betónové priehrady, energetické komplexy a všetko to svinstvo, čo nás v mene nášho blahobytu postupne zabíja...
Myslím, že súbežne s ochranou vody a dočasným stopnutím slintajúcich aquabarónov musíme rozvíjať aj myšlienku, ktorú si naznačil... Ď!
Len toľko, aby som nebol dlhý...
S pozdravom J.Baran
Zaradenie článku:
-
- zobrazené 1866x