K novele rokovacieho poriadku Národnej rady SR

DOPLŇUJÚCI NÁVRH poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej a Mikuláša Hubu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 1676)

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky               č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:

1. V Čl. I sa za bod 17 vkladá nový bod 18, ktorý znie:

„18. V § 20 ods. 1 sa za slová „predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho kontrolného úradu“)“ vkladá čiarka a slová „verejný ochranca práv“.

Doterajšie body sa následne prečíslujú.

Odôvodnenie:

V demokratickom štáte, ktorým Slovenská republika v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR bezpochyby je, sa javí ako žiaduce a potrebné, aby aj verejný ochranca práv mal ako ústavný činiteľ právo zúčastňovať sa na schôdzach národnej rady rovnako, ako je toto právo v súčasnosti priznané napríklad prezidentovi republiky, generálnemu prokurátorovi či predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Osobitné postavenie verejného ochrancu práv zakotvené v Ústave SR by malo byť premietnuté aj do predpisu nižšej právnej sily – zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „rokovací poriadok“).

2. V Čl. I sa za bod 55 vkladá nový bod 56, ktorý znie:

„56. § 128 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:

(3)     Ak ústavný činiteľ podľa § 20 ods. 1 predloží národnej rade správu alebo mimoriadnu správu, predseda národnej rady ju navrhne do programu nasledujúcej schôdze, ak ústavný činiteľ podľa § 20 ods. 1 nenavrhne iný termín. O tom, či táto správa bude zaradená do programu schôdze, sa nehlasuje.

(4)     Správy podľa odseku 1 a 3 a správy, ktoré sa každý rok predkladajú na prerokovanie do národnej rady v rámci jej pôsobnosti, sa po ich prerokovaní berú národnou radou na vedomie.“.

Doterajšie body sa následne prečíslujú.

Odôvodnenie:

Hlavným účelom predloženého doplňujúceho návrhu je taxatívne ustanoviť povinnosť prerokovať správu alebo mimoriadnu správu predloženú národnej rade ústavnými činiteľmi, ktorými môžu byť napríklad verejný ochranca práv, predseda vlády Slovenskej republiky alebo prezident Slovenskej republiky, ako aj spresniť, že sa takáto správa berie na vedomie. Tieto správy totiž často poukazujú na najzávažnejšie problémy tejto krajiny, ku ktorým nepochybne patrí aj podozrenie z porušovanie základných práv a slobôd a sú to práve poslanci a iní ústavní činitelia, ktorí by mali priamo na pôde zákonodarného zboru o týchto problémoch diskutovať, zaoberať sa nimi a navrhovať riešenia, ktoré by sa premietli aj do ich prípadnej budúcej legislatívnej aktivity.