Jedna lepšia a tri horšie správy

V období, o ktorom pojednáva tlač č. 596 s názvom „Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov  NR SR podané do 2. augusta 2013“, som bol autorom štyroch interpelácií.

V poradí prvú som adresoval ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, pánovi Jahnátkovi a týkala sa navrhovaných presunov medzi I. a II. pilierom v rámci reformovanej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a prípravy tých operačných programov na r. 2014 – 2020, ktoré sú v gescii jeho rezortu.

Nie že by som so všetkým, čo sa v odpovedi pána ministra nachádza, plne súhlasil, ale je fakt, že odpoveď  na moju interpeláciu bola dostatočne podrobná, zrozumiteľná a vecná. Odpovede na moje otázky boli vcelku adekvátne a dozvedel som sa vari 90% toho, čo som sa dozvedieť chcel. Keby všetky odpovede na interpelácie boli aspoň na takejto úrovni, asi by som v tomto bode programu ani nevystupoval. Žiaľ, nie je tomu tak.

V poradí druhé dve interpelácie, ktoré som podal v období, o ktorom je tejto chvíli reč, som adresoval pánovi predsedovi vlády a v analogickej podobe aj pánovi ministrovi hospodárstva.  Uvádzalo sa v nich okrem iného:

„...so znepokojením sledujem informácie (či dezinformácie?) o vládnych predstavách, zámeroch a konkrétnych krokoch vo sfére rozvoja slovenskej energetiky. Realita je taká, že nielen široká verejnosť, ale ani mnohí poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nemajú predstavu o tom, v akých záležitostiach, v akom rozsahu a s akými partnermi sa nadväzujú príslušné spolupráce, uzatvárajú dohody a podpisujú, či plánujú podpisovať konkrétne kontrakty. Neregistrujem žiadne jednoznačné a spoľahlivé verejnosti prístupné informácie o týchto existenčne dôležitých záležitostiach zo strany Vlády SR ani Ministerstva hospodárstva SR. Neevidujem žiadnu relevantnú verejnú diskusiu na túto tému, týkajúcu sa veľmi zásadne celej spoločnosti.  Túto skutočnosť  - a neistotu s ňou spojenú - považujem za dvojnásobne nebezpečnú preto, lebo ide o rozhodnutia, ktoré predurčia ďalší  vývoj slovenskej energetiky - ba celej krajiny - na roky a  desaťročia.    Deje sa tak v čase, keď sa ešte len pripravuje diskusia o novej Energetickej politike SR, ktorá by prijímaniu zásadných rozhodnutí mala logicky predchádzať...

Obraciam sa na Vás, vážený pán predseda vlády, resp. pán minister hospodárstva s touto interpeláciou preto, aby som sa dozvedel, aké zásadné rozhodnutia vláda resp. ministerstvo hospodárstva v oblasti energetiky od začiatku tohto volebného obdobia urobili a aké plánujú v najbližších dvoch  rokoch urobiť.

Dovoľujem si v tejto súvislosti požiadať aj o komplexné výsledky štúdie resp. štúdií uskutočniteľnosti vyššie spomínaných rozhodnutí...“

Odpoveď pána premiéra bola stručná a dosť všeobecné. V závere ma odporučil na rezort hospodárstva, v kompetencii ktorého sa energetika nachádza. S tým možno súhlasiť len čiastočne, vzhľadom na to, že energetika a jej budúci vývoj predstavuje takú komplexnú a zásadnú problematiku strategického významu s množstvom vplyvov prakticky na všetky sféry nášho života, že má výrazne nadrezortný charakter a kľúčové rozhodnutia v tejto sfére neprijíma ministerstvo, ale vláda.

Odpoveď pána ministra Malatinského bola podstatne podrobnejšia a konkrétnejšia, ale taktiež nereagovala, alebo len veľmi diplomaticky reagovala, na niektoré moje otázky.

Čo je však spoločné pre obe odpovede je to, že neobsahujú mnou požadované výsledky štúdie, resp. štúdií uskutočniteľnosti či realizovateľnosti rozhodnutí, prijatých vo sfére energetiky v uplynulých rokoch. Z vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby sme odpovede na interpelácie pod č. 12 a 20      považovali za nedostatočné a nezobrali ich na vedomie.

V poradí posledná interpelácia, pochádzajúca zo sledovaného obdobia, sa týka skládky odpadov v Považskom Chlmci. Ide o mnohoročnú kauzu, v ktorej dal nedávno miestnym občanom a aktivistom v ich spore s kompetentnými orgánmi tohto štátu za pravdu aj Európsky súdny dvor.

Z odpovede pána ministra Žigu na moju interpeláciu - v zozname odpovedí je uvedená pod č. 37 -  by sa mohlo zdať, že v posledných mesiacoch sa všetko na dobré obrátilo, predchádzajúce chyby sa napravili a situácia začína byť viac-menej v norme.

Odpoveď ma na prvý pohľad potešila, veď dosiahnuť takéto zlepšenie a pomôcť miestnym obyvateľom a ich životnému prostredie, bolo hlavným motívom mojej interpelácie. Nedalo mi však, aby som sa neobrátil na miestnych občanov a ich osobná, každodenná skúsenosť je podstatne menej optimistická. Uviedli 12 konkrétnych otvorených otázok a závažných výhrad voči negatívnym skutočnostiam, otvoreným a nedoriešeným problémom,  ktoré v súvislosti so skládkou odpadov v Považskom Chlmci naďalej pretrvávajú. Túto občiansku reakciu doručím vhodnou formou pánovi ministrovi.

Vzhľadom na vyššie povedané musím s poľutovaním konštatovať, že nemôžem byť spokojný ani s touto odpoveďou a podobne ako pri predchádzajúcich dvoch musím navrhnúť, aby sme hlasovali, že ani odpoveď pod č. 37 nepovažujeme za uspokojivú a neberieme ju na vedomie.

Ďakujem za pozornosť!