IDE O TRAUMATIZOVANIE SPOLOČNOSTI?

Ťažba uránu na území Slovenska sa stretla s odmietavým stanoviskom. Priaznivé životné prostredie a z toho vyplývajúci dobrý zdravotný stav sa stali dominantnými argumentmi pre viacerých. Bližšie informácie už v nasledujúcom rozhovore s poslancom NR SR a členom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie MIKULÁŠOM HUBOM, ktorý pripravila redaktorka Parlamentného kuriéra Anna Komová.

1. Devastáciu životného prostredia spôsobujú viaceré faktory, dôležité je ich postupne odhaľovať , ako sa pozeráte na možnosti ťažby uránu na Slovensku, skúsme sa pozerať na situáciu nielen negatívne ale hľadajme aj pozitívne možnosti .

Som rodený optimista (inak by som nemohol robiť to, čo robím), a preto sa, keď je to len trochu možné, snažím hľadať aj pozitívne možnosti. Ťažba uránu na relatívne husto obývanom Slovensku patrí k tým výnimkám, kde žiadne pozitíva nenachádzam.

2. Myslíte si, že základné práva zaručené Ústavou SR by mohli byť ohrozené ? Myslím na životné prostredie a ochranu zdravia obyvateľov .

Áno, myslím si to. Aj keď na druhej strane porušovanie ústavných práv občanov Slovenskej republiky je čím ďalej tým bežnejšia prax, takže až taká výnimka by prípadná ťažba uránu nebola.

3. Urán je dôležitá surovina pre Slovensko. Čo by sa úplným zakázaním ťažby spôsobilo v rámci ekonomických aspektov ?

Slovensku ťažba uránu nepomôže ani ekonomicky, ani energeticky. Už aj preto, lebo samotná ťažba nestačí. Od nej je ešte k použitiu uránu v jadrových reaktoroch ďaleká cesta. Vyťaženú rudu treba následne aj upraviť a takúto technologicky náročnú,  nákladnú a nebezpečnú aktivitu si na Slovensku nedovolí verejne podporovať ani ten najväčší propagátor ťažby uránu. Ozaj, kvôli „vyváženosti informácií“ by bolo zaujímavé poznať aj názor spoločnosti European Uranium Resources, ktorá chce ťažbu pri Košiciach realizovať a tiež to, aké má skúsenosti s ťažnou uránu, aké má referencie a akú ma vo svete povesť, koľko prostriedkov by Slovensku z prípadnej ťažby odviedla  a čo by sa s vyťaženou uránovou rudou ďalej robilo.

4. Veľa sa hovorilo práve o ťažbe uránu na Jahodnej, aké sú ďalšie ložiská uránu na Slovensku? Nie je samotné ložisko hrozbou pre životné prostredie?

Uránová ruda sa na Slovensku vyskytuje na viacerých miestach (Novoveská Huta na Spiši, Kálnica pri Novom Meste nad Váhom ai.), ale lokalita Jahodná - Kurišková sa zrejme v súčasnosti javí byť najvýhodnejšia (čo neznamená, že aj najvhodnejšia).

5. Nemalo sa horlivejšie diskutovať o ťažbe uránu už pred tým, ako boli robené prieskumy, ktoré nestáli málo financií ?

V tom Vám musím dať čiastočne za pravdu. Predtým, ako niekto povolil samotný prieskum s výhľadom neskoršej ťažby, mala predbehnúť masívna a komplexná odborná i verejná diskusia, na základe ktorej by sa rozhodlo, čo na to odborníci a či si to dotknutá verejnosť želá. A dotknutá verejnosť sú v tomto prípade minimálne obyvatelia celého východného Slovenska a severovýchodného Maďarska. Prečo Vám dávam za pravdu len čiastočne? Preto, lebo na tému urán – životné prostredie – zdravie sa u nás diskutuje už dávno. Napríklad pre nás – ochranárov a environmentalistov – to bola jedna z hlavných tém už v polovici 80. rokov minulého storočia, minimálne od katastrofy spôsobenej haváriou Jadrovej elektrárne v Černobyle.

6. Podľa informácií, dôvodom odmietnutia ťažby uránu je aj vyšší výskyt rakoviny v konkrétnym oblastiach. Existujú spoľahlivé štúdie, ktoré toto môžu potvrdiť, nie sú to irelevantné tvrdenia ?

Ako chlapec som chodieval na prázdniny na Spiš. Bolo to v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Vtedy sa experimentovalo s ťažbou uránu v tamojšej  Novoveskej Hute. A bolo verejným tajomstvom, že je tam údajne najvyšší výskyt rakoviny (najmä u detí) v rámci celého Slovenska. Problém je v tom, že aj keby to tak skutočne bolo, žiadny lekár vám nepodpíše, že je to jednoznačne dôsledok ťažby uránu, lebo každý vám povie, že hlavný vplyv má genetika, potom výživa, atď. a zvýšené rádioaktívne žiarenie je len jeden z faktorov. Našťastie, ľudia vedia svoje, a keď len trochu majú kam, tak z takto postihnutých oblastí utekajú.

7. Ako je to s kontamináciou podzemných vôd? Môže byť znečistenie spôsobené práve ťažbou?

Určite áno, keďže ťažbu, skladovanie a prepravu uránovej rudy nemožno robiť v hermeticky uzavretom prostredí bez styku s hydrosférou. Týka sa to aj iných nerastných surovín, ale uránu, vzhľadom na jeho rádioaktívne vlastnosti, zvlášť.

8. Nemala by sa skôr upriamiť pozornosť na odbornú diskusiu aj v súčasnosti, mám na mysli informačnú kampaň pre všetkých obyvateľov, ktorá by vysvetľovala skutočnosť ťažby ? Veď nejde o hocijakú ľahkú tému a rozhodovanie je určite náročné aj pre odborníkov.

Toto je práve prípad, kde by časť odborníkov bola zrejme za, ale verím, že veľká väčšina proti. Tá menšia časť by zrejme tvrdla aj to, že výhody z ťažby sú väčšie, ako škody a riziká s ňou spojené. Inými slovami, je to situácia, kedy nevieme na 100% povedať, že by to bola katastrofa, ale väčšina sa toho rizika obáva a má na to pádne dôvody. Obavy verejnosti nikto dôkladne a dôsledne nevyvrátil. Pre takého situácie pozná globálna environmentálna diplomacia riešenie už viac ako 20 rokov. Jedným z princípov trvalej udržateľnosti, zakotveným v Deklarácii zo Summitu Zeme v Rio de Janeiro v r. 1992, ktorá je pre Slovensko záväzná, je totiž aj princíp predbežnej opatrnosti, ktorý hovorí asi to, že aj keď nemáme 100%-nú istotu, že dôjde k závažnej environmentálnej či inej škode, či katastrofe,  ale vieme to zatiaľ dokázať „len“ napr. s 95%-nou pravdepodobnosťou, máme sa správať tak, ako keby tá istota bola 100%-ná. A toto je presne ten prípad, vďaka čomu sa stáva rozhodnutie o zákaze ťažby, napriek určitým názorovým rozdielom, pomerne jednoduché.

9. Ťažba rádioaktívnych látok na Slovensku sa zakazuje novelou geologického zákona, ktorú schválil parlament. Aké výnimky zo zákona sú možné, kedy a prečo ?

Jedinou výnimkou, kedy je ťažba prípustná, je situácia, keď väčšina obyvateľov obce, alebo obcí bezprostredne dotknutých ťažbou sa v miestnom referende vyjadrí, že s ťažbou súhlasí. Má to však niekoľko slabín. Referendum, v prípade nesúhlasného stanoviska k ťažne, sa môže opakovať už o štyri roky čo udržiava miestnych obyvateľov v stave permanentnej neistoty. Druhou slabinou prijatej novely zákona je to, že dotknutá oblasť je definovaná veľmi úzku. Preto som v rozprave k tomu zákonu v Národnej rade SR navrhoval radšej moratórium na ťažbu uránu na Slovensku, čiže podobné riešenie, ako sa pred pár dňami prijalo v prípade ťažby zlata. Navyše opakovane upozorňujem na priam schizofrenickú skutočnosť, že kým Ministerstvo životného prostredia SR prinieslo do parlamentu a presadilo zákon obmedzujúci ťažbu uránu a museli sme sa tým zaoberať dokonca v skrátenom legislatívnom konaní, dodnes je v platnosti Memorandum o porozumení a spolupráci medzi Ministerstvom hospodátrstva SR a kanadskou ťažobnou spoločnosťou European Uranium Resources, v ktorom sa v súvislosti s ťažbou uránu v lokalite Jahodná – Kurišková jednoznačne píše, že: „Ministerstvo hospodárstva bude podporovať povoľovací proces“. Nezdá sa Vám to byť schizofrénia vo vnútri vlády, keď jeden minister (zhodou okolností Košičan) kričí Čihy! a druhý, zhodou okolnosti Nekošičan Hota!?  Alebo je to zámer, a niekto sa rozhodol hrať hru: „Aj vlk (čiže v tomto prípade bezprostredne dotknutí občania – voliči) sýty, aj ovca (v tomto prípade záujmy ťažiarov) celá“?

ĎAKUJEM ZA ROZHOVOR