Fraška nie je môj obľúbený žáner

Začnem, ak dovolíte, z trochu iného konca. Od návrhu štátneho rozpočtu na rok 2015, ktorý predvčerom schválila vláda. Tento zákon, ak ho Národná rada príjme v nezmenenej podobe, spôsobí okrem iného vynútený masívny vývoz, zatiaľ nie vody, ale najlepších mozgov, teda našich vedcov, do zahraničia, keďže doma sa nenašli zdroje na financovanie ich činnosti.

Keďže dnešná rozprava je celá o tom, že Smer a ním riadené ministerstvo životného prostredia sa nás a najmä širokú verejnosť snažia presvedčiť, že sú tými najväčšími ochrancami slovenskej vody na svete, pozrime sa, ako bude v budúcom roku financovaná činnosť rezortnej inštitúcie MŽP, ktorá má vo svojej náplni okrem ovzdušia aj vodu, teda Slovenského hydrometeorologického ústavu. Pokiaľ sú medializované informácie správne, má rozpočet tejto organizácie, ktorý nebol ani dosiaľ dostatočný, klesnúť o neuveriteľné dve tretiny.

Počas svojho prvého, ale ani druhého „pontifikátu“ Smer-SD a rezort životného prostredia neraz dokázal, že mu na prírode a životnom prostredí – mierne povedané príliš nezáleží – a ak aj záleží, tak len ako na zdroji príjmov či iných výhod.

Ale dnes a následne v utorok, keď budeme o navrhovanej zmene ústavy hlasovať, sa má zrazu všetko zmeniť. Ako šibnutím čarovného prútika sa má škaredé káčatko premeniť na krásnu princeznú. Možnože detičky v materskej škole tomu uveria, ale ja nie. Rozprávka je krásny literárny útvar, ale tu nejde o rozprávku, ale o frašku, a to nie je môj obľúbený žáner.

Vývoz vody zo Slovenska síce naďalej hrozí – stačí si pozrieť znenie novely vodného zákona, ktorý zásluhou hlasov poslancov a poslankýň Smer-u prešiel do druhého čítania, ale stále hovoríme len v budúcom čase. Podľa všetkého, k masívnemu vývozu pitnej vody zo Slovenska zatiaľ ešte nedošlo.

Ale máme tu iné precedensy. Ako príklad toho, ako by dopadol komerčný vývoz vody zo Slovenska, a ako úprimné sú snahy Smeru-SD regulovať vývoz vody a ďalších prírodných zdrojov zo Slovenska, môže slúžiť masívny a dlhodobý vývoz dreva ako viac-menej nespracovanej suroviny. Namiesto toho, aby sme stromy buď nechali rásť v lese, kde spoluvytvárajú dômyselný ekosystém a plnia celý rad – nielen rýdzo produkčných – funkcií, alebo aby sme vyťažené drevo zhodnotili do podoby finálnych výrobkov, vyvážame ho vo veľkom nespracované alebo len minimálne spracované. Výsledkom tejto „hospodárskej politiky“ sú miznúce lesy, pôdna erózia, povodne a vzápätí vysušovanie krajiny, strata nenahraditeľných komplexných funkcií lesa a na druhej strane celkom zanedbateľný príjem pre štátny rozpočet z tohto „grandiózneho biznisu“, ktorý nás všetkých stojí tak veľa, že sa z toho možno už ani nespamätáme. Myslím si, že toto je dostatočne poučný precedens na to, aby sme boli pri úvahách nielen o možnom vývoze vody, ale aj o úprimnosti sľubov vlády veľmi opatrní. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou by „vývozné povolenky“ skončili v rukách tých, ktorí sú blízki tým, ktorí sú momentálne pri moci.

Ak by sme nové chápanie vody – v intenciách príslušných dokumentov OSN, Rámcovej smernice o vode a ďalších – mysleli skutočne vážne, potom by sme do textu ústavy inkorporovali aj takéto ustanovenie: „Voda, ktorá ako životodarný prírodný zdroj, základná hodnota pre každého a spoločné dedičstvo všetkých je vecou spoločného záujmu a majetkom uvedeným v čl. 4 tejto ústavy a nie bežne obchodovateľnou komoditou“, ktoré je obsiahnuté aj v našom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý tu už odznel.

Obchodovanie s vodou, ktoré z nej automaticky robí obchodovateľnú komoditu, by bolo navyše v priamom rozpore s úspešnou petíciou európskych občanov a občianok, ktorej požiadavky v marci 2014 akceptovala aj Európska komisia.

A napokon stojí za zmienku celá tá perfídnosť, ktorej sme svedkami v súvislosti s právnou úpravou vývozu vody. Vláda najskôr (už v októbri r. 2012) schváli materiál s názvom „Voda ako strategická surovina štátu...“, v ktorom predpokladá, že by sa mohlo obchodovať so značnou časťou vody zo Slovenska, potom príde do Národnej rady s návrhom zákona, ktorý vývoz vody kodifikuje namiesto toho, aby ho jednoducho zakázal. A až keď sa predkladateľ a spolu s ním aj vláda a vládostrana Smer-SD stretnú s masívnym odporom nielen opozície, ale aj časti odbornej a veľkej časti laickej verejnosti (teda potenciálnych voličov), pokúsia sa „zaradiť spiatočku“ a zahrať sa na najväčšieho ochrancu slovenskej vody tým, že kvôli údajnému zákazu jej vývozu chce po pár týždňoch od jej poslednej novely opäť novelizovať ústavu.

To však vládnej strane nebráni zároveň posunúť kontroverzný návrh novely vodného zákona do druhého čítania, ani ju to nenúti anulovať príslušné ustanovenia vládneho materiálu o vode z r. 2012. Ale čo je najhoršie, zjavne ju nie veľmi trápi osud vody na území Slovenska a odtekajúcej zo Slovenska. Lebo ak by ju skutočne trápil, musela by sa inak správať k slovenských lesom, k riekam a jazerám, k chráneným územiam, k voľnej krajine, k vode v mestách, v priemysle i poľnohospodárstve a napokon i k vode v chránených vodohospodárskych oblastiach.

Zástupcovia občiansko-odbornej verejnosti, ktorí a ktoré sa prostredníctvom hromadnej pripomienky zúčastnili na medzirezortnom pripomienkovom konaní k predmetnej novele ústavy, sa na členov a členky Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie obrátili so žiadosťou, aby sme sa zamysleli nad niektorými skutočnosťami a dobre zvážili svoje postoje a rozhodnutia vo vzťahu k vode. K tomu nám poskytli okrem ústneho aj písomné vysvetlenie svojich argumentov. Považujem za korektné odcitovať z tohto materiálu aspoň podstatné časti:

„Vysvetlenie argumentov verejnosti v súvislosti s prerokovaním Novely Ústavy SR (tlač č. 1110) týkajúcej sa vývozu vody do zahraničia 

V rámci medzirezortného pripomienkového konania bola k návrhu ústavného zákona vznesená hromadná pripomienka verejnosti, ktorú podporilo 4 127 podporovateľov (približne za týždeň). V hromadnej pripomienke bola vznesená požiadavka na „zastavenie legislatívneho procesu až do vypracovania právnej analýzy, ktorá by vyvrátila predloženú právnu argumentáciu dokazujúcu, že v zmysle európskych predpisov „voda nie je tovarom“ podliehajúcim pravidlám voľného pohybu tovarov a služieb“.

V súvislosti s uvedenou hromadnou pripomienkou poukazujeme na tri hlavné aspekty, ktoré považujeme za potrebné, aby boli zohľadnené v rámci rokovania vo Výbore: 

• - účasť verejnosti na legislatívnom procese 
• - právne aspekty
• - vecné aspekty. 

Účasť verejnosti na legislatívnom procese 

13. augusta 2014 sa uskutočnilo prvé kolo rozporového konania k novele Ústavy SR na expertnej úrovni za účasti vedúcich a odborných pracovníkov. Rokovanie nebolo uzavreté. Nejestvuje vzájomne odsúhlasený záznam z rokovania. Rozpor nebol odstránený. Podľa Metodického pokynu na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády (bod 3.3 ods. 3) v rámci legislatívnych pravidiel vlády malo nasledovať ministerské rokovanie – na úrovni členov vlády, resp. iného štatutárneho orgánu. To sa neuskutočnilo a na rokovanie vlády SR bol predložený materiál ako bezrozporový. Bol porušený aj bod 3.2 Metodického pokynu - Vyhodnotenie pripomienkového konania, v ktorom sa požaduje: „Osobitne treba taktiež uviesť rozpor s hromadnou pripomienkou verejnosti ...“. 

Konaním predkladateľa zákona došlo k porušeniu vnútroštátnych predpisov (Metodický pokyn na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády), a tým porušeniu článku 8 Aarhuského dohovoru, ktorý sa týka účasti verejnosti na príprave vykonávacích predpisov.  

V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že petíciu proti vývozu vody doteraz podpísalo viac ako 60 000 občanov. 

Právne aspekty

Zásadný spor medzi predkladateľom zákona a verejnosťou spočíva v tom, že verejnosť trvá na tom, že voda nie je tovarom, preto Slovensko nemá povinnosť otvoriť obchodovanie s vodou v zmysle pravidiel o voľnom pohybe tovarov a služieb. Tvrdenie verejnosti sa opiera o Rámcovú smernicu o vode (2000/60/ES – ďalej len RSV), ktorá predstavuje právny rámec pre spoločnú vodnú politiku, záväzný pre všetky členské štáty EÚ. Spoločná vodná politika je založená na princípe, že: „Voda nie je komerčný výrobok ako iné výrobky, ale skôr dedičstvo, ktoré treba chrániť, brániť a nakladať s ním ako takým“. Dôraz na rešpektovanie tohto princípu kladie aj p. Janez Potočnik, eurokomisár pre životné prostredie, ktorý vo svojom liste adresovanom zástupcom verejnosti uvádza nasledovné: „Recital 1 of the Water Framework Directive states clearly that water is not a commercial product like any other but, rather, a heritage which must be protected, defended and treated as such“. Požiadavka na rešpektovanie tohto princípu je zdôraznená aj v aktuálnom dokumente Európskej komisie z 19. 3. 2014(COM(2014) 177 final on the European Citizens´ Initiative – Water and sanitation are a human right! Water is a public good, not a commodity“), v ktorom sa zdôrazňuje, že „voda nie je obchodný tovar, ale je verejný zdroj“. Citované stanovisko EK prezentoval verejnosti 24. 3. 2014 podpredseda EK p. Maroš Šefčovič, ktorý vo svojom vystúpení prehlásil: „Voda je verejný statok, ktorý pre všetkých občanov Únie predstavuje základnú hodnotu“ - nie je teda tovarom, nevzťahujú sa na ňu pravidlá voľného trhu.

Ministerstvo životného prostredia v rozpore s uvedenými argumentmi odmieta rešpektovať záväzný právny predpis, ako aj stanovisko Európskej komisie a naďalej tvrdí, že voda je tovarom, avšak odmietlo vyhovieť požiadavke verejnosti podložiť svoje tvrdenie právnou analýzou. 

Za tovar (výrobok) môže byť považovaná iba voda balená do spotrebiteľských obalov. V tomto prípade ide o výrobok (teda tovar), a preto vývoz takejto vody (balenej) nie je možné zakázať, na rozdiel od pitnej vody poskytovanej pre zásobovacie účely obyvateľom - táto nie je tovarom, a preto členské štáty nemajú žiadnu povinnosť umožniť jej vývoz do zahraničia. V zmysle Rámcovej smernice o vode v prípade vývozu pitnej vody mimo hraníc ide o vodohospodársku službu, na ktorú sa vzťahujú osobitné pravidlá Rámcovej smernice o vode. Vzťahuje sa na ňu aj záväzná smernica 2006/123/EC z 12. decembra 2006 o službách v rámci vnútorného obchodu. Vyplýva z nej, že zásobovanie vodou je vyňaté z aplikácie voľného pohybu služieb.   

Odmietnutie ministerstva akceptovať základný princíp, že voda nie je tovarom a vágne naformulovanie výnimiek v novele Ústavy SR (najmä výnimky umožňujúcej vývoz pitnej vody, ktorá navyše nebude upravená v zákone), vyvolávajú vo verejnosti silné podozrenie o tom, že za týmto netransparentným postupom je snaha zlegalizovať vývoz vody do zahraničia a nie mu zabrániť, ako sa to verejnosti podsúva. 

Verejnosť očakáva od predkladateľa novely Ústavy - jasné vysvetlenie výnimiek a splnenie hromadnej pripomienky verejnosti, a to jedným z dvoch možných spôsobov:

• - akceptovaním základného princípu, že voda nie je tovar, alebo
• - predložením právnej analýzy s odvolaním sa na európske predpisy dokazujúce, že voda je tovarom. 

 Vecné aspekty 

Vývoz vody v súčasnosti považujeme za riskantný hlavne z toho dôvodu, že Slovensko nemá vyhodnotené využiteľné zdroje podzemnej vody, ktoré sú podkladom pre vyhodnotenie kvantitatívneho stavu podzemnej vody v zmysle požiadaviek RSV. Ministerstvo si zamieňa dva pojmy, a to „využiteľné zdroje podzemnej vody“, za ktoré považuje „využiteľné množstvá podzemnej vody“ uvedené vo vodnej bilancii. Ide o zásadný rozpor s požiadavkami RSV. V tejto súvislosti upozorňujeme aj na neplnenie termínových požiadaviek smernice. Vyhodnotenie využiteľných zdrojov podzemnej vody a vyhodnotenie kvantitatívneho stavu podzemnej vody malo byť ukončené do 22. decembra 2013. V liste p. Janeza Potočnika sa uvádza, že Európska komisia už podnikla v tomto smere právne kroky (reference 4887/13/ENVI)...  

V prípade Vášho záujmu Vám radi poskytneme ďalšie podrobnejšie informácie.

Za občanov Slovenskej republiky, ktorí nesúhlasia s vývozom vody, predkladatelia hromadnej pripomienky a výzvy proti vývozu vody:   

RNDr. Elena Fatulová (elena.fatulova@gmail.com)

Ing. Jaroslav Baran

Ing. Vladimír Mosný, PhD.  

Bratislava, 6. októbra 2014" 

Záverom k tejto časti svojho vystúpenia chcem povedať, že ak by aj niekoľkodenná diskusia o vode v parlamente a niekoľkomesačná kampaň so stovkami článkov či relácií a desiatkami tisíc podpisov nebola na nič iné dobrá, tak na to, že vyniesla na svetlo rôzne prehliadané a skresľované skutočnosti, dobrá bola. A ak ten záujem o vodu a jej skutočnú ochranu nepoľaví, môže táto verejná, odborná i politická diskusia priniesť nemálo pozitívneho aj bez toho, aby sme každú chvíľu menili našu ústavu len preto, lebo si niekto chce prihriať svoju stranícko-politickú polievočku. Chce sa od nás, aby sme tu svojím hlasovaním podpísali akýsi bianko šek a to bez toho, aby sa splnili oprávnené požiadavky týkajúce sa vodnej bilancie, informácií o reálnom a hroziacom znečistení vodných zdrojov až po plnenie záväzkov vyplývajúcich z Rámcovej smernice o vode.