Fragmenty: Voľby 2002 a my

V týchto dňoch vychádza nová publikácia Mikuláša Maňa Hubu s názvom Fragmenty. Vznik knižky zdôvodňuje jej autor takto:

„Prečo Fragmenty?

Ako už názov napovedá, rozhodne nejde o žiadnu klasickú monografiu. Aj keď minimálne dve veci majú všetky texty v tejto knižke spoločné: autora a väzbu na prírodu, na krajinu, na životné prostredie, na veci verejné, na udržateľnosť, ale ešte častejšie na neudržateľnosť nášho spôsobu života.

Názov Fragmenty zároveň akoby naznačoval, že táto knižka je akýsi konglomerát všetkého toho, čo v predchádzajúcich dielkach podobného charakteru (napríklad v Ekoblogoch či v Mojom vesmíre) chcelo byť, len sa to tam z rôznych príčin nedostalo. Možno je to tak trochu pravda, ale pravda je aj to, že texty vo Fragmentoch som do predchádzajúcich výberov nezaradil nie preto, lebo sú menej aktuálne, alebo preto, lebo si ich menej „považujem“, ale jednoducho preto, lebo sa mi tam z nejakého dôvodu nehodili. A navyše, čo je nespochybniteľná „pridaná hodnota“ tejto knižky, to sú nové texty, ktoré v čase vzniku jej predchodkýň ešte nejestvovali (žiaľ, do tejto poslednej spomenutej kategórie patria aj spomienky na ľudí, ktorí medzi nami pred pár mesiacmi ešte boli, ale už nie sú).

Navyše je tu aj pár textov, ktoré v nejakej mutácii už vyšli, najmä v knižke Svet na jedno použitie? My v kríze – kríza v nás. Tu som postupoval v duchu známeho: „Opakovanie matka múdrosti“.

Permanentný konflikt fragmentácie a sústredenia sa vždy na inú tému v protiklade ku hľadaniu celku, syntézy a kontinuity je akoby zrkadlom nastaveným nášmu snaženiu.

Ale nechcem tu hromadiť zbytočné slová. Všetko, čo som chcel touto knižkou plnou rôznych fragmentov povedať, nájdete na nasledujúcich stranách. A tak sa už len poďakujem všetkým, ktorí a ktoré jej pomohli na svet.“

V týchto týždňoch uverejňujeme niekoľko kapitol z tejto aktuálnej publikácie.

-red-

Voľby 2002 a my

Ešte žiadnym parlamentným voľbám na Slovensku nepredchádzala taká masívna, štruktúrovaná, od kandidujúcich strán nezávislá, objektívne zameraná a profesionálne vedená kampaň mimovládnych organizácií, ako v prípade blížiacich sa volieb 2002.

Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v SR, ktorú mám tú česť viesť, sa takto angažuje už po tretí raz (predtým v rokoch 1994 a 1998). Samozrejme, s dôrazom na problematiku, ktorá jej je vlastná, teda na životné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj či spôsob života. Postupne sme analyzovali programové vyhlásenie vlády Mikuláša Dzurindu i volebné programy politických strán. Sledovali sme a snažili sa ovplyvniť dianie v parlamente i v decíznej sfére. Zúčastňujeme sa na analýze vybraných hlasovaní poslancov v uplynulom volebnom období. Monitorujeme relevantné informácie v médiách a na internete. Šírime získané poznatky všetkými spôsobmi. To všetko s podporou programu Tvoja Zem, spravovaného Nadáciou EKOPOLIS a ETP Slovensko.

Dovoľte mi teraz zamerať sa na jednu aktivitu, ktorá je na Slovensku stále ešte pomerne originálna a pritom na pôde našej organizácie má už dlhú tradíciu.

Vo viacerých vyspelých demokratických krajinách (spomeňme napríklad Austráliu, USA, Kanadu, Holandsko či škandinávske štáty) mimovládne organizácie monitorujú už zo dve desaťročia aktivity politických strán či jednotlivých politikov, zaujímajú sa o ich názory, postoje i rozhodnutia a konfrontujú ich sľuby s realitou.

Tieto aktivity sa spravidla vystupňujú pred voľbami, ale zväčša sa uskutočňujú systematicky v priebehu celého volebného obdobia. Mimovládne organizácie to nerobia, pochopiteľne, samoúčelne, ale s cieľom čo najobjektívnejšie spoznať a charakterizovať správanie sa politických subjektov a následne informovať svojich členov, sympatizantov, ako aj širokú verejnosť o tom, ako sa ktorý politický subjekt v uplynulom období v tej-ktorej záujmovej oblasti správal a čo možno od neho očakávať v prípade jeho úspechu v nadchádzajúcich voľbách. O tom, že takáto aktivita vôbec nemusí byť politicky bezvýznamná, svedčí napríklad skutočnosť, že parlamentné voľby v Austrálii na začiatku 90-tych rokov dokázateľne a výrazne ovplyvnilo zverejnenie výsledkov takýchto sledovaní zo strany environmentálnych mimovládok. Jedným z dôvodov úspešnosti ich snaženie bolo iste aj to, že členovia a podporovatelia týchto organizácií predstavujú až 20 % dospelej populácie, teda voličov. Ďalším z nevyhnutných predpokladov úspechu podobnej aktivity je systematický prístup, profesionalita a dôveryhodnosť príslušnej či príslušných mimovládnych organizácií. Ale aj, ba najmä, pochopenie zmyslu takejto aktivity a spolupráca zo strany médií. A následne aj spoločenská klíma, rozvinutá občianska spoločnosť, fungovanie mechanizmov priamej demokracie, ako aj spoločenská objednávka či hlad po takomto type aktivít.

Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v SR sa začiatkom augusta obrátila na sekretariáty tých politických subjektov, ktoré majú podľa dlhodobých prieskumov volebných preferencií aspoň akú-takú šancu uspieť v nadchádzajúcich voľbách. Sekretariáty sme požiadali o zaslanie adries svojich kandidátov v počte zodpovedajúcom ich predpokladanému zastúpeniu v budúcom parlamente. V stanovenom termíne zareagovali iba Sociálnodemokratická aliancia a Strana maďarskej koalície, o niečo neskôr tiež HZDS-ĽS a SNS a po urgencii aj KSS a DS-DÚ. V prípade dvoch posledne menovaných subjektov ide o prekvapenie, pretože v minulosti na náš záujem získať od nich podobné informácie vôbec nereagovali. Ešte väčšie prekvapenie nám však pripravili strany, deklarujúce svoje sympatie k občianskej spoločnosti a podporu tretiemu sektoru, napr. SDKÚ, ANO, ktoré zostali voči našim opakovaným požiadavkám hluché. SDĽ sa po urgencii, podobne ako v r. 1998, ponúkla, že nami dodané anketové formuláre rozdistribuuje medzi svojich členov. Podobne reagovala aj KDH. Zopár adries sa dalo získať aj z internetu.

Anketa pre kandidátov za poslancov NR SR vo voľbách 2002, zameraná na problematiku životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja, skrátene Eko-anketa, obsahuje v tomto roku 37 otázok, do značnej miery kompatibilných s otázkami spred 4 rokov. Otázky postihujú širokú škálu environmentálnej problematiky, od medzinárodných dohovorov, cez podporu inštitucionálneho rozvoja starostlivosti o životné prostredie, ekonomické nástroje na jeho podporu, transparentnosť zahraničných investícií v tejto oblasti, odbúranie štátnych dotácií do aktivít poškodzujúcich životné prostredie, až po vzťah respondenta ku konkrétnym projektom, zámerom, činnostiam a podobne.

Odpovedať sa dá spôsobom áno/nie, prípadne „neviem“. Odpoveď „áno“ znamená podľa nášho hodnotenia kladný bod, neutrálna či nejednoznačná odpoveď pol bodu a odpoveď „nie“ či žiadna odpoveď 0 bodov. Na konkretizáciu sa k odpovedi áno/nie/neviem môže pripojiť vysvetľujúci komentár, ktorý odcitujeme v prílohe vyhodnotenia. Vyplnenie ankety vyžaduje niekoľko minút.

Doterajšia skúsenosť s podielom reagujúcich oslovených je deprimujúca. Kým v roku 1994 reagovalo viac ako 25 % opýtaných, v roku 1998, ktorý sa niesol v duchu zdanlivo dobrých vzťahov medzi tretím sektorom a vtedajšou opozíciou, to bolo už len 11,6 % opýtaných. Keďže na Slovensku nie je o prekvapenia nikdy núdza, možno v tomto roku vynikne napríklad HZDS-ĽS, ktoré si podporu tretieho sektoru zakomponovalo aj do svojho programu. Bola by to dobrá frčka do nosa tým politickým subjektom, ktoré sa vydávajú za garantov rozvoja občianskej spoločnosti a sympatizantov tretieho sektora. Jedno je isté, poradie kandidátov nebude reflektovať naše sympatie či antipatie k nim, ale počet získaných bodov.

Najpohodlnejšie je nereagovať na naše otázky vôbec, alebo ak, tak spôsobom, ako reagovali niektorí oslovení v minulosti: „čo vás je do toho, čo si ja myslím?“

Najväčšiu príčinu neochoty sekretariátov poskytovať adresy svojich kandidátov a neochoty oslovených odpovedať však vidím v tom, že spoločnosť takéto správanie dosiaľ tolerovala.

V týchto týždňoch, aj vďaka masívnej kampani mimovládnych organizácií i rastúcemu záujmu o mimoparlamentnú kontrolu moci zo strany masmédií, je vari po prvý raz šanca, že sa to aspoň čiastočne zmení. Bol by to nezanedbateľný prínos k vytváraniu novej politickej kultúry, novej formy dialógu medzi občanom a mocou, aktivizácii verejnosti i posilneniu mechanizmov občianskej sebaobrany.

Príspevok odznel v mierne modifikovanej podobe na RFE, 24. 8. 2002