Fragmenty: Vláda zabudla na jednu z priorít

V týchto dňoch vychádza nová publikácia Mikuláša Maňa Hubu s názvom Fragmenty. Vznik knižky zdôvodňuje jej autor takto:

„Prečo Fragmenty?

Ako už názov napovedá, rozhodne nejde o žiadnu klasickú monografiu. Aj keď minimálne dve veci majú všetky texty v tejto knižke spoločné: autora a väzbu na prírodu, na krajinu, na životné prostredie, na veci verejné, na udržateľnosť, ale ešte častejšie na neudržateľnosť nášho spôsobu života.

Názov Fragmenty zároveň akoby naznačoval, že táto knižka je akýsi konglomerát všetkého toho, čo v predchádzajúcich dielkach podobného charakteru (napríklad v Ekoblogoch či v Mojom vesmíre) chcelo byť, len sa to tam z rôznych príčin nedostalo. Možno je to tak trochu pravda, ale pravda je aj to, že texty vo Fragmentoch som do predchádzajúcich výberov nezaradil nie preto, lebo sú menej aktuálne, alebo preto, lebo si ich menej „považujem“, ale jednoducho preto, lebo sa mi tam z nejakého dôvodu nehodili. A navyše, čo je nespochybniteľná „pridaná hodnota“ tejto knižky, to sú nové texty, ktoré v čase vzniku jej predchodkýň ešte nejestvovali (žiaľ, do tejto poslednej spomenutej kategórie patria aj spomienky na ľudí, ktorí medzi nami pred pár mesiacmi ešte boli, ale už nie sú).

Navyše je tu aj pár textov, ktoré v nejakej mutácii už vyšli, najmä v knižke Svet na jedno použitie? My v kríze – kríza v nás. Tu som postupoval v duchu známeho: „Opakovanie matka múdrosti“.

Permanentný konflikt fragmentácie a sústredenia sa vždy na inú tému v protiklade ku hľadaniu celku, syntézy a kontinuity je akoby zrkadlom nastaveným nášmu snaženiu.

Ale nechcem tu hromadiť zbytočné slová. Všetko, čo som chcel touto knižkou plnou rôznych fragmentov povedať, nájdete na nasledujúcich stranách. A tak sa už len poďakujem všetkým, ktorí a ktoré jej pomohli na svet.“

V týchto týždňoch uverejňujeme niekoľko kapitol z tejto aktuálnej publikácie.

-red-

Vláda zabudla na jednu z priorít

Od 1. novembra tu budeme mať opäť ministerstvo životného prostredia (MŽP), ktoré nezmyselne a bez akejkoľvek diskusie zrušila predchádzajúca vláda. To je po vymenovaní (externého) poradcu, ktorý má radiť premiérke v environmentálnych otázkach a avizovanom vytvorení postu splnomocnenca vlády pre integrovaný manažment povodí ďalší kladný bod pre vládu na poli inštitucionálneho posilnenia starostlivosti o životné prostredie (ŽP). Možno sa sporiť o tom, či bola dôležitejšia rýchlosť znovuzrodenia úradu, alebo by sme boli mesiac – dva ešte vydržali, ak by sa tento čas venoval vecnej diskusii o optimálnej podobe ministerstva a jeho kompetencií (čo bránilo vrátiť pod jeho krídla napríklad územné plánovanie a konečne tam previesť aj správu národných parkov, či odbremeniť rezort ŽP od niektorých hospodárskych činností?). Otázne je aj to, či by príslušná strana v ušetrenom čase našla konečne kompetentného kandidáta na post ministra, takého, ktorý by spĺňal nielen stranícko-politické a národnostné, ale aj odborné a ďalšie predpoklady, uvedené vo výzve „Za normálneho ministra“. Druhým pozitívnym krokom vlády je zmena postojov ku konkrétnym kauzám typu ropovod cez Žitný ostrov či pezinská skládka, aj keď v celom rade iných prípadov (napr. kritické úseky diaľnic, cynizmus voči národným parkom, rúbanie vzácnych lesov, plytvanie pôdou a pod.) na podobné vyjadrenia a postoje vlády a ministerstiev ešte len čakáme. Prínosom pre ŽP by mali byť aj sľubované systémové kroky vo sfére obmedzovania korupcie, zvyšovania transparentnosti i celkovej kvality života. Treba však otvorene povedať, že napriek vyššie spomenutým pozitívam životné prostredie medzi priority novej vlády zjavne nepatrí. Ako jediný z „pilierov“ udržateľného rozvoja sa ŽP neobjavilo medzi jej top prioritami, nerezonuje v politických diskusiách a čo sa týka rozsahu i obsahu, patrí environmentálna kapitola programového vyhlásenia vlády (PVV) k tomu najslabšiemu v celej ponovembrovej histórii podobných dokumentov. Vinou minulej vládnej koalície bolo ŽP v čase prípravy a schvaľovania PVV „rezortne bezprizorné“ a nemalo vo vláde „svojho“ ministra. Gestoroval ho hospodársky rezort a ten si dal záležať na tom, aby sa do programu vlády nedostalo nič, čo by bolo v rozpore s jeho záujmami. Keďže podobne sa zrejme správali aj ostatní členovia vlády, je malým zázrakom, že v kapitole Životné prostredie napokon predsa len zostalo aj niečo viac, ako len nadpis. Treba povedať aj to, že zmienku o ŽP nájdeme aj v niektorých iných kapitolách PVV (Pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka, Energetika, Cestovný ruch, Zahraničná politika...), takmer úplne však absentuje v kapitole Doprava, čiže v rezorte, ktorý bude mať na životné prostredie v najbližších rokoch mimoriadny vplyv. Vo viacerých kapitolách sa navyše objavujú zámery priamo či nepriamo ohrozujúce ŽP. Po mnohých rokoch vymizol z PVV nielen pojem krajina, ale chýba tam aj záväzok aktualizovať štátnu environmentálnu politiku, sfunkčniť proces posudzovania vplyvov na životné prostredie či fungovanie Rady vlády pre trvalo udržateľný rozvoj, chápať ŽP skutočne prierezovo s dopadom na všetky rezorty, alebo napraviť krivdy v personálnej oblasti, ktoré rezort v uplynulých štyroch rokoch pripravili o väčšinu schopných a čestných ľudí. Na druhej strane sa do textu kapitoly zmestilo niekoľko kontroverzných tvrdení, napríklad na tému rozvoja turizmu v chránených územiach.

Je jasné, že akokoľvek napísaný vládny program je len kusom papiera, ak sa neplní, či dokonca ak sa koná v priamom rozpore s ním, čo bol prípad predchádzajúcej vlády a uplynulých štyroch rokov. To však neospravedlňuje absenciu adekvátneho záujmu o životné prostredie a podcenenie katastrofálneho stavu, do akého sa starostlivosť oň v uplynulých rokoch dostala.

Vláda, ktorá nepovažuje zlepšenie životného prostredia vo svojej krajine i vo svete za svoju prioritu, je v Európe 21. storočia anachronizmom a ťažko jej uveriť, že to myslí vážne so zvyšovaním kvality nášho života. 

Podstatné sú však konkrétne činy, takže múdrejší budeme už o niekoľko týždňov.

august 2010