Fragmenty: SÚHRN HODNOTENIA VOLEBNÝCH PROGRAMOV POLITICKÝCH STRÁN VO VZŤAHU K ŽIVOTNÉMU PROSTREDIU A TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU

V týchto dňoch vychádza nová publikácia Mikuláša Maňa Hubu s názvom Fragmenty. Vznik knižky zdôvodňuje jej autor takto:

„Prečo Fragmenty?

Ako už názov napovedá, rozhodne nejde o žiadnu klasickú monografiu. Aj keď minimálne dve veci majú všetky texty v tejto knižke spoločné: autora a väzbu na prírodu, na krajinu, na životné prostredie, na veci verejné, na udržateľnosť, ale ešte častejšie na neudržateľnosť nášho spôsobu života.

Názov Fragmenty zároveň akoby naznačoval, že táto knižka je akýsi konglomerát všetkého toho, čo v predchádzajúcich dielkach podobného charakteru (napríklad v Ekoblogoch či v Mojom vesmíre) chcelo byť, len sa to tam z rôznych príčin nedostalo. Možno je to tak trochu pravda, ale pravda je aj to, že texty vo Fragmentoch som do predchádzajúcich výberov nezaradil nie preto, lebo sú menej aktuálne, alebo preto, lebo si ich menej „považujem“, ale jednoducho preto, lebo sa mi tam z nejakého dôvodu nehodili. A navyše, čo je nespochybniteľná „pridaná hodnota“ tejto knižky, to sú nové texty, ktoré v čase vzniku jej predchodkýň ešte nejestvovali (žiaľ, do tejto poslednej spomenutej kategórie patria aj spomienky na ľudí, ktorí medzi nami pred pár mesiacmi ešte boli, ale už nie sú).

Navyše je tu aj pár textov, ktoré v nejakej mutácii už vyšli, najmä v knižke Svet na jedno použitie? My v kríze – kríza v nás. Tu som postupoval v duchu známeho: „Opakovanie matka múdrosti“.

Permanentný konflikt fragmentácie a sústredenia sa vždy na inú tému v protiklade ku hľadaniu celku, syntézy a kontinuity je akoby zrkadlom nastaveným nášmu snaženiu.

Ale nechcem tu hromadiť zbytočné slová. Všetko, čo som chcel touto knižkou plnou rôznych fragmentov povedať, nájdete na nasledujúcich stranách. A tak sa už len poďakujem všetkým, ktorí a ktoré jej pomohli na svet.“

V týchto týždňoch uverejňujeme niekoľko kapitol z tejto aktuálnej publikácie.

-red-

SÚHRN HODNOTENIA VOLEBNÝCH PROGRAMOV POLITICKÝCH STRÁN VO VZŤAHU K ŽIVOTNÉMU PROSTREDIU A TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU

Informácia k tlačovej besede zo dňa 14. 8. 2002

Celkovo možno programy politických strán z hľadiska vysporiadania sa s problematikou životného prostredia a smerovania k trvalo udržateľnému rozvoju hodnotiť ako neuspokojivé a výrazne zaostávajúce za programami z r. 1998. Sú jednoducho, až na malé výnimky, sklamaním. Ich dikcia by bola možno dostatočná v r. 1990, ale nie v r. 2002.

Dvojnásobne nepochopiteľná je táto skutočnosť niekoľko týždňov po tom, ako sa parlament podrobne zaoberal a schválil Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja SR, niekoľko týždňov pred konaním Svetového summitu o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu a zároveň v čase, keď si prijatie kapitoly Životné prostredie vyžiadalo jedny z najnáročnejších negociácií a zároveň jedny z najdlhších prechodných období v rámci celého predvstupového procesu do EÚ. A napokon v situácii, keď podľa analýz SAV splnenie podmienok vstupu do EÚ bude finančne najnáročnejšie práve vo sfére životného prostredia.

Kým pred štyrmi rokmi bolo zaradenie samostatnej kapitoly venovanej tejto problematike do volebných programov strán priam samozrejmosťou, v súčasnosti niektoré politické strany nepovažujú za potrebné čo i len sa zmieniť o svojich predstavách o riešení environmentálnych problémov. Paradoxne patria do tejto kategórie i politické subjekty či ich pokračovatelia, ktoré mali túto problematiku vo svojich programoch v r. 1998 podrobne a vcelku kvalitne rozpracovanú (SDĽ, SDK a najmä DS). Napr. v 135-stranovom volebnom programe SDK bola ochrane prírody a životného prostredia venovaná samostatná kapitola o rozsahu 11 strán.

Niekoľkostranovú kapitolu venovanú životnému prostrediu obsahoval aj volebný program SDĽ (dnes je táto problematika len čiastočne začlenená pod 1,5-stranovú kapitolu Pôda a bohatstvo vidieka).

Porovnávanie strán a ich programov z roku 1998 a 2002 komplikuje skutočnosť, že len menšia časť zo strán, ktoré kandidujú vo voľbách 2002, kandidovala samostatne aj vo voľbách 1998.

Viaceré politické subjekty s relatívne vysokými preferenciami v čase predchádzajúcich parlamentných volieb ani neexistovali (Smer, ANO, SDKÚ, SDA, PSNS).

Ak by sme porovnávali environmentálne programy strán, ktoré kandidovali vo voľbách 1998 aj 2002, potom v prípade SNS možno hovoriť o miernom pokroku, lebo na rozdiel od r. 1998 venujú životnému prostrediu samostatnú časť, v prípade SMK o miernom regrese, čo sa týka kvantity i kvality environmentálneho programu.

Z nástupníckych subjektov po SDK venuje najväčšiu pozornosť životnému prostrediu OKS, ktorá sa navyše snaží premietnuť environmentálne aspekty aj do ostatných, najmä hospodárskych odvetví a zároveň robí z ochrany prírodných a kultúrnych hodnôt krajiny jeden z pilierov konzervatívnej politiky. Na štandardnej úrovni a v primeranom rozsahu má spracovanú kapitolu životného prostredia KDH.

Tradične najväčšiu pozornosť venuje tejto problematike program Strany zelených na Slovensku.

Z jednotlivých environmentálnych problémov a návrhov na ich riešenie sa najčastejšie frekventuje problematika dobudovania vodovodov, kanalizácie a čistiarní odpadových vôd (ANO, KDH, OKS, Smer aj SMK) a problematika odpadov (ANO, KDH, OKS, SDA i Smer). Značná pozornosť, aj keď z rôznych uhlov pohľadu, sa venuje environmentálnym aspektom poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného hospodárstva, agroturistiky i vidieka ako celku (ANO, KDH, SDĽ, OKS, SDA, SDKÚ, Smer aj SNS).

Potreba prispieť k odstraňovaniu starých environmentálnych záťaží sa spomína v programoch ANO, HZDS-ĽS, KDH a OKS.

Podporu inštitucionálnemu rozvoju ministerstva životného prostredia sľubuje ANO a nepriamo aj HZDS-ĽS.

Ekonomické nástroje na podporu lepšieho životného prostredia sľubujú podporovať ANO, OKS, SDĽ i SDA.

Niektoré strany si všímajú možnosti predvstupovej pomoci EÚ a zlepšenia kapacít SR pri ich využívaní (ANO, KDH).

Viaceré strany deklarujú podporu obnove kultúrnych pamiatok, ale aj miestnych tradícií, remesiel a pod. Najväčší dôraz na túto problematiku kladú KDH a SNS.

Niektoré strany navyše pripomínajú aj duchovný rozmer ochrany životného prostredia (KDH, OKS).

Podobne ako pred predchádzajúcimi voľbami je aj v súčasných volebných programoch poskromne integrovaných prístupov. V niektorých programoch sa požaduje zosúladenie rozvoja s potenciálom krajiny a prirodzenými predpokladmi regiónov (HZDS-ĽS, OKS, SNS). Regionálna dimenzia a s ňou spojené komplexné postupy patria vôbec k dôležitým predvolebným témam.

Zriedkavá je prepojenosť environmentálnych aspektov s ostatnými aspektmi života spoločnosti. V tejto sfére ide najďalej OKS. HDS-ĽS a SDK síce operujú koncepciou trvalo udržateľného rozvoja, ale svoje predstavy o jej napĺňaní nešpecifikujú, v prípade ANO ide takmer výlučne len o vzťah medzi environmentálnou a energetickou problematikou. KDH i SDA hovoria o potrebe ekologizácie dopravy, viaceré politické subjekty o ekologizácii poľnohospodárstva a vplyve životného prostredia na zdravie.

Environmentálne relevantné formulácie a zámery však nachádzame aj v iných častiach volebných programov. Okruh relevantných tém sa ďalej rozšíri, keď budeme volebné programy hodnotiť cez prizmu princípov trvalo udržateľného rozvoja a prísľubov ich napĺňania. Ak použijeme toto kritérium, potom jednotlivé princípy trvalo udržateľného rozvoja nájdeme roztrúsené, ale takmer nezužitkované vo všetkých volebných programoch.

Na druhej strane sa jednotlivé politické subjekty zasadzujú aj za rôzne riešenia a projekty, ktoré sú z hľadiska životného prostredia a smerovania k trvalej udržateľnosti problematické, rizikové, resp. priamo nežiaduce.

Často sa vo volebných programoch sľubuje nekritická podpora výstavbe diaľnic (najmä ANO, HZDS-ĽS, KDH a Smer), ako aj priemyselných parkov (najmä ANO, KDH, SDĽ a SMK) bez toho, že by spomínali aj podmienky, ktoré by takéto rozsiahle investície, závažným spôsobom ovplyvňujúce životné prostredie, mali spĺňať (napr. prehodnotenie spôsobu výstavby diaľnic v ekologicky citlivých oblastiach či lokalizovanie priemyselných parkov výlučne len do lokalít už odprírodnených priemyselnou, ťažobnou či inou hospodárskou činnosťou).

Niektoré strany (najdôslednejšie HZDS-ĽS a Smer) propagujú – v rozpore nielen s environmentálnymi, ale aj ekonomickými argumentmi – potrebu dokončiť 3. a 4. blok JE Mochovce.

Smer podporuje výstavbu hotelov v atraktívnom prostredí. OKS žiada zrušenie údajne neodôvodnenej a neúmerne vysokej ochrany území, ktorá vraj obmedzuje prirodzený rozvoj regiónov.

Celkovo však možno konštatovať, že technokratické, megalomanské a inak problematické zámery a projekty charakterizujúce prekonanú éru industrializmu majú v programoch politických strán pre voľby 2002 menšiu podporu, než ako to bolo v prípade volebných programov z predchádzajúceho desaťročia. A to je jedna mála dobrých správ, ktoré vyplývajú z analýzy volebných programov politických strán a hnutí pred voľbami 2002.

august 2002