Fragmenty: Prečo som proti jadrovej ceste rozvoja našej energetiky?

V týchto dňoch vychádza nová publikácia Mikuláša Maňa Hubu s názvom Fragmenty. Vznik knižky zdôvodňuje jej autor takto:

„Prečo Fragmenty?

Ako už názov napovedá, rozhodne nejde o žiadnu klasickú monografiu. Aj keď minimálne dve veci majú všetky texty v tejto knižke spoločné: autora a väzbu na prírodu, na krajinu, na životné prostredie, na veci verejné, na udržateľnosť, ale ešte častejšie na neudržateľnosť nášho spôsobu života.

Názov Fragmenty zároveň akoby naznačoval, že táto knižka je akýsi konglomerát všetkého toho, čo v predchádzajúcich dielkach podobného charakteru (napríklad v Ekoblogoch či v Mojom vesmíre) chcelo byť, len sa to tam z rôznych príčin nedostalo. Možno je to tak trochu pravda, ale pravda je aj to, že texty vo Fragmentoch som do predchádzajúcich výberov nezaradil nie preto, lebo sú menej aktuálne, alebo preto, lebo si ich menej „považujem“, ale jednoducho preto, lebo sa mi tam z nejakého dôvodu nehodili. A navyše, čo je nespochybniteľná „pridaná hodnota“ tejto knižky, to sú nové texty, ktoré v čase vzniku jej predchodkýň ešte nejestvovali (žiaľ, do tejto poslednej spomenutej kategórie patria aj spomienky na ľudí, ktorí medzi nami pred pár mesiacmi ešte boli, ale už nie sú).

Navyše je tu aj pár textov, ktoré v nejakej mutácii už vyšli, najmä v knižke Svet na jedno použitie? My v kríze – kríza v nás. Tu som postupoval v duchu známeho: „Opakovanie matka múdrosti“.

Permanentný konflikt fragmentácie a sústredenia sa vždy na inú tému v protiklade ku hľadaniu celku, syntézy a kontinuity je akoby zrkadlom nastaveným nášmu snaženiu.

Ale nechcem tu hromadiť zbytočné slová. Všetko, čo som chcel touto knižkou plnou rôznych fragmentov povedať, nájdete na nasledujúcich stranách. A tak sa už len poďakujem všetkým, ktorí a ktoré jej pomohli na svet.“

V týchto týždňoch uverejňujeme niekoľko kapitol z tejto aktuálnej publikácie.

-red-

Prečo som proti jadrovej ceste rozvoja našej energetiky? 

...Žiadna slovenská vláda dosiaľ ani v jednej energetickej koncepcii (EK) pred či po roku 1989 neformulovala skutočnú alternatívu voči dominantnej orientácii na jadrovú energiu/energetiku (JE). Všetky naše vlády vytrvalo odmietali a odmietajú akékoľvek alternatívne návrhy domácej proveniencie, ako aj ochotu pomoci zo strany zahraničia (napr. Rakúska). Vlády nepožiadali o vypracovanie komplexnej energetickej alternatívy (či alternatív) žiadny nezávislý domáci alebo zahraničný subjekt, nezohľadnili dostatočne zákonnú povinnosť posudzovania vplyvov realizácie EK na životné prostredie za účasti verejnosti, neprikročili k dôslednému uplatňovaniu metodiky plánovania podľa najnižších (celospoločenských) nákladov (LCP), či k podpore úspor na strane spotreby (DSM). Žiadna z našich vlád dosiaľ nevyužila dostupné legislatívne a ekonomické nástroje na podporu citeľného zvyšovania energetickej účinnosti, realizácie komplexu energetických úspor, integrovaného využívania celého spektra disponibilných domácich zdrojov, diverzifikácie energetických zdrojov a rekonštrukcie ekonomiky smerom k surovinovo a energeticky menej náročnej. Naše vlády dosiaľ ignorovali pozitívne príklady zo zahraničia, ponuky zahraničnej pomoci i početné domáce alternatívne iniciatívy. Naopak, systémom priamych i nepriamych dotácií podporovali skôr opačné tendencie (rozvoj prvovýroby hliníka, čiernej metalurgie, ťažkej chémie a ďalších energeticky najnáročnejších odvetví a celkovo nárast spotreby energie práve vo sfére ťažkého priemyslu, čo je trend protirečiaci trendom v technologicky vyspelých západných krajinách). Príslušné rezorty viac či menej ignorujú návrhy na otvorenú a systematickú diskusiu a úplne odmietajú vziať na vedomie alternatívne návrhy a názory. Veľmi znepokojujúce je aj to, že ani jeden z vplyvných politických subjektov – či už zo strany koalície alebo opozície – nie je schopný otvorene vystúpiť proti ďalšiemu rozvoju JE u nás, alebo aspoň za účinnú podporu úspor a alternatívnych ciest získavania elektrickej energie.

Vzácny čas zatiaľ beží, obrovské množstvo síl a času mizne v „čiernej diere“ zvanej JE Mochovce, trpezlivosť nositeľom alternatívnych návrhov a projektov postupne dochádza a svet sa nám vzďaľuje.

marec 1998