Fragmenty: Obnovme Podhradie – s ľuďmi a pre ľudí!

V týchto dňoch vychádza nová publikácia Mikuláša Maňa Hubu s názvom Fragmenty. Vznik knižky zdôvodňuje jej autor takto:

„Prečo Fragmenty?

Ako už názov napovedá, rozhodne nejde o žiadnu klasickú monografiu. Aj keď minimálne dve veci majú všetky texty v tejto knižke spoločné: autora a väzbu na prírodu, na krajinu, na životné prostredie, na veci verejné, na udržateľnosť, ale ešte častejšie na neudržateľnosť nášho spôsobu života.

Názov Fragmenty zároveň akoby naznačoval, že táto knižka je akýsi konglomerát všetkého toho, čo v predchádzajúcich dielkach podobného charakteru (napríklad v Ekoblogoch či v Mojom vesmíre) chcelo byť, len sa to tam z rôznych príčin nedostalo. Možno je to tak trochu pravda, ale pravda je aj to, že texty vo Fragmentoch som do predchádzajúcich výberov nezaradil nie preto, lebo sú menej aktuálne, alebo preto, lebo si ich menej „považujem“, ale jednoducho preto, lebo sa mi tam z nejakého dôvodu nehodili. A navyše, čo je nespochybniteľná „pridaná hodnota“ tejto knižky, to sú nové texty, ktoré v čase vzniku jej predchodkýň ešte nejestvovali (žiaľ, do tejto poslednej spomenutej kategórie patria aj spomienky na ľudí, ktorí medzi nami pred pár mesiacmi ešte boli, ale už nie sú).

Navyše je tu aj pár textov, ktoré v nejakej mutácii už vyšli, najmä v knižke Svet na jedno použitie? My v kríze – kríza v nás. Tu som postupoval v duchu známeho: „Opakovanie matka múdrosti“.

Permanentný konflikt fragmentácie a sústredenia sa vždy na inú tému v protiklade ku hľadaniu celku, syntézy a kontinuity je akoby zrkadlom nastaveným nášmu snaženiu.

Ale nechcem tu hromadiť zbytočné slová. Všetko, čo som chcel touto knižkou plnou rôznych fragmentov povedať, nájdete na nasledujúcich stranách. A tak sa už len poďakujem všetkým, ktorí a ktoré jej pomohli na svet.“

V týchto týždňoch uverejňujeme niekoľko kapitol z tejto aktuálnej publikácie.

-red-

Obnovme Podhradie – s ľuďmi a pre ľudí!

Populárne bratislavské Divadlo Astorka Korzo ´90 už dávno tak nepraskalo vo švíkoch, ako v prvý aprílový pondelňajší večer. Primátor Andrej Ďurkovský a starosta Starého Mesta Peter Čiernik si sem prišli vypočuť názory a predstavy verejnosti o budúcej podobe Podhradia. Zatiaľ čo inokedy na podobných astorkových podujatiach vedenie mesta a mestskej časti, ale aj prítomní architekti, ktorých sa sem tentoraz zišlo vari 50, ako aj zástupcovia investorov prevažne rozprávajú, v pondelok prevažne počúvali. Výnimočné podujatie s názvom Verejné vypočutie na tému Obnovme Podhradie – s ľuďmi a pre ľudí zorganizovali Voľné združenie bratislavských ochranárskych a občianskych organizácií a občianska iniciatíva Obnovme Podhradie! Scénu tvorila veľkorozmerná fotografia bratislavského Podhradia z 30. rokov.

Jasne sa ukázalo, že Podhradie predstavuje jeden z neuralgických bodov uvažovania o Bratislave. Je zrejmé, že v ľuďoch pretrváva trauma zo 60. rokov, keď nám pred očami a v mierových, hoci totalitných časoch zmizlo bezmála pol starej Bratislavy. Rehabilitácia Podhradia, po ktorej volala verejnosť v Astorke, by teda nebola len rehabilitáciou časti materiálnej a kultúrnej podstaty mesta, ale aj rehabilitáciou Bratislavčanov, ktorí jeho likvidáciou, hoci nedobrovoľne, pripustili.

Obrovský záujem bol nielen o účasť a diskusné vystúpenie v Astorke, ale aj o nedávno zriadenú internetovú stránku www.bapodhradie.sk, ktorá počas niekoľkých týždňov svojej existencie zaznamenala úctyhodných viac ako 10 000 návštev, pričom niekoľko sto jej návštevníkov sa zapojilo aj do diskusie o budúcnosti Podhradia. Na tejto stránke sú uverejnené aj výsledky ankety, v rámci ktorej sa respondenti mali vyjadriť, či podporujú skôr návrat k viac-menej pôvodnej podobe Podhradia, alebo jeho modernistické stvárnenie. Takmer 94 % z viac ako 2 500 účastníkov ankety sa priklonilo k historickej podobe. Ak by vedenie mesta ignorovalo takto jednoznačne vyjadrený názor, považoval by som to za politickú samovraždu.

Verejné vypočutie ukázalo, že doteraz v Bratislave chýba nielen diskusia o samotnom Podhradí, ale aj vízia mesta, jeho platný aktuálny územný plán a regulatívy, ktoré by jednoznačne zadefinovali, akú Bratislavu chceme mať. „Astorka ukázala, že občania nie sú len pasívni konzumenti výtvorov architektov a urbanistov, či nekompetentní neodborníci. Naopak, majú veľmi jasnú predstavu, v akom prostredí chcú žiť. Stále však chýba systematická partnerská diskusia medzi nimi a tzv. odbornou verejnosťou,“ povedala Katarína Šimončičová, predsedníčka MV SZOPK. Z diskusie vyplynulo, že – na rozdiel od väčšiny architektov – obyvatelia dávajú prednosť historickej, kontextuálnej podobe Podhradia, samozrejme vhodne prispôsobenej jeho moderným funkciám.

Chcú, aby zástavba kopírovala pôvodný pôdorys, uličnú čiaru, parceláciu. Aby opticky nekonkurovala Hradu. Aby akceptovala nábrežie a nezničila cenné biocenózy na stráňach Hradného vrchu. Ľuďom v Bratislave začínajú priam bytostne chýbať také atribúty, ako je genius loci, ľudská mierka, útulnosť, pokojná atmosféra, mestská zeleň, obývateľnosť, mestovornosť. Viacerí občania vyjadrili názor, že keď sa bude naozaj chcieť, tak sa Podhradie dá zrekonštruovať aj vo svojej historickej podobe – tým viac, že dodnes ide zároveň o súčasť mestskej pamiatkovej rezervácie i ochranné pásmo národnej kultúrnej pamiatky Bratislavský hrad. Niet ani dôvodu brániť sa replikám historických budov, veď napr. v historickom jadre mesta ich považujeme za samozrejmosť. A teritórium Podhradia je len amputovanou časťou historického organizmu, ktorý sa, „vďaka“ barbarstvu budovateľov či skôr ničiteľov Bratislavy z čias socializmu, zmenšil na minimum. Archívnych materiálov, dokumentujúcich podobu bývalého Podhradia až na úroveň jednotlivých objektov, sa zachoval dostatok. Obnova historickej Varšavy, Gdanska či väčšiny rozbombardovaných nemeckým miest je dôkazom toho, že keď sa chce, tak sa to dá. „Mesto je také veľké, aká veľká je jeho historická časť,“ ako povedal v Astorke jeden z diskutujúcich, starý Bratislavčan.

Rozhorčenie, hnev i zúfalstvo, ktoré v súvislosti s témou Podhradia zaznievali v Astorke, by neboli také veľké, keby sa Bratislava v ostatných rokoch nebola dožila ďalších architektonicko-urbanistických katastrof typu arogantnej výškovej budovy Národnej banky Slovenska či hranatého Tatracentra rovno oproti Prezidentskému palácu. Nie sú ochotní ďalej mlčky akceptovať nové a nové megalomanské realizácie typu „päsť na oko“, vychádzajúce z princípu maximálneho možného kontrastu s okolitým prostredím.

Výsledky nedávnej architektonickej súťaže vypísanej investorom občania jednoznačne odmietli a navrhnuté budovy klasifikovali ako „sklenené škatule“, ktoré do Podhradia vôbec nepatria.

Ľudia začínajú byť oprávnene alergickí aj na vyhlásenia typu: „My, odborníci, to vybudujeme podľa našich predstav a vy si zvyknete“, alebo, „Kto sa vracia do minulosti, je spiatočník“ či „Každá skutočne veľká architektúra bola popretím dobového názoru verejnosti“. Aj takéto tvrdenia totiž zo strany niektorých architektov odzneli v Astorke. Verejnosť však dala jasne najavo, čo si o nich myslí.

Tomu, aby nešlo len o rozprávanie na jeden večer, by mala okrem účasti kompetentných napomôcť aj skutočnosť, že všetky názory z diskusie sa zaznamenávali a občania sa môžu vyjadriť aj dodatočne na anketových lístkoch alebo na web stránke občianskej iniciatívy www.bapodhradie.sk. Primátor pripomienky občanov sľúbil zohľadniť a v rámci možností zapracovať do návrhu zadania pre územný plán zóny Podhradia, ktorý sa v súčasnosti vypracúva. Je teda aj na nás, aby sme aktívne prejavovali svoje názory a ovplyvnili tak rozhodovanie o Podhradí. Ak opäť zlyháme, nemáme právo nazývať sa odborníkmi, komunálnymi politikmi, ale ani občanmi – Bratislavčanmi. Aj preto vzniká petičná akcia za obnovu Podhradia, dostupná na vyššie spomenutej internetovej stránke.

Mikuláš Huba

autor je členom petičného výboru

petície Obnovme Podhradie!