Fragmenty: Návrh rozpočtovej kapitoly Ministerstva životného prostredia SR (informácie a komentáre)

V týchto dňoch vychádza nová publikácia Mikuláša Maňa Hubu s názvom Fragmenty. Vznik knižky zdôvodňuje jej autor takto:

„Prečo Fragmenty?

Ako už názov napovedá, rozhodne nejde o žiadnu klasickú monografiu. Aj keď minimálne dve veci majú všetky texty v tejto knižke spoločné: autora a väzbu na prírodu, na krajinu, na životné prostredie, na veci verejné, na udržateľnosť, ale ešte častejšie na neudržateľnosť nášho spôsobu života.

Názov Fragmenty zároveň akoby naznačoval, že táto knižka je akýsi konglomerát všetkého toho, čo v predchádzajúcich dielkach podobného charakteru (napríklad v Ekoblogoch či v Mojom vesmíre) chcelo byť, len sa to tam z rôznych príčin nedostalo. Možno je to tak trochu pravda, ale pravda je aj to, že texty vo Fragmentoch som do predchádzajúcich výberov nezaradil nie preto, lebo sú menej aktuálne, alebo preto, lebo si ich menej „považujem“, ale jednoducho preto, lebo sa mi tam z nejakého dôvodu nehodili. A navyše, čo je nespochybniteľná „pridaná hodnota“ tejto knižky, to sú nové texty, ktoré v čase vzniku jej predchodkýň ešte nejestvovali (žiaľ, do tejto poslednej spomenutej kategórie patria aj spomienky na ľudí, ktorí medzi nami pred pár mesiacmi ešte boli, ale už nie sú).

Navyše je tu aj pár textov, ktoré v nejakej mutácii už vyšli, najmä v knižke Svet na jedno použitie? My v kríze – kríza v nás. Tu som postupoval v duchu známeho: „Opakovanie matka múdrosti“.

Permanentný konflikt fragmentácie a sústredenia sa vždy na inú tému v protiklade ku hľadaniu celku, syntézy a kontinuity je akoby zrkadlom nastaveným nášmu snaženiu.

Ale nechcem tu hromadiť zbytočné slová. Všetko, čo som chcel touto knižkou plnou rôznych fragmentov povedať, nájdete na nasledujúcich stranách. A tak sa už len poďakujem všetkým, ktorí a ktoré jej pomohli na svet.“

V týchto týždňoch uverejňujeme niekoľko kapitol z tejto aktuálnej publikácie.

-red-

Návrh rozpočtovej kapitoly Ministerstva životného prostredia SR (informácie a komentáre)

Nedávno sa po dlhšom čase zviditeľnil minister životného prostredia László Miklós, keď vo vláde hlasoval proti vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte. U tohto ministra sme na podobné gestá nie zvyknutí, a tak ma zaujímalo, či mu návrh budúcoročného rozpočtu pre jeho rezort dáva na takýto razantný postoj skutočne vecný dôvod. Základné fakty hovoria, že:

Príjmy kapitoly rezortu životného prostredia majú predstavovať zaokrúhlene 1,519 mld. Sk, z čoho prostriedky z rozpočtu EÚ bezmála 40 %, konkrétne 567 450 mil. Sk.

Celkové výdavky kapitoly sú rozpočtované na 3,145 mld. Sk,

z toho bežné výdavky predstavujú cca 60 % a kapitálové zvyšných 40 %.

V návrhu rozpočtu kapitoly nie sú zapracované zmeny, vyplývajúce z presunu kompetencií v oblasti územného plánovania a stavebného poriadku, ako aj vodného hospodárstva. Sú v ňom zapracované prostriedky z rozpočtu EÚ na finančné zabezpečenie projektov v rámci spoločných programov EÚ a SR.

Tak isto obsahuje aj výdavky na novovznikajúcu špecializovanú miestnu štátu správu v životnom prostredí (ŽP) (aj keď tu úplne chýba nárok na akékoľvek kapitálové výdavky nových úradov – pozn. autor). Najväčší odhadovaný zdroj príjmov predstavujú poplatky za znečisťovanie ovzdušia a ozónovej vrstvy Zeme (819 mil. Sk).

Samotné absolútne čísla a konštatácie metodického charakteru nám však veľmi nepomôžu urobiť si predstavu o tom, či na sanáciu nášho životného prostredia pôjde v budúcom roku peňazí dosť, alebo dosť málo. To sa dozvieme až z porovnaní, či už s rokom 2003, s porovnateľným zahraničím, alebo s reálnymi potrebami.

Z porovnania s rokom 2003 vyplýva, že po odrátaní príspevku z fondov EÚ a výdavkov na zriadenie a činnosť úradov ŽP v sume 286 mil. Sk dochádza k zníženiu výdavkov pre rezort oproti tomuto roku o 348,8 mil. Sk.

Navyše, ministerstvo má v rozpočte účelovo viazané výdavky na spolufinancovanie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v sume bezmála 118 mil. Sk, ktoré sú taktiež vyčlenené zo zdrojov, v súčasnosti poskytovaných ministerstvom najmä obciam a mestám a neboli pridelené nad rámec rozpočtu na r. 2004.

Vyššie uvedené malo okrem iného za následok zníženie výdavkov na program realizácie environmentálnych investícií o 300 mil. Sk (oproti východiskám rozpočtu) a znížilo výdavky na spolufinancovanie štrukturálnych fondov o 85,050 mil. Sk (oproti pôvodnému návrhu)! Naopak, k výraznému medziročnému nárastu dochádza (len) v oblasti kompenzácie majetkovej ujmy v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny (nárast z 10 mil. Sk na 100 mil. Sk). Aj keď z pôvodnej oprávnene požadovanej čiastky 400 mil. Sk je to stále iba jedna štvrtina.

Mimoriadne veľké rozpočtové škrty sa týkajú vari najcitlivejšej sféry: realizácie environmentálnych opatrení a riešenia starých environmentálnych dlhov, kde v r. 2003 mal rezort k dispozícii 1,143 mld. Sk a v r. 2004 to má byť iba 540,778 mil. Sk, čo je pokles o 52,8 %!!!

Napriek tomu, že rezort na rok 2004 zdôvodnil potrebu zvýšenia počtu zamestnancov z titulu plnenia integračných úloh o 47, v skutočnosti má dôjsť k poklesu počtu pracovníkov ústredného orgánu o 20.

Nad rámec rozpočtu kapitoly má MŽP rozpočtované v kapitole Všeobecná pokladničná správa (VSP) na predvstupové nástroje — Programy PHARE a ISPA prostriedky na spolufinancovanie v sume 446,286 mil. Sk (z toho viac ako 95 % na program ISPA). Z hľadiska ŽP je zaujímavý aj Kohézny fond a Európsky fond regionálneho rozvoja. Programovo alokované výdavky v kapitole Všeobecná pokladničná správa určené na starostlivosť o životné prostredie majú v rozhodujúcej miere smerovať do ochrany a racionálneho využívania vôd.

Prostriedky EÚ budú určené najmä na zlepšenie situácie v oblasti vôd, ovzdušia a odpadov. Mimorozpočtové prostriedky EÚ na predvstupové fondy sa očakávajú v čiastke 1,098 mld. Sk.

V závere návrhu rozpočtovej kapitoly MŽP, ktorý vypracoval rezort ministra Lászlóa Miklósa, sa konštatuje, že vládny návrh rozpočtu výdavkov kapitoly ministerstva na r. 2004 nezabezpečuje potreby v oblasti podpory environmentálnych investícií, kapitálové výdavky na novozriaďovanú štátnu správu a zakladá riziká v oblasti vodného hospodárstva. Za riziko sa považujú aj nadhodnotené rozpočtované príjmy vo sfére vodného hospodárstva, ktoré sú vyššie o 150 mil. Sk, než je reálne možné dosiahnuť.

V Registri investícií sú rozpísané konkrétne plánované investície. Dozvieme sa z neho napr. to, že rezort sa chystá nakúpiť osobné automobily v cene 13 mil. Sk, na rozšírenie klimatizácie v administratívnej budove MŽP v Bratislave sa požadujú 4 mil. Sk a na kopírovací stroj 1,4 mil. Sk. To, či sú tieto požiadavky adekvátne alebo neadekvátne v krajine, kde na jednej strane na nič nie sú prostriedky a zároveň sa nimi stále ešte plytvá, je vecou diskusie. Ak si však uvedomíme, aký fatálny nedostatok zdrojov je v rezorte napríklad na výkon praktickej ochrany prírody, alebo to, že na podporu projektov MVO ide len 1 mil. Sk, potom sa vyššie uvedené, ale aj ďalšie investičné požiadavky, vrátane 25 miliónov na dostavbu areálu Dobšinskej ľadovej jaskyne, javia ako prehnané.

V časti vládneho Návrhu štátneho rozpočtu na str. 46 dolu sa o. i. konštatuje:

„V návrhu rozpočtu celkových výdavky pre ŽP sú výdavky v porovnaní s r. 2003 vyššie o 240,6 mil. Sk.“ To úplne protirečí kritickému tónu predkladateľov kapitoly MŽP z radov samotného rezortu. Kto má pravdu? Tá je aj v tomto prípade opäť niekde v strede. Rezort z domácich zdrojov získa na výkon doterajších kompetencií skutočne podstatne menej ako vlani, silne podvyživená bude novovznikajúca miestna štátna správa pre ŽP, či správy národných parkov a chránených krajinných oblastí. Opäť len symbolická bude podpora projektov mimovládnych organizácií. Ale na druhej strane, konkrétne programy v oblasti ŽP môžu získať viac zdrojov z EÚ. Inými slovami, ministerstvo na tom bude biednejšie ako vlani, ale starostlivosť o životné prostredie by utrpieť nemala: ak však budeme schopní pripraviť dobré projekty.

Iná vec je tá, že napríklad v susednej Českej republike bude rezort životného prostredia hospodáriť s niekoľkonásobne vyšším rozpočtom. Ale najväčší problém je v tom, že na životné prostredie je vyčlenených len niečo viac ako 1 percento výdavkov štátneho rozpočtu, čo je neúmerne málo. Najhoršie však vyznieva porovnanie plánovaných investícií s reálnymi potrebami. Len v oblasti infraštruktúry pre ochranu a racionálne využívanie vôd by Slovensko na splnenie podmienok prechodného obdobia – teda do r. 2015 – potrebovalo investovať ročne bezmála desaťnásobok.

Ak minister László Miklós preto hlasoval proti, potom mu možno dať len za pravdu. Mohlo to však celé dopadnúť lepšie, keby bol trval na splnení zákonnej povinnosti posúdiť vplyv navrhovaného zákona o štátnom rozpočte na životné prostredie.

Mikuláš Huba 2004