V týchto dňoch vychádza nová publikácia Mikuláša Maňa Hubu s názvom Fragmenty. Vznik knižky zdôvodňuje jej autor takto:

„Prečo Fragmenty?

Ako už názov napovedá, rozhodne nejde o žiadnu klasickú monografiu. Aj keď minimálne dve veci majú všetky texty v tejto knižke spoločné: autora a väzbu na prírodu, na krajinu, na životné prostredie, na veci verejné, na udržateľnosť, ale ešte častejšie na neudržateľnosť nášho spôsobu života.

Názov Fragmenty zároveň akoby naznačoval, že táto knižka je akýsi konglomerát všetkého toho, čo v predchádzajúcich dielkach podobného charakteru (napríklad v Ekoblogoch či v Mojom vesmíre) chcelo byť, len sa to tam z rôznych príčin nedostalo. Možno je to tak trochu pravda, ale pravda je aj to, že texty vo Fragmentoch som do predchádzajúcich výberov nezaradil nie preto, lebo sú menej aktuálne, alebo preto, lebo si ich menej „považujem“, ale jednoducho preto, lebo sa mi tam z nejakého dôvodu nehodili. A navyše, čo je nespochybniteľná „pridaná hodnota“ tejto knižky, to sú nové texty, ktoré v čase vzniku jej predchodkýň ešte nejestvovali (žiaľ, do tejto poslednej spomenutej kategórie patria aj spomienky na ľudí, ktorí medzi nami pred pár mesiacmi ešte boli, ale už nie sú).

Navyše je tu aj pár textov, ktoré v nejakej mutácii už vyšli, najmä v knižke Svet na jedno použitie? My v kríze – kríza v nás. Tu som postupoval v duchu známeho: „Opakovanie matka múdrosti“.

Permanentný konflikt fragmentácie a sústredenia sa vždy na inú tému v protiklade ku hľadaniu celku, syntézy a kontinuity je akoby zrkadlom nastaveným nášmu snaženiu.

Ale nechcem tu hromadiť zbytočné slová. Všetko, čo som chcel touto knižkou plnou rôznych fragmentov povedať, nájdete na nasledujúcich stranách. A tak sa už len poďakujem všetkým, ktorí a ktoré jej pomohli na svet.“

V týchto týždňoch uverejňujeme niekoľko kapitol z tejto aktuálnej publikácie.

-red-

Bratislavské nábrežie – apel

V Bratislave vzniká veľmi nebezpečný trend.

V jeho pozadí cítiť nekompetentnosť, povrchnosť, ale aj korupciu a nezdravé prepojenie politickej a ekonomickej moci. Charakterizuje ho tiež nekultúrnosť, nevzdelanosť a podkupnosť decízorov, absencia vízie a čitateľnej rozvojovej stratégie, neprítomnosť zásadných regulatívov, beztrestné porušovanie zákonov až anarchia.

Výsledkom je pokútne predávanie najcennejších mestských pozemkov súkromníkom, bezkoncepčný rozvoj mesta, chaotická manhattanizácia, znásilnená silueta mesta, čierne stavby, likvidácia historických budov, inkvizičné účtovanie so zeleňou..., ale aj úplná neúcta k občanom a sústavné nadraďovanie individuálnych záujmov nad celomestské a celospoločenské.

Ak tento trend dostane zelenú, čoskoro v meste nezostane kameň na kameni a strom na koreni, ale nezostane tu tiež ani stopa po skutočnej demokracii a občianskej spoločnosti.

Devastácia nábrežia je jeden z markantných prejavov tohto trendu.

1. Neuvážený a netransparentný predaj lukratívnych pozemkov súkromnému investorovi bez toho, aby sa mu vopred určili záväzné mantinely, v rámci ktorých sa môže pohybovať.
2. Schválenie urbanistickej súťaže bez diskusie s verejnosťou. Výsledok: víťazný návrh, ktorý nerešpektuje takmer nič z pôvodných hodnôt územia.
3. Schválenie zámeru v mestskom zastupiteľstve.
4. Odvolanie sa investora, ktorému sa zdal schválený rozsah a objem zástavby nedostatočný.
5. Proces posudzovania vplyvov dvoch + nultého variantu riešenia na životné prostredie. Napriek desiatkam strán zásadných pripomienok od občanov, mimovládnych organizácií i odborníkov bol vybraný variant najnevhodnejší z hľadiska verejných záujmov.
6. „Prezentácia“ projektu investorskou firmou v PKO. Mnohomiliónová akcia s cieľom skorumpovať komunálnych politikov i časť mienkotvornej verejnosti (čo sa organizátorom aj podarilo – pozn. aut.).
7. Hlasovanie v mestskom zastupiteľstve. O jeden hlas zvíťazilo najhoršie možné riešenie.
8. Podobný scenár s menšími obmenami sa opakoval v prípade Napoleonského vŕšku, Zóny 6 – Slavín, internátov VŠVU na Drotárskej a inde.

Mikuláš Huba