Ferovi Guldanovi – ambasádorovi pre životné prostredie 2016

Tohto človeka predstavil raz jeho priateľ takto: je to umelec, ktorý nestavia svoje diela tam, kde si to želá aktuálna politická moc, ale tam kde mu to diktuje jeho svedomie. Je to kľúčová veta, dodám k tomu už len málo.

Ak by tento človek stál o vlastný erb – čo určite nie je jeho prípad – mohla by jeho základom byť otvorená dlaň. Aby si na ňu každý mohol dať to, čo od neho dostáva:

Deti, najmä tie, ktoré život obdaril osobitným videním – radosť.

Mučeníci - ostnatý kríž.

Veriaci - presvedčivé uchopenie podstaty svojej viery.

Historici - míľniky času.

Odvážni - duchovnú muníciu pre svoj dobrý boj.

A priatelia, priatelia od neho dostávajú všetko, aj posledný groš. Či poslednú kvapku vína. 

Na tomto mieste vyslovím moje poďakovanie za to, že som mal možnosť tohto vzácneho človeka spoznať. Najprv prostredníctvom malej vzácnej sošky Bielej vrany, ktorá zdobí môj humenský domov a neskôr aj osobne, keď mi bolo dopriate vpašovať do jeho tvorby zrniečka nápadov. Spolu sme prekročili Vydrovský potok, aby sme tam na strom zavesili symbolickú lesnícku kapsu Jozefa Dekreta Matejovie. Spolu sme prekročili  dokonca i štátnu hranicu s Poľskom na mieste, kde ju na svojom slávnom úteku z Oswienčimi prekonali Vrba s Wetzlerom. Spolu sme zašli do Maďarka pripomenúť, že slávne nosné zrkadielko doktora Markušovského vymyslel Uhor, ktorý však nebol Maďar, ale Slovák ako repa. No a spolu sme kachličkovali aj múr Kapucínskeho kláštora tu v Bratislave, aby sme pripomenuli, že November 89 mal aj svoje SVEDOMIE.

Možno sa teraz oprávnene spytujete - a kde je zelený punc jeho diela, za ktorý by mu patrilo dnešné ocenenie? Nuž, odpoveď je veľmi jednoduchá – zelená téma je obsiahnutá v mnohých jeho dielach, ktoré nesie veľa silných symbolov úcty k stvoreniu, k životu, k prírode. Ale to nie je v jeho prípade podstatné. Jedinečnosť tohto človeka je v tom, že jeho dielo je v neuveriteľnej jednote s jeho životom. V jednom i druhom nachádzame - súcit, ľudskosť,  šetrnosť k prírode a veľkorysosť k ľuďom. Iste, takáto reč sa dá povedať i o iných, no v čistote, nezištnosti a presvedčivosti, ako to nachádzame u tohto laureáta, je to predsa len čosi výnimočné. 

Tento človek má však jednu zvláštnu anatomickú anomáliu – napriek tomu, že je vzrastom mohutný, má v sebe niečo, čo je ešte väčšie, ako on. A to je jeho srdce.

Vážení prítomní, dámy a pán! Človek s takým veľkým srdcom, že je väčšie ako on sám, a preto ho musí vo svojom živote stále rozdávať -  FERO GULDAN! 

Ján Mičovský, Letný slnovrat 2016