Eurofondy musíme efektívne plánovať, využívať a kontrolovať

Poslanec Mikuláš Huba doručil ministrovi životného prostredia "Požiadavky a odporúčania k Operačnému programu Kvalita životného prostredia"

Bratislava, 17. 7. 2014 --- V roku 2014 sa začína nové Programové obdobie EÚ. Platnosť nadobudne Partnerská dohoda medzi SR a Európskou úniou na r. 2014 – 2020, od ktorej sa odvíjajú operačné programy pre jednotlivé oblasti. Programovým dokumentom SR v oblasti životného prostredia, na základe ktorého získa Slovensko pomoc z Európskych štrukturálnych a investičných fondov, je Operačný program Kvalita životného prostredia (OP KŽP). Riadi ho Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR). Deklarovaným globálnym cieľom OP KŽP by mala byť podpora trvalo udržateľného a efektívneho využívania prírodných zdrojov, ktoré zabezpečí ochranu životného prostredia, aktívnu adaptáciu na zmenu klímy a podporu energeticky efektívneho nízkouhlíkového hospodárstva.

Príprave tohto operačného programu sa venoval odborný seminár Európa a my cez prizmu životného prostredia, ktorý v júni na pôde NR SR zorganizoval nezávislý poslanec Mikuláš Huba. Dôležité informácie a pripomienky na ňom prezentovali zástupcovia a zástupkyne ministerstva životného prostredia i ďalších ministerstiev, samosprávy a oboch jej strešných organizácií – ZMOS a Únie miest Slovenska, nezávislej odbornej obce a mimovládnych organizácií. Zásadné závery z panelových prezentácií a celej diskusie pripájame v prílohe.

„Seminár priniesol veľmi dobrú diskusiu a mnohé užitočné pripomienky k pripravovanému OP KŽP. Pred pár dňami sme jeho závery zaslali pánovi ministrovi Žigovi. Chcel by som veriť, že ministerstvo ich do výslednej podoby programu zapracuje,“ hovorí poslanec Mikuláš Huba.

„Za veľmi dôležité považujem zabezpečiť, aby boli všetky operačné programy nastavené tak, že skutočne dosiahnu svoj cieľ – zvýšia kvalitu života ľudí a životného prostredia na Slovensku a nasmerujú ho k udržateľnému životu. To je možné len vtedy, keď OP bude korešpondovať so skutočnými potrebami Slovenska a jeho regiónov a keď sa eurofondy nebudú tunelovať, ale efektívne využívať v súlade s definovanými cieľmi a keď sa ich využitie v praxi bude dôsledne kontrolovať, a to nielen po stránke finančnej, ale aj vecnej“ dodáva poslanec Huba.

Popri systémových problémoch sa najviac diskutovalo o energetike, predovšetkým o obnoviteľných zdrojoch energie vrátane tzv. malých vodných elektrární, a ochrane vody a pôdy. Diskutujúci napríklad žiadali vytvoriť záväzné kritériá pre udržateľné využívanie biomasy na energetické účely, vypracovať stratégiu jej energetického zhodnocovania, prepracovať Koncepciu využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR a umožniť výstavbu iba takých malých vodných elektrární, ktoré nebudú narušovať prietok riek, vytvárať nové bariéry na ich tokoch a fragmentovať habitaty živočíchov a rastlín.

Dôslednú ochranu vody ako jedného z prírodných bohatstiev Slovenska žiadali viacerí diskutujúci, a to početnými návrhmi konkrétnych opatrení. Žiadali napríklad odstrániť nedostatky implementácie Rámcovej smernice EÚ o vode v SR vrátane zamedzenia kontraproduktívneho komerčného vývozu vody do zahraničia, realizovať programy na získanie chýbajúcich údajov o využiteľnom množstve a stave vôd v SR a spracovať tak objektívne odborné bilancie, účinne zadržiavať vodu v krajine a podporovať obce pri realizácii tzv. zelenej infraštruktúry (namiesto tzv. sivej infraštruktúry), dostatočne chrániť vodohospodársku oblasť Žitného ostrova a ďalšie chránené vodohospodárske oblasti a i.

Pozn.:

Podrobnejšie konkrétne informácie nájdete v pripojenom dokumente, resp. na stránke poslanca M. Hubu www.obycajniochranari.sk:

• závery a odporúčania

• panelové prezentácie - M. Minarovič, M. Mojžiš, M. Paulíková

• prezentácia sekčného riaditeľa MŽP SR M. Húsku.