Ešte pár slov na tému ZOH 2022

Voči vládnemu prístupu ku kauze zimná olympiáda 2022 mám viacero zásadných vecných výhrad a jednu zásadnú výhradu takpovediac procesnú.

Zjazdové lyžiarske disciplíny, ktoré sa na Slovensku plánujú usporiadať, sa tu nemôžu uskutočniť  inde, ako na území národných parkov. To by však znamenalo nielen zásadný rozpor so zákonom o ochrane prírody a krajiny, ale aj popretie zmyslu národných parkov a ochrany prírody. Nové či rozšírené zjazdovky na úkor tzv. chránenej prírody, nové lanovky, parkoviská, arény pre divákov a ďalšia „nevyhnutná“ infraštruktúra... Ale keďže hovoríme v prvom rade o Chopku a Jasnej je tu jeden zásadný problém navyše. Do Jasnej je jediný možný pozemný prístup cez Demänovskú dolinu. Avšak demänovský krasový systém je veľmi citlivý na zmeny vodného režimu a chemizmu vody, ktorá do neho vteká práve z oblasti Jasnej. Z toho jasne vyplýva, že tu hazardujeme s prírodnými hodnotami svetového významu.

Okrem toho, olympiáda je ad hoc podujatie s veľkým počtom zariadení „na jedno použitie“, čo odporuje predstave dlhodobo udržateľného rozvoja regiónu a protirečí reálnej návratnosti vložených investícií.

Megapodujatia tohto typu nie sú v súlade s mierkou podtatranskej krajiny a predstavou o jej udržateľnom rozvoji.

Aj keby boli náklady na ZOH 2022 len desatinou toho, o čom sa hovorí v súvislosti so ZOH v Soči (75 mld. USD), aj tak by išlo o astronomickú sumu, ktorú si náš štát, v ktorom pomaly, ale iste zlyhávajú základné funkcie, nemôže jednoducho dovoliť.

Čo je však vari najneprijateľnejšie, je arogantný spôsob rozhodovania, ktorého sme v tomto prípade svedkami. Jeden človek, takpovediac od večera do rána rozhodne o hodnotách, ktoré ďaleko presahujú horizont jeho funkčného obdobia: bez prerokovania vo vláde a parlamente, bez odbornej a verejnej diskusie, bez serióznych štúdií uskutočniteľnosti... Čo má toto spoločné s demokratickým štátom a zverenými ústavnými právomocami!?

„Korunný argument“ ZA má byť ten, že Slovensko sa olympiádou zviditeľní. Oveľa pozitívnejšie by sa zviditeľnilo postojom, že pre nás má naša príroda a krajina väčšiu hodnotu, ako prípadných „pätnásť minút slávy“. A že víťazstvo v zápase o záchranu nenahraditeľných hodnôt je dôležitejšie, než akékoľvek športové víťazstvo.

(V skrátenej podobe vyšlo v poslednom čísle časopisu .týždeň)