Environmentálna výchova v rozprave Národnej rady SR

V rozprave k balíkom "školských" zákonov, predkladaných ministrom školstva Dušanom Čaplovičom dňa 25. júla 2012 vystúpil aj poslanec Mikuláš Huba:

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, to čo poviem, sa týka celého tohto balíka, ktorý predkladal pán minister Čaplovič, ale zhodou okolností to dopadlo tak, že som si uvedomil, že tento návrh zákona o celoživotnom vzdelávaní je možno najvhodnejší na to, aby som v rozprave vystúpil so svojou stručnou pripomienkou práve k nemu.

Ja veľmi vítam ten opakovane deklarovaný zámer pána ministra podporovať rozvoj vedomostí a zručností v prospech rozvoja zelenej ekonomiky, alebo celkového ozelenenia života našej spoločnosti. Verím, že súvisí aj s týmto posledne predkladaným zámerom, aj keď ho spomínal pri tom predchádzajúcom návrhu zákona. V tejto súvislosti beriem aj ten spomínaný pozitívny príklad Fínska, ale s tými dôvetkami, ktoré tu taktiež odzneli, že by sme tento príklad mali brať naozaj komplexne.

V tejto súvislosti však chcem upozorniť na obrovský deficit, ktorý má Slovensko vo sfére environmentálnej výchovy a vzdelávania a naozaj sa to týka celoživotného vzdelávania, a nielen vzdelávania na úrovni základných, stredných, resp. odborných školách. Kým pred 20-tymi rokmi ten pomer medzi povedzme Slovenskom a Českou republikou, aby sme nemuseli ísť až do Fínska, bol približne vyrovnaný v tejto sfére. Môžem  to povedať, keďže som sa tým vtedy dosť zaoberal, že sme za Českou republikou nejako výraznejšie nezaostávali. Za 20 rokov ten rozdiel je rádovo 50 násobný v prospech Českej republiky, keď použijem také ukazovatele,  ako je počet funkčných centier ekologickej výchovy a vzdelávania, alebo počet dobrovoľníkov, ktorí sa na profesionálnej úrovni a s nejakou, či už štátnou, samosprávnou, alebo inou dotáciou tejto problematike venujú. V Českej republike je to okolo 500 ľudí, u nás je to okolo 10 ľudí. Čiže vidíme, že tento stav je naozaj alarmujúci. Nechcem ísť ďalej, nechcem hovoriť, ako sa to premieta do života spoločnosti, ale som o tom hlboko presvedčený, keďže nejde len o vedomosti, zručnosti, ale aj o isté hodnoty, ktoré našej mladej generácii, a nielen mladej generácii, chýbajú. Komplexne by som to možno nazval slovom gramotnosť.

Ja viem, že rezort, ktorý vedie pán minister, nie je jediný zodpovedný za tento stav, ale na druhej strane, keďže ide o výchovu a vzdelávanie, určite je to jeden z tých najviac zodpovedných subjektov, a preto by som chcel apelovať na neho nielen pri definitívnej podobe týchto zákonov, o ktorých sme dnes hovorili, ale aj v praxi.  Nemusí to ísť len cestou legislatívy, niekedy sú možné aj oveľa jednoduchšie opatrenia typu organizačného,  alebo skoncentrovania nejakých finančných prostriedkov. Napríklad, je to obnovenie takej spoločnej pracovnej skupiny ministerstva školstva a ministerstva životného prostredia pre environmentálnu výchovu a vzdelávanie, ktorá pomerne dobre fungovala v minulosti. Predstavovala značný odborný potenciál. Mala výrazný poradenský, iniciačný potenciál. Nejakým nedopatrením zanikla a nejako sa nám ju nedarí obnoviť. To je veľmi jednoduché a finančne nenáročné opatrenie, ktoré sľubuje pomerne solídne efekty. Takže toto je ďalší môj apel na pána ministra a určite sa to nezaobíde aj bez istých finančných zdrojov, takže nechcem tu teraz rozdávať recepty, ale určite by sa dalo vygenerovať niekoľko možných modelov. Hovorím, že možno najjednoduchšie je ísť inšpirovať sa do Českej republiky, ako aj finančne podporiť tento pre budúcnosť nevyhnutný segment výchovy, vzdelávania  a osvety.

Ďakujem za pozornosť.

Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR p. Dušan Čaplovič zareagoval hneď po vystúpení p. poslanca:

Vážené dámy, vážení páni, vážený pán kolega, dlhé roky sme pracovali v jednej budove, v Slovenskej akadémii vied, ten váš návrh, ktorý odznel o výraznejšej environmentálnej výchove a vzdelávaní nielen na našich základných a stredných školách, ale aj v oblasti výraznejšieho podielu celoživotného vzdelávania, plne podporujem. A najviac chcem vám oznámiť, že my sme sa s pánom ministrom životného prostredia pred dvoma týždňami dohodli a poverili sme našich štátnych tajomníkov, aby v oblasti, čo sa týka environmentálnej výchovy a vzdelávania na našich školách, aj tej pracovnej skupiny, ktorú ste spomínali, aby sme ju zriadili, aby tieto veci sa pohli do dopredu. Takže som veľmi rád, že aj z vašej strany sa samozrejme vyjadril ako človek, ktorý tej environmentalistike dal celú svoju dušu a celé svoje srdce, nachádzame v tejto oblasti podporu a samozrejme pri realizácii tohto projektu si dovolím aj vás požiadať o spoluprácu, samozrejme.Chcem len oboznámiť vás, že toto je novela zákona, ktorá reaguje na niektoré akútne veci, ktoré treba zrealizovať aj vo vzťahu k skvalitneniu procesu celoživotného vzdelávania. Ale opakujem a znovu to chcem tuná potvrdiť, ako som to povedal na niektorých fórach, chcem pristúpiť k novému zákonu o celoživotnom vzdelávaní. Táto úloha už bola daná v našom rezorte, aby bol tento zákon skutočne kvalitný a reagoval na súčasné výzvy doby a samozrejme akceptoval tie mnohé podnety, ktoré prichádzajú aj z iných rezortov alebo z iného prostredia, aby sme naozaj mali naše celoživotné vzdelávanie, mali tak formované, ako to poznáme vo vyspelom svete a samozrejme aj vo vyspelých štátoch Európskej únie. Toľkoto z mojej strany.

Ďakujem vám za pozornosť.

V rozprave k balíkom "školských" zákonov, predkladaných ministrom školstva Dušanom Čaplovičom dňa 25. júla 2012. (prepis prebratý zo stránky www.nrsr.sk)