Ekoblog č. 29 (kapitola Reflexie): Kedy začnú konať rozumne?

Milé čitateľky a milí čitatelia webovej stránky Obyčajných ochranárov,

pri príležitosti blížiacej sa šesťdesiatky mi napadlo zostaviť a vydať knižku 60 ekoblogov. Keďže nevýjde skôr, ako na budúci rok, oslovil som správcu nášho webu, Riša Medala, že by sme mohli každý týždeň jeden z “ekoblogov” zavesiť na náš web a tým upútať Vašu pozornosť na to, čo chystáme.
Blogy vznikli v rokoch 2006 – 2011, teda v poslednom období pred mojím návratom do parlamentu.
Niektoré neboli dosiaľ publikované, niektoré publikované boli, ale v skrátenej či inak modifikovanej podobe.
Pre lepšiu orientáciu ich budeme číslovať a uvádzať aj kapitolu, do ktorej budú v knižke zaradené.
O ilustrácie som požiadal ďalšieho takmer šesťdesiatnika, Fera Guldana, takže texty občas spestria jeho nenapodobiteľné kresby.
Budem rád, ak týmto mojim krátkym textom venujete pár minút času a teším na Vaše prípadné ohlasy.

S pozdravom Maňo Huba

********************************************************************************

Kedy začnú konať rozumne?

Hovorí sa, že politici zvyknú konať rozumne až po vyčerpaní všetkých ostatných možností.

Zdá sa, že slovenská vláda má takýchto (ne)možností stále ešte nazvyš. A teda, že opätovné spustenie čerstvo odstaveného bloku Jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, ktoré by bolo v rozpore so zmluvnými podmienkami nášho prijatia do Európskej únie a ktoré vláda schválila ako údajnú kompenzáciou za zastavenie dodávok plynu, nie je jediná z absurdných metód vyhnutia sa rozumnému riešeniu, ktoré má vláda a jej šéf v talóne.

Čo na tom, že nahrádzať nedostatok plynu elektrickou energiou nie je asi  to „pravé orechové“? Čo na tom, že logický adresát sťažností sa v tomto prípade nachádza smerom na východ,  a nie na západ?  Čo na tom, že takéto rozhodnutie, ale aj samotné vyhrážky tohto druhu, nás  urobia ešte nedôveryhodnejšími v očiach našich kolegov v EÚ? A napokon, čo na tom, že už aj vrabce na plote čvirikajú, že toľko spomínanú energetickú bezpečnosť Slovenska nezabezpečia  nové jadrové elektrárne, ale zvýšenie energetickej účinnosti využívania zdrojov,  postupná transformácia hospodárskej základne štátu na energeticky menej náročnú, systematický prechod na domáce obnoviteľné zdroje a diverzifikácia dovozných trás tých energetických komodít, ktoré budeme nútení aj naďalej dovážať? Je priam trestuhodné, ako sa za 20 rokov o tomto všetkom veľa povedalo a málo urobilo.

Ale kľúč k správaniu sa politikov je v rukách ich voličov. Kým väčšina národa je ochotná hoc i mrznúť, žiť v stálej neistote, dýchať exhaláty z našich elektrární a teplární, nosiť protiatómové pláštenky, vykurovať vesmír, tolerovať našu do neba volajúcu energetickú neefektívnosť, ignorovať skutočnosť, že na západ od nás to vedia a dokážu - len my nie a nie, platiť za energie stále vyššie ceny, zadlžovať sa a ešte tlieskať tým, ktorí sú za to zodpovední, dovtedy politici rozumné riešenia hľadať nebudú. Aj keby tie riešenia boli jasnejšie, ako slnko.

My, spotrebitelia, ktorí sme sa tak ochotne stali závislými na plyne, rope a jadrovom palive, dovážanými monopolne z istej nemenovanej krajiny, teraz začíname zberať ovocie tejto svojej závislosti. Ešte stále nechceme počuť, ako nám na dvere stále nástojčivejšie klopú pán menom šetrenie a pani, ktorá sa volá zásadná zmena spotrebných návykov. Jediným účinnou obranou pred vydieraním je čo najväčšia nezávislosť, diverzifikácia a sebestačnosť na báze domácich zdrojov (vrátane úspor, efektívnosti a celkovo udržateľnejšieho spôsobu života).

Obávam sa však, že to všetko opäť dopadne po starom. Len čo sa v plynovodoch objaví ruský plyn, na všetko sa okamžite zabudne a budeme sa opäť tešiť z našej dokonale zabezpečenej energetickej budúcnosti a z tých, ktorí nám tú našu budúcnosť tak starostlivo, zodpovedne a prezieravo pripravujú.

Január 2009