Archív - Mikuláš Huba, nezávislý poslanec NR SR 2012 - 2016

Tento text bol pôvodne uverejnený na stránke www.obycajniochranari.sk.

Ekoblog č. 2 (Kapitola Kauzy): Najlepší spôsob oslavy

Mikuláš HubaMilé čitateľky a milí čitatelia webovej stránky Obyčajných ochranárov,

pri príležitosti blížiacej sa šesťdesiatky mi napadlo zostaviť a vydať knižku 60 ekoblogov. Keďže nevýjde skôr, ako na budúci rok, oslovil som správcu nášho webu, Riša Medala, že by sme mohli každý týždeň jeden z “ekoblogov” zavesiť na náš web a tým upútať Vašu pozornosť na to, čo chystáme.
Blogy vznikli v rokoch 2006 – 2011, teda v poslednom období pred mojím návratom do parlamentu.
Niektoré neboli dosiaľ publikované, niektoré publikované boli, ale v skrátenej či inak modifikovanej podobe.
Pre lepšiu orientáciu ich budeme číslovať a uvádzať aj kapitolu, do ktorej budú v knižke zaradené.
O ilustrácie som požiadal ďalšieho takmer šesťdesiatnika, Fera Guldana, takže texty občas spestria jeho nenapodobiteľné kresby.
Budem rád, ak týmto mojim krátkym textom venujete pár minút času a teším na Vaše prípadné ohlasy.

S pozdravom

Maňo Huba

*************************************************************************************************

mh25

Najlepší spôsob oslavy

Skvelá správa a historický úspech: výzvu Greenpeace a s ním spolupracujúcich mimovládnych organizácií proti plánovanej ťažbe uránu na Slovensku podpísalo viac ako 113 000 občanov a podporilo 41 samospráv. V dôsledku toho sa ňou bude musieť zaoberať slovenský parlament. Prekročenie magickej stotisícovej hranice je precedens a výzva, ktorá nás nabáda aktívnejšie uplatňovať nástroje priamej demokracie aj v prípade káuz, týkajúcich sa prírody, krajiny,  životného prostredia, zdravia a kvality života.

Lenže, prečo musel niekto vôbec venovať tisíce hodín svojho vzácneho času tomu, aby zozbieral toto nebývalé množstvo podpisov? Len preto, lebo tu niekto iný prišiel s absurdnou a životu nebezpečnou myšlienkou. S myšlienkou, ktorá by vo svojich dôsledkoch ohrozovala zdravie a životy našich ľudí a ktorá by v demokratickej a podobne husto obývanej krajine ako je tá naša,  bola nevysloviteľná. A keby s ňou aj nejaký  dobrodruh prišiel, okamžite by bol príslušnými schvaľovacími orgánmi odmietnutý a médiami skompromitovaný, alebo zosmiešnený.

Ibaže na dnešnom Slovensku je možné (takmer) všetko: stačí sa pozrieť na to, ako „chránime“ svoje národné parky, lesy, mestskú zeleň, či ornú pôdu. A preto je dobre, že environmentálne mimovládky sa nespoliehajú na to, že spomínaný scestný zámer „vyšumí“ dostratena, alebo narazí na múr jednoznačného odmietnutia. Poznajúc našu realitu konajú preventívne.

Na rade je teraz parlament, o ktorom si nik nemôže robiť ilúzie (stačí si spomenúť, ako pred pár rokmi v dojemnej zhode koaličných a opozičných poslancov zrušil svoj výbor pre životné prostredie a ochranu prírody). Ale to, že hrozba ťažby uránu v našej prírode a neďaleko našich obydlí ešte stále nie je zažehnaná, nič nemení na veci, že občianska spoločnosť na Slovensku sa opäť raz dokázala zmobilizovať. Navyše, oficiálna akceptácia petície Kanceláriou NR SR prišla práve v čase 20. výročia inej občianskej iniciatívy, ktorá vošla do dejín s názvom československá Nežná revolúcia. Lepší spôsob pripomenutia si novembra 1989 vari ani nejestvuje.

December 2009