Milé čitateľky a milí čitatelia webovej stránky Obyčajných ochranárov,

pri príležitosti blížiacej sa šesťdesiatky mi napadlo zostaviť a vydať knižku 60 ekoblogov. Keďže nevýjde skôr, ako na budúci rok, oslovil som správcu nášho webu, Riša Medala, že by sme mohli každý týždeň jeden z “ekoblogov” zavesiť na náš web a tým upútať Vašu pozornosť na to, čo chystáme.
Blogy vznikli v rokoch 2006 – 2011, teda v poslednom období pred mojím návratom do parlamentu.
Niektoré neboli dosiaľ publikované, niektoré publikované boli, ale v skrátenej či inak modifikovanej podobe.
Pre lepšiu orientáciu ich budeme číslovať a uvádzať aj kapitolu, do ktorej budú v knižke zaradené.
O ilustrácie som požiadal ďalšieho takmer šesťdesiatnika, Fera Guldana, takže texty občas spestria jeho nenapodobiteľné kresby.
Budem rád, ak týmto mojim krátkym textom venujete pár minút času a teším na Vaše prípadné ohlasy.

S pozdravom

Maňo Huba

Kto sú hrdinovia týchto dní?

alebo Necháme padnúť ochranu prírody na kolená?

Ktosi povedal, že len nenormálna doba potrebuje hrdinov. Ak dáme za pravdu autorovi tohto výroku, tak naša doba opäť začína byť nenormálna. A kto sú tí hrdinovia týchto dní? Z môjho pohľadu sú to najmä tí pracovníci Štátnej ochrany prírody SR, ktorí sa vzbúrili voči svojmu vedeniu a tí pracovníci Slovenskej inšpekcie životného prostredia v Košiciach, ktorí sa zachovali nezávisle a rozhodli, že odstraňovanie dreva a devastáciu biotopov v tatranských Národných prírodných rezerváciách Tichá a Kôprová dolina je treba okamžite zastaviť.

V čom spočíva ich hrdinstvo, veď si len plnia svoju povinnosť, ktorá im vyplýva z ústavy, zákona a podpísanej pracovnej náplne? V nenormálnej dobe je, žiaľ, hrdinstvom všetko, čo nie je nenormálne. A ešte väčším hrdinstvom je to, čo nenormálnosti vzdoruje.

Veci sa dostali tak ďaleko, že teraz sa už nemôžu skončiť obľúbeným slovenským kompromisom. Už sa nedá povedať, že pravda je niekde medzi dvoma krajnými názormi. Treba sa postaviť na jednu, alebo druhú stranu. V hre je veľa. Nielen tak trochu abstraktne znejúce pojmy ako je elementárna spravodlivosť či vyšší princíp mravný, ale aj celkom konkrétna príroda a celkom konkrétni ľudia. V týchto dňoch sa rozhoduje nielen o pár sto kubíkoch dreva v málo navštevovaných tatranských dolinách, či o pár desiatkach zdanlivo nahraditeľných odborných pracovníkoch, ale o budúcnosti celého tatranského i ďalších národných parkov a chránených území na Slovensku. Rozhoduje sa aj o našich záväzkoch voči budúcim generáciám, Európe a svetu. Rozhoduje sa o tom, či sa biele nevyhlási za čierne a naopak. Rozhoduje sa aj o konkrétnych a v danej chvíli nenahraditeľných ľuďoch, ktorí práve v týchto dňoch dokazujú, že sú im nadosobné hodnoty bližšie nielen ako osobný prospech, ale aj ako vlastná bezpečnosť a zdravie. Nie je to žiadny akademický spor, ale spor o krehké hodnoty, ktoré sa po zničení zväčša nebudú dať obnoviť. Reč je ako o prírode, tak aj o jej statočných, obetavých a navyše odborne zdatných ochrancoch, proti ktorým momentálne stoja záujmy moci politickej i ekonomickej. Ak nechceme, aby príroda a jej ochrancovia prehrali, musíme ich tu a teraz účinne podporiť. A nemusíme to brať len ako prejav prirodzenej solidarity, či pomoci druhým. Povedané s Hemingwayom, tie zvony zvonia aj nám.  Tak ako dnes ide o prírodu a ochranárov, zajtra môže ísť (a takmer určite aj pôjde) o niečo iné, pričom zajtra už môže byť neskoro. Zmeny z nenormálneho na normálne a z mŕtveho na živé sa robia vždy ťažšie, ako tie opačné.

Ďakujem Vám, chlapci a dievčatá, odborní pracovníci ŠOP, strážcovia, bývalí i niektorí súčasní riaditelia národných parkov a chránených krajinných oblastí, statoční “úradníci” z odborov ochrany prírody, inšpektori verní svojmu poslaniu... Viem, že to znie pateticky, ale som presvedčený, že pomáhate písať nové dejiny Slovenska. Slovenska, za ktoré sa nebudeme musieť hanbiť. Rozhodnutie je v prvom rade v rukách každého a každej z Vás. Ja môžem len dúfať, že vydržíte. Držať Vám palce a v rámci možností pomáhať. Ešte nikdy som nebol na Vás taký hrdý, ako v týchto časoch.

Júl 2007