Dôvodová správa k návrhu novely rokovacieho poriadku NR SR

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) Erika Jurinová a Mikuláš Huba.

V poslednom období dochádza k situáciám, keď správa od ústavného činiteľa, ktorá poukazovala na zásadne dianie v krajine, nebola vôbec zaradená na rokovanie národnej rady, prípadne takáto správa bola vrátená na dopracovanie naspať ústavnému činiteľovi a nebola vôbec vzatá na vedomie.

Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je taxatívne ustanoviť povinnosť prerokovať správu alebo mimoriadnu správu predloženú národnej rade ústavným činiteľom, ktorým môže byť napríklad verejný ochranca práv alebo prezident Slovenskej republiky, ako aj spresniť, že sa takáto správa berie na vedomie.

Ústavní činitelia majú v slovenskom právnom poriadku výsostné postavenie, keďže ich postavenie a právomoci sú zakotvené priamo v Ústave SR. Je potrebné vytvoriť taký právny rámec, aby nemohlo dôjsť k situáciám, že mimoriadna správa od verejného ochrancu práv, poukazujúca na možné porušovanie základných ľudských práv a slobôd, doručená do národnej rady, nebude vôbec na jej schôdzi prerokovaná.

Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Erika Jurinová a Mikuláš Huba

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)    nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)    nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)     nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Ústava SR zriadila verejného ochrancu práv ako nezávislý orgán Slovenskej republiky, chrániaci základné práva a slobody fyzických a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom.

V demokratickom štáte, ktorým Slovenská republika v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR bezpochyby je, sa javí ako žiaduce a potrebné, aby aj verejný ochranca práv mal ako ústavný činiteľ právo zúčastňovať sa na schôdzach národnej rady rovnako, ako je toto právo v súčasnosti priznané napríklad prezidentovi republiky, generálnemu prokurátorovi či predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Osobitné postavenie verejného ochrancu práv zakotvené v Ústave SR by malo byť premietnuté aj do predpisu nižšej právnej sily – zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „rokovací poriadok“).

K bodu 2

Navrhovanou právnou úpravou sa ustanovuje, aby správy alebo mimoriadne správy predložené ústavnými činiteľmi boli obligatórne zaradené do programu schôdze národnej rady a aby po ich prerokovaní ich národná rada brala na vedomie. Javí sa ako potrebné ustanoviť, aby tieto správy, ktoré sú príslušní ústavní činitelia zo zákona povinní predložiť národnej rade, boli v národnej rade skutočne prerokované. Z tohto dôvodu preto nie je potrebné, aby národná rada osobitne hlasovala o zaradení prerokovania správy do programu schôdze. Tieto správy totiž často krát poukazujú na najzávažnejšie problémy tejto krajiny, napr. na porušovanie základných práv a slobôd, a sú to práve poslanci a iní ústavní činitelia, ktorí by mali priamo na pôde zákonodarného zboru o týchto problémoch diskutovať, zaoberať sa nimi a navrhovať riešenia, ktoré by sa premietli aj do ich prípadnej budúcej legislatívnej aktivity.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. júna 2014.