Dohovor novej generácie o vzťahu spoločnosti ku kultúrnemu dedičstvu

(z vystúpenia M. Hubu v rozprave k návrhu na ratifikáciu Rámcového dohovoru Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť)

Prihlásil som sa do rozpravy k tomuto bodu programu, lebo k dohovoru, o ktorom je tu reč, mám osobný až srdečný vzťah. V uplynulých rokoch som sa dosť snažil lobovať za jeho urýchlenú ratifikáciu.  Najmä v čase, keď ešte nemal podporu potrebných desiatich zmluvných strán na to, aby vstúpil do platnosti a aj Slovensko mohlo urýchliť tento proces. Jeho ratifikácia prichádza neskôr, ako som dúfal, ale radšej neskoro, ako nikdy. Takže som rád, že môžem byť pri tom a povedať tu pás slov na podporu navrhovanej ratifikácie dokumentu, ktorú som v jednom zo svojich publikovaných textov nazval Dohovorom  novej generácie.

Rámcový dohovor Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť (ďalej Faro dohovor) bol otvorený na podpis členským štátom Rady Európy v portugalskom meste Faro, 27. októbra 2005.

Dodnes ho ratifikovalo 16 štátov.

Dohovor charakterizuje posun od otázky:

„Ako a akými prostriedkami môžeme chrániť kultúrne dedičstvo?“  k otázke:

„Prečo vlastne máme chrániť a zveľaďovať jeho hodnoty a pre koho?“

Tento spôsob uvažovania sa zakladá na predstave, že poznanie a využívanie kultúrneho dedičstva predstavuje jedno z občianskych práv plnohodnotnej  účasti na kultúrnom živote tak, ako ich definuje Všeobecná deklarácia ľudských práv OSN.

Dohovor chápe kultúrne dedičstvo jednak ako  zdroj slúžiaci ľudskému rozvoju, obohateniu kultúrnej diverzity a podpore medzikultúrneho dialógu,  ale aj ako súčasť modelu hospodárskeho rozvoja, založeného na princípoch dlhodobo udržateľného využívania zdrojov.

Napĺňanie cieľov Faro dohovoru predpokladá väčšiu koordináciu a synergiu kompetencií všetkých zúčastnených vo sfére verejného, inštitucionálneho i súkromného sektoru vrátane mimovládnych organizácií.

V tomto zmysle Faro dohovor zapadá do rámca priorít Rady Európy, stanovených na 3. summite hláv štátov a vlád v máji 2005. Chápanie kultúrneho dedičstva v zmysle Faro dohovoru je veľmi široké - predstavuje skupinu zdrojov zdedených z minulosti, ktoré ľudia chápu, bez ohľadu na aspekt vlastníctva, ako odraz a vyjadrenie svojich hodnôt, nádejí, vedomostí a tradícií. Takýto prístup zahŕňa všetky aspekty životného prostredia vznikajúce interakciou človeka a miesta, na ktorom žije v priebehu času.

Obsahová štruktúra Faro dohovoru:

Okrem Preambule (čl. 1), Cieľov (čl. 2) , Definícií (čl. 3)  a Záverečných ustanovení (čl. 18 – 23) dohovor pozostáva z týchto článkov:

4. Práva a zodpovednosti vo vzťahu ku kultúrnemu dedičstva.

5. Zákony a politiky/stratégie, týkajúce sa kultúrneho dedičstva.

6. Dopady dohovoru.

7. Kultúrne dedičstvo a dialóg.

8. Životné prostredie, kultúrne dedičstvo a kvalita života.

9. (Trvalo) udržateľné využívanie kultúrneho dedičstva.

10. Kultúrne dedičstvo a ekonomické aktivity.

11. Spoločenská/verejná zodpovednosť za kultúrne dedičstvo a ako ju organizovať.

12. Prístup ku kultúrnemu dedičstvu a demokratická participácia.

13. Kultúrne dedičstvo a poznanie.

14. Kultúrne dedičstvo a informačná spoločnosť.

15. Povinnosti zmluvných strán.

16. Monitorovací mechanizmus.

17. Spolupráca a následné aktivity.

Lisabonské podujatie na tému Faro dohovoru

V roku 2009 sa v Lisabone uskutočnila významná konferencia na tému  Faro dohovoru.

Na podujatí sa okrem iných zúčastnili vysokí predstavitelia Rady Európy (RE), ale aj napr. bývalý maltský prezident Ugo Mifsud Bonnici,  portugalská  ministerka kultúry Gabriela Canavilhas, či jej partner z Čiernej Hory, alebo  reprezentanti  z Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ale napríklad aj bývalý portugalský minister hospodárstva  prof. Mateus, symbolizujúci svojou prítomnosťou fakt, že kultúrne dedičstvo nie je len záležitosťou rezortu kultúry.

Charakter podujatia i celého dohovoru, o ktorom tu dnes rokujeme,  vhodne približujú názvy troch sekcií, v ktorých odzneli vyžiadané príspevky:

1. Dedičstvo a nová kultúra rozvoja: udržateľné využívanie zdrojov, miestna prosperita a kolektívne prínosy.
2. Dedičstvo a manažment zmeny: hodnoty pre Európu rôznorodosti a dialógu.
3. Zdieľaná zodpovednosť, partnerstvo a participácia: dedičstvo ako faktor demokratickej inklúzie. V tomto bode som s vyžiadaným príspevkom vystúpil aj ja: bolo to symbolicky práve v čase  20. výročia Nežnej revolúcie, v ktorej práve dobrovoľní ochrancovia a záchrancovia nášho kultúrneho dedičstva zohrali takú významnú úlohu.

Záverom možno konštatovať, že Faro dohovor nepochybne vnáša nové svetlo do vzťahu kultúrneho dedičstva a spoločnosti, teda nás – dedičov – s právami i povinnosťami z toho vyplývajúcimi. Táto iniciatíva sa zrodila v prímorskom meste Faro v juhozápadnom cípe Portugalska a aj preto majú Portugalci k tomuto dokumentu taký srdečný vzťah. Jeho jediným nedostatkom je dosiaľ to, že nebol ratifikovaný dostatočným počtom členských krajín RE na to, aby nadobudol účinnosť. Slovenská republika svojim pripojením sa k nemu môže účinne napomôcť, aby sa tohto svojho najväčšieho handicapu zbavil.

Problém, a nie len s týmto dohovorom je, že pripojenie slovenského podpisu podeň je síce dôležitý krok, ale nie je to zavŕšenie celého procesu. Naopak, je to len jeho začiatok.

To, nakoľko to myslíme s plnením dohovoru vážne, dokážu už blízka budúcnosť: návrh štátneho rozpočtu na r. 2014, podoba príslušných operačných programov, konkretizácia programového vyhlásenia vlády v tejto oblasti, uplatňovanie kultúrnej politiky štátu, ale najmä celospoločenské a celoplošné rešpektovanie hodnôt kultúrneho dedičstva, ich skutočná ochrana a zveľaďovanie.

Skúsenosti získané za osem rokov od pristúpenia Slovenska k obdobnému dohovoru konkrétne Európskemu dohovoru o krajine, svedčia o tom, že sme dobrí v takpovediac akademickej, či teoretickej sfére implementácie dohovoru, nemálo sa urobili pri jeho propagácii, ale takmer úplne ignorujeme záväzky, ktoré z tohto dohovoru pre náš štát vyplývajú.

Na základe doterajších skúseností s podobnými ratifikáciami v tomto parlamente možno očakávať, že aj tento dohovor podporíme jednomyseľne. Na jednej strane to bude pozitívny signál a prejav spontánnej podpory. Na druhej strane je to, žiaľ, aj nepriamy dôkaz toho, že takéto dohovory a záväzky z nich vyplývajúce neberieme príliš vážne a k nášmu kultúrnemu dedičstvu sa naďalej často správame barbarsky.

Zostáva mi len vysloviť prianie, aby sme nielen podporili pristúpenie k Faro dohovoru, o ktorom budeme v najbližších hodinách hlasovať, ale aby sme ho brali vážne v každodennom živote. Až potom bude mať jeho prijatie konkrétny zmysel.